Slovensko vo svetovej vede – S. Kirschbaum, E. Schunová, M. J. Kopanic

+ + +

Profesor Stanislav Kirschbaum, narodený v Bratislave, je od roku 2002 je členom prestížnej Kanadskej kráľovskej akadémie. V Kanade žije od roku 1949. V rokoch 1959 – 64 študoval na univerzite v Ottawe, 1964 – 68 na univerzite v Toronte, neskôr politické vedy na univerzite v Paríži. Od roku 1970 pôsobí ako profesor medzinárodných štúdií na Glendon College of York University v Toronte (vedúci Katedry medzinárodných štúdií), súčasne ako hosťujúci profesor na viacerých univerzitách, o. i. na Trnavskej univerzite.

Zaoberá sa najmä politickými dejinami Slovenska v 2. pol. 20. stor. a medzinárodnými vzťahmi.

Dnes patrí medzi popredných odborníkov na politické vedy strednej Európy. Jeho otec Jozef Kirschbaum, historik a diplomat, bol pritom koncom 30. rokov veliteľom Hlinkovej mládeže na Slovensku a jeho názory na históriu sú pre mnohých kontroverzné. Syn tvrdí, že v niektorých veciach mali s otcom rozdielne názory, hoci vznik prvej Slovenskej republiky považuje za historickú nevyhnutnosť. Pre hnonline.sk povedal: „S odstupom času a dejín nevidím, že by existovalo iné riešenie, ktoré mohlo mať lepší výsledok.“

V rokoch 1980 – 2010 bol tajomníkom Medzinárodnej rady stredo- a východoeurópskych štúdií (International Council for Central and East European Studies, ICCEES) so sídlom v Berlíne, od 1995 členom Francúzsko-kanadskej asociácie strategických štúdií (L’Association France-Canada d’études stratégiques, AFCES) so sídlom v Grenobli, člen Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie (International Institute for Strategic Studies, IISS) so sídlom v Londýne.

Je nositeľom viacerých ocenení, napr. 1994 francúzskeho štátneho vyznamenania Chevalier dans l’Ordre des Palmes académiques.

Vydal v angličtine knihu „A to Z of Slovakia“. Ponúka v nej aktuálnu sériu krížových slovníkových hesiel o politickom, sociálnom a ekonomickom vývoji Slovenska od vzniku druhej Slovenskej republiky v roku 1993 až po jej vstup do Európskej únie v roku 2004.

Dr. Eva Schunová pochádza z Piešťan a pracuje v prestížnom astronomickom centre na Havaji.

Pre časopis Emma sa svojho času vyjadrila takto: „Keď som mala štyri roky, v telke dávali film o pristátí na Mesiaci. Ani som nedýchala, tak ma to fascinovalo. Neskôr som fičala na sci-fi filmoch, literatúre a seriáloch ako Hviezdne vojny a Star Trek. Okrem toho ma vždy bavili prírodné vedy, najmä chémia. Skrátka ma zaujímalo, ako funguje svet.“ Keď v puberte namiesto diskoték celé noci sedela na balkóne a vysnívaným darčekom – ďalekohľadom –  pozorovala hviezdy, netušila, že raz sa tým bude živiť.

Strednú školu absolvovala v Trnave na ul. Jána Bottu 31, dnes Spojená škola.

Vyštudovala Fakultu matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.

Na Havaj sa dostala zhodou okolností: „Kolega z Matfyzu prišiel zo stáže v astronomickom centre na Havaji a rozprával nám, ako je tam úžasne. To ma tak trochu vyprovokovalo, aby som sa aj ja uchádzala o grant. A ono to vyšlo!“

Hviezdnu oblohu tak pozoruje v jednom z najlepších observatórií sveta, na Havajských ostrovoch. Pomocou špičkových prístrojov skúma asteroidy pohybujúce sa blízko Zeme, ktoré sa jedného dňa môžu stať hrozbou pre ľudstvo. Zaoberá sa predovšetkým ich vývojom, stabilitou dráh a rozpadmi. Na exotickom súostroví pracuje na projekte PanSTARRS. Ide o vyhľadávací systém pre asteroidy a iné neobvyklé javy na oblohe, napríklad supernovy.  „Mojou najväčšou profesionálnou pýchou je spolupráca s NASA na projekte ARM (Asteroid Retrieval Mission),v ktorom sa plánuje zachytiť malý asteroid, zaparkovať ho na obežnú dráhu okolo Mesiaca a vyslať k nemu loď s ľudskou posádkou. Pre NASA som robila predbežnú analýzu vhodných asteroidov. Len nedávno som sa dozvedela, že astronauti v Houstone už trénujú v špecializovanej vodnej nádrži odber vzoriek z balvanov vo voľnom vesmíre. Strašne ma to potešilo! Raz možno budem vnúčatám môcť povedať, že aj ja som mala na tom nejaký podiel.“

Je to najambicióznejší vesmírny projekt od čias Apolla, mali by sa pri ňom otestovať technológie, ktoré sa potom využijú pri lete na Mars.

Profesor Michael J. Kopanic, PhD. sa narodil v Youngstowne v Ohiu (otec Michael Kopaničák z z toho istého mesta a matka Anna Susová z Rychnavy), je docentom dejepisu a koordinátorom kurzu európskych dejín 20. storočia na University of Maryland. (Matka prof. Kopanica emigrovala do USA v roku 1936 vo veku 16 rokov a z otcovej strany má korene aj na Spiši.) Vyučuje kurzy o Európe 20. storočia, II. svetovej vojne a západnej civilizácii. Vysokoškolské vzdelanie získal na Univerzite v Youngstowne, titul M.A. na University of Notre Dame, začal doktorandské štúdium na University of Toronto a ukončil doktorát na univerzite v Pittsburghu. V roku 1982 tiež navštevoval Letnú školu slovenského jazyka, Studia Academica Slovaca, v rokoch 2012 a 2014 tam navštevoval pokročilé štúdiá. V roku 1982 – 83 získal štipendium na doktorandský výskum v Československu. Jeho dizertačná práca má názov „Priemyselné odborové zväzy na Slovensku, 1918-1929“.

Profesor Kopanic má svoju pravidelnú rubriku v slovensko-amerických novinách FCSU Jednota o slovenských zvykoch a prispieva k ďalším podobným publikáciám. Kopanic tiež prispieval do štvrťročného zborníka „Naše rodina“, vydávaný CzechoSlovak Genealogical Society International, a pôsobí v predstavenstve International Genealogical Society International pri Českej a Slovenskej škole v Pittsburghu a Katolíckej škole Všetkých svätých. Od roku 2019 je tiež v redakčnej rade slovenského časopisu Kultúrne dejiny vydávaného v Ružomberku.

Medzi jeho početné publikácie patria články v odborných časopisoch a niekoľko kníh a encyklopédií. Pôsobil aj ako prispievajúci redaktor a prekladateľ „Ilustrovanej slovenskej histórie“ Antona Špiesza (2006) a bol spoluredaktorom „Dejín Slovákov v Amerike“ Konštantína Čulena (2007). Je autorom kapitoly „Slováci v Clevelande, 1870 – 1930“ v knihe „Identita, konflikt a spolupráca: Stredoeurópania v Clevelande, 1850 – 1930“ (2003). Pomáhal Miloslavovi Rechciglovi ml. pri písaní a úprave knihy „Pozoruhodní Američania so slovenskými koreňmi“ (2019). Od septembra 2019 pôsobí aj ako komunitný veľvyslanec pre spoločnosť Globálne Slovensko a pomáhal pri úprave najnovšej publikácie „Slovensko za železnou oponou: Dejiny komunizmu“ vydanej Global Slovakia.

Obidve svoje dcéry viedol k znalosti slovenčiny tak, že študovali na letnom kurze slovenského jazyka Studia Academica Slovaca, a aj jeho vnúčatá hovoria po slovensky a navštevovali jazykovú triedu na Českej a slovenskej škole v Pittsburghu. Pre teraz.sk sa vyjadril: „Moja matka ma neučila slovenčinu, musel som sa ju naučiť na univerzite a na Slovensku. Keď sa mi narodili deti, rozhodol som sa, že budem s nimi hovoriť len po slovensky. Každý deň sme spolu čítali po slovensky. To pomohlo im aj mne. Oni porozumeli jazyku svojich predkov a ja som si precvičoval a udržiaval svoju slovenčinu.“

Snímky: FB stránka organizácie Američania slovenského pôvodu, www.gymbott.edupage.org a www stránka University od Maryland Global Campus

Viac o projekte Slováci a svet na www.tulacky.net

(Celkovo 122 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter