Osobnosti svetovej vedy, ktoré sú priamo alebo cez svojich predkov spojené so Slovenskom
+ + +
Slavoljub Eduard Penkala (1871 – 1922)
Dr. Slavoljub Eduard Penkala sa narodil v Liptovskom Mikuláši a bol to slovenský vynálezca, ktorý sa presadil v Chorvátsku (v Záhrebe aj zomrel).
Narodil sa v židovskej rodine, jeho otec Franciszek Pękała pochádzal z Poľska a matka Mária, rodená Hannelová, bola Holanďanka. Navštevoval univerzitu vo Viedni, ale prestúpil na Technickú univerzitu v Drážďanoch, kde získal doktorát z organickej chémie. Tu sa aj stretol so svojou budúcou manželkou Emiliou, študentkou hudby. Rok po jeho promócii sa mladí ľudia zosobášili a v roku 1900 sa presťahovali do Záhrebu. Penkala sa čoskoro stal vysokým úradníkom rakúsko-uhorského ministerstva financií. Neskôr bol vymenovaný za kráľovského technického kontrolóra.
K jeho najvýznamnejším objavom patrí mechanická ceruzka, ktorú si nechal patentovať v roku 1906. Vzápätí, v roku 1907, vytvoril prvé atramentové plniace pero. V spolupráci s podnikateľom Edmundom Mosterom založil Penkala – Moster spoločnosť a postavil továreň na ceruzky a perá, ktorá bola v tej dobe jednou z najväčších na svete. Táto spoločnosť existuje dodnes pod názvom TOZ Penkala. Mechanická ceruzka a pero sa postupom času stali všade vyhľadávaným hitom, či už na domácom alebo zahraničnom trhu. Nastala niečo ako „penkalománia“ a tento život zjednodušujúci vynález sa rozšíril po celom svete.
Postavil tiež prvé chorvátske lietadlo, dvojplošník Leptir. Bolo dlhé 11 metrov a vážilo 330 kilogramov. O dva roky vzlietlo s Dragutinom Novakom, prvým chorvátskym pilotom, s ktorým letel aj Penkala. Keď sa jeho lietadlo vznieslo do niekoľkometrovej výšky, z davu lietali klobúky a ľudia volali: „Penkala letí!“
Založil tiež továreň na chemické prípravky pre domácnosť a vynašiel termofor (jeho prvý patentovaný vynález), železničné brzdy, ako aj anódu batérie. Založil aj ďalšiu spoločnosť s názvom Elevator Chemical Manufacturing Company, ktorá vyrábala rôzne chemikálie, detergenty, pečatiaci vosk a Radium Vinovica (patentovaný liek, využívaný pri liečbe reumatizmu). Je podpísaný pod osemdesiatimi rôznymi vynálezmi, jeho prácu ukončila smrť na zápal pľúc v päťdesiatich rokoch.
Príbuzní S. E. Penkalu žijú na Liptove dodnes.
Marek Buchman (1993)
Dr. Marek Buchman sa narodil v Leviciach. Jeho talent sa rozvinul v Škole pre mimoriadne nadané deti v Bratislave, ktorú založila PhDr. Jolana Laznibathová, CSc. Buchman s IQ 160 sa pravidelne zúčastňoval na matematických a fyzikálnych olympiádach. Keď mal trinásť rokov, mama ho nahovorila, aby vyskúšal aj chemickú olympiádu a na prvý pokus vyhral krajské kolo. Motivovalo ho to k tomu, aby sa chémii začal venovať aj vo svojom voľnom čase a vďaka tomu sa mu spomínané krajské kolo olympiády podarilo vyhrať spolu šesťkrát po sebe. Čoskoro si ujasnil, že to je smer, ktorým sa chce v živote uberať.
Vlastná snaha a šikovnosť mu onedlho priniesli sériu ocenení z medzinárodných chemických olympiád v Japonsku a Turecku, ako aj z mnohých vedeckých projektových súťaží. Najvýznamnejšími boli 2. a 4. miesto v najväčšej vedeckej súťaži stredoškolákov na svete – Intel ISEF. Tam ako zatiaľ jediný Slovák získal dve pódiové umiestnenia za sebou, čo mu okrem diplomu a finančnej odmenyprinieslo aj česť, že po ňom pomenovali planétku Marekbuchman.
Ešte počas gymnázia sa zúčastnil na prednáške prezidenta Hongkongskej univerzity. Po jej skončení ho oslovil s otázkami, ktoré prednášajúceho zjavne zaujali, a tak Buchmanovi ponúkol štipendium na bakalárske štúdium. Napokon z toho boli tri 6-týždňové stáže. Aj to mu pomohlo, aby ako jediný Slovák získal plné štipendium univerzity v Oxforde. Toto štipendium dostane ročne iba jeden zo všetkých prihlásených študentov a odborov. Je totiž držiteľom najvyššieho skóre v skúškach z organickej chémie na Oxfordskej univerzite.
Po absolvovaní magisterského stupňa išiel na doktorát do Texasu.Jeho tútorom sa tam stal profesor Nicolaou, s ktorým spolu (vo veku 24 rokov)podali prihlášku na patent najnovších zlúčenín a pripravili tri články pre prestížne vedecké časopisy. Odvtedy je už spoluautorom dvoch medzinárodných patentov a viacerých recenzovaných článkov v JACS a JOC.
Pri výskume sa ale veľmi často stáva, že výsledok experimentu sa neskončí vôbec podľa očakávania. Ako sám povedal pred časom (startitup.sk): „Napríklad počas mojej diplomovky sa asi 6 mesiacov práce spísalo na zhruba pol strany, zatiaľ čo veľká časť zo 60 stranovej diplomovky pochádza z posledných pár týždňov pred jej odovzdaním, keď sa mi konečne podarilo vyriešiť spôsob prípravy mojej cieľovej molekuly. Dokonca celá práca bola písaná na predpoklade, že sa mi moju molekulu podarilo vyrobiť a veľmi mi odľahlo, že to tak nakoniec aj dopadlo a že moja práca bola publikovaná v prestížnom vedeckom časopise Journal of Organic Chemistry.“
Okrem množstva ďalších ocenení získal dva razy cenu Talent novej Európy, dvakrát cenu primátora Bratislavy, dvakrát cenu prezidenta SR a trikrát cenu ministra školstva.
Dnes je to popredný projektový líder s osvedčenými výsledkami v riadení projektov o syntéze, čistení a identifikácii malých molekúl, vývoji a optimalizácii reakcií, návrhu syntetickej stratégie a mentoringu. A jeho sen je jasný (cas.sk): „Chcel by som získať Nobelovu cenu. Dúfam, že sa mi to raz podarí.“
Peter Ondrúška (1994)
Dr. Peter Ondrúška je výkonný riaditeľ a spolumajiteľ startupu Blue Vision Labs.
Po skončení štúdia matematiky a počítačového videnia na Karlovej univerzite prešiel na Oxford, kde sa zameral na robotiku a získal z tohto odboru doktorát. Pracoval na autonómnom vozidle RobotCar, ktoré vyvíjala Oxfordská univerzita. Neskôr absolvoval stáže v Microsofte, Facebooku a aj v Googli. Od roku 2016 pracoval na vývoji novej technológie na zdieľanie rozšírenej reality. Po dvoch rokoch práce v utajenom režime predstavil v polovici marca 2022 svoj startup Blue Vision Labs, ktorý ako vôbec prvý na svete disponuje technológiou takéhoto druhu. Za pomoci 3D máp tak môže priniesť revolúciu od herného sektoru až po navigáciu autonómnych vozidiel. Potenciál startupu vidia aj investori: Google ho nedávno podporil sumou 14,5 milióna amerických dolárov (11,3 milióna eur), ktoré sa pridali k už predchádzajúcej trojmiliónovej investícii od fondov Accel, Horizons Ventures, SV Angel a ďalších.
Snímky: www.wikipedia.sk, FB M. Buchmana, www.ori.ox.ac.uk
Viac o projekte Slováci a svet na www.tulacky.net
