Osobnosti svetovej vedy, ktoré sú priamo alebo cez svojich predkov spojené so Slovenskom
+ + +
Peter Tiňo (1965)
Profesor Peter Tiňo, predseda oddelenia pre komplexné a adaptívne systémy na Univerzite v Birminghame začínal svoju profesionálnu dráhu na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave a na Ústave teórie riadenia a robotiky SAV. V Birminghame pôsobí od roku 2003.
Peter Tiňo je autorom viac ako 160 výskumných článkov v oblasti dynamických systémov, strojového učenia, prirodzených výpočtov a fraktálnej geometrie. Získal tri vynikajúce ocenenia Journal Paper of the Year a cenu Head of School’s Excellence in Teaching Award. Profesor Tiňo je spoluškoliteľom ECOLE, siete inovatívnych školení (ITN) pre začínajúcich výskumníkov (ESR) financovanej z programu EÚ pre výskum a inovácie Horizont 2020. Program je založený na nových synergiách medzi optimalizáciou inšpirovanou prírodou a strojovým učením, je zameraný na automobilový priemysel. Absolventi programu získajú zručnosti potrebné vo vznikajúcich a rýchlo sa rozvíjajúcich priemyselných oblastiach.
Vo svojom výskume sa venuje pravdepodobnostnému modelovaniu a strojovému učeniu pre štruktúrované dáta, dynamickým systémom, evolučným výpočtom, interdisciplinárnej aplikácii strojového učenia v astronómii, zobrazovaní mozgu, bioinformatike a výpočtovej technike.
Peter Tiňo získaval alebo prehlboval svoje poznatky a skúsenosti okrem Veľkej Británie aj v iných krajinách, napr. v Hong Kongu, USA a v Rakúsku.
Jeho vedecké práce zaznamenali až 8 978 citácií.
Marián Hajdúch (1969)
Doc. MUDr. Marián Hajdúch, PhD., ktorý pochádza z Nových Zámkov, pôsobí ako vedúci Laboratória experimentálnej medicíny LF UP v Olomouci.
Do Olomouca ho priviedla choroba; v detstve totiž trpel ťažkou astmou a Olomouc bolo jediným dostupným mestom, ktoré ponúkalo možnosť liečiť sa na lôžkovom oddelení alergológie a imunológie. Po zdravotnom zlepšení v meste už zostal a vyštudoval tu gymnázium aj Lekársku fakultu Univerzity Palackého v Olomouci. Nemocničné prostredie ho k príslušnej voľbe štúdia lákalo od detstva, matka bola zdravotnou sestrou. Svoje štúdium dokončil v roku 1997 a na Lekárskej fakulte Univerzity Palackého vedie svoj výskum a vývoj dodnes.
Pri štúdiu na univerzite ho v jeho smerovaní a profesnom zameraní najskôr formoval profesor Milan Hejtmánek, významný olomoucký biológ, ktorý sa najviac zaoberal biológiou pôvodcov mykotických ochorení u človeka a publikoval v odbore epidemiológie, fyziológie, cytológie i genetiky patogénnych húb. Epidemiológia a imunológia sa teda stali prvou z oblastí záujmu docenta Hajdúcha, v tomto smere bol ovplyvnený prof. Evženom Weiglom, významným olomouckým imunológom. Neskôr, v priebehu 90. rokov, si k nemu vďaka spolupráci s detským onkohematológom profesorom Vladimírom Mihálom našla cestu ešte jedna odbornosť – onkológia. Docent Hajdúch sa zaoberá prevažne molekulárnou a translačnou medicínou, z čoho vzišla aj jeho iniciatíva založiť na olomouckej univerzite platformu v tomto odbore. Vznikol tak Ústav molekulárnej a translačnej medicíny Univerzity Palackého v Olomouci, ktorý dodnes riadi.
Ďalej je podpredsedom Nadácie pre výskum rakoviny a členom riadiaceho výboru Early Cancer Detection Europe. Osem rokov sa podieľal na vedení Európskej infraštruktúry pre translačnú medicínu (EATRIS-ERIC) a dodnes zostáva jej národným riaditeľom. Publikoval množstvo odborných textov, predovšetkým v odbore klinickej, experimentálnej a molekulárnej onkológie i výskumu a vývoja protinádorových liečiv a diagnostík. Je členom Rady pro výzkum, vývoj a inovace.
Začiatkom roku 2020, krátko pred prepuknutím pandémie covid-19, sa pracovná skupina M. Hajdúcha zaoberala programom na výskum rakoviny krčka maternice. S príchodom choroby ale program prerušili a vytvorili prvé akademickú vysokokapacitné laboratórium, orientované na problematiku covid-19. Od jari 2020 viedol Marián Hajdúch Laboratórnu skupinu covid-19 pri ministerstve zdravotníctva, bol jedným z autorov Národnej stratégie testovania, na základe ktorej bola vytvorená sieť laboratórií v krajine. V decembri 2020 ale na svoju funkciu rezignoval.
Výskumníci z Ústavu molekulárnej a translačnej medicíny Lekárskej fakulty UP v spolupráci so spoločnosťami IntellMed, s.r.o. a AUMED, a.s. vytvorili GARGTEST, ktorý má uľahčiť vyšetrenie choroby covid-19. Vyvinutie tohto testu je zohľadnením potrieb jednej z najrizikovejších skupín obyvateľstva – onkologických pacientov. V budúcnosti sa vďaka tejto samoodberovej súprave bude so svojou skupinou zameriavať na možnosti testovania prítomnosti vírusu HPV v ústnej dutine a hltane, ktorá je spájaná s výskytom karcinómov v tejto lokalite. V súčasnosti je doc. M. Hajdúch aj popredným odborníkom v oblasti výskumu liečiv pre onkologické ochorenia a infekčné choroby.
Publikoval viac ako 350 článkov, 21 knižných kapitol, získal viac ako 40 patentov s ohlasom 6 700 SCI citácií.
V roku 2020 získal Cenu mesta Olomouc.
Martin Lukáč (1973)
Profesor Martin Lukáč, PhD., vedie výskum a prednáša na University of Reading vo Veľkej Británii ( od roku 2014) a vedie výskum na ČZU v Prahe.
Titul MSc. v odbore Lesníctvo a aplikovaná ekológia získal s vyznamenaním na Technickej univerzite vo Zvolene; v odbore ekológie ostal aj pri získaní titulu PhD. (na Univesity of Wales, Británia). Je hosťujúcim profesorom na Lesníckej a drevárskej fakulte Českej zemědelskej Univerzity v Prahe, ale jeho záber je široký a pôsobí v rôznych sférach.
O svojich výskumných záujmoch píše: „Hlavná oblasť môjho výskumu je vzťah medzi rastlinami a pôdou, skúmam tento zaujímavý aspekt suchozemských ekosystémov od vojho doktorandského štúdia. Zameriavam sa na ekosystémy, v ktorých dominujú stromy v miernych a boreálnych regiónoch, ale skúmam aj udržateľnosť poľnohospodárskej krajiny a jej schopností naďalej podporovať rastúcu ľudskú populáciu. V súčasnosti vediem asi 10 doktorandov v rôznych štádiách štúdia; hlavnou oblasťou ich štúdia je agrolesníctvo v Spojenom kráľovstve, udržateľnosť pôdy v pastierskych a poľných systémoch, kolobeh živín v lesných pôdach, pridávanie biouhlia do ornej pôdy a vplyvy klimatických zmien na rastlinnú výrobu.“
M. Lukáč bol hlavným riešiteľom a spolupracovníkom mnohých projektov. Je členom Britskej spoločnosti pre vedu o pôde a v rokoch 2013 – 2014 predsedal jej regionálnemu združeniu SEESOIL. Predsedal tiež Cost Action FP1305 Biolink, ktorej cieľom bolo podporovať výskumnú spoluprácu a výmenu na európskej úrovni.
Pôsobí ako recenzent vo viacerých grantových agentúrach, je členom redakčnej rady mnohých odborných časopisov. Je autorom dvoch kníh, niekoľkých kapitol vo vedeckých monografiách a viac ako stovky vedeckých publikácií. Zoznam publikácií a citovanie jeho prác je dostupný na Google Scholar.
Jeho 158 odborných publikácií dosiahlo 48 038 čítaní a 5 453x boli citované. Cenné sú aj jeho články dostupné laickým čitateľom. V jednom z nich jasnozrivo upozorňuje: „Cieľom tohto príspevku nie je tvrdiť, že ekonomický rast je zlý, na to je na tejto planéte príliš veľa chudobných ľudí. Cieľom je poukázať na to, že rozhodovanie medzi rastom a stabilnou klímou je falošná voľba, pretože hospodársky rast bez stabilnej klímy je veľmi ťažký alebo úplne nemožný.“
Viac o projekte Slováci a svet na www.tulacky.net
Snímky: https://www.birmingham.ac.uk; https://imtm.cz; https://www.reading.ac.uk
