Osobnosti svetovej vedy, ktoré sú priamo alebo cez svojich predkov spojené so Slovenskom
+ + +
Pavel Holländer (1953)
Prof. JUDr. Pavel Holländer, DrSc., pochádzajúci z Lučenca, je český a slovenský právnik a vysokoškolský pedagóg. V rokoch 1993 – 2013 bol sudcom Ústavného súdu Českej republiky, pričom od roku 2003 bol aj jeho podpredsedom. Patrí medzi popredných odborníkov na ústavné právo, teóriu práva, štátovedu a filozofiu práva.
V roku 1976 absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Ihneď po ukončení štúdia začal na tejto fakulte pôsobiť ako interný ašpirant na Katedre teórie štátu a práva. V roku 1979 sa stal odborným asistentom, následne získal titul kandidát vied (CSc.). V roku 1988 habilitoval na docenta. O rok neskôr pôsobil niekoľko mesiacov aj na Ústave štátu a práva Slovenskej akadémie vied. V roku 1992 získal titul doktor vied (DrSc.). V rokoch 1992 a 1993 študoval v rámci štipendia na nemeckej univerzite Christian-Albrechts-Universität zu Kiel v meste Kiel. V roku 1995 bol počas pôsobenia na Karlovej univerzite v Prahe vymenovaný za profesora v odbore teória a filozofia práva. Od roku 2003 sa stal členom Učenej spoločnosti ČR.
V minulosti pôsobil aj ako člen akreditačných komisií na Slovensku i v Česku. Súčasne je členom vedeckých rád viacerých vysokých škôl a redakcií niekoľkých odborných právnických časopisov. V minulosti pôsobil na Právnickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci, Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy, ako aj na viacerých zahraničných univerzitách v Európe. V súčasnosti pôsobí ako profesor na Ústave teórie práva Gustava Radbrucha Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Profesor Holländer je považovaný za jedného z najvplyvnejších právnikov ČR v súčasnosti. V roku 2009 sa stal Právníkem roku v odbore občianskych (ľudských) práv a slobôd vrátane ústavného práva. Prezident SR Andrej Kiska mu 7. januára 2016 udelil Rád bieleho dvojkríža II. triedy.
Imrich Chlamtač (1949)
Profesor Imrich Chlamtač pochádza zo Zlatých Moraviec. Už v 4. triede ovládal matematiku z 9. ročníka a vynikal aj v ďalších prírodovedných predmetoch – fyzike, chémii, prírodopise.
I. Chlamtač spomína: „Bol to ťažký život, pretože moji rodičia trpeli a tým, že boli pred vojnou „kapitalisti“, starí rodičia museli odísť z Československa. Cez II. svetovú vojnu ich spoločenský systém prenasledoval. Prekádrovanie, ktoré sa vtedy dialo, dopadlo tak, že môj otec bol z riadiacej funkcie prevedený na pozíciu robotníka. Viem, že nielen Židia trpeli, bola to ťažká doba. Aj kresťanská cirkev bola utláčaná… A tie predsudky! Chodievali sme bočnými uličkami, aby nás spoluobčania nevideli, že sa ideme modliť do synagógy.“
V roku 1964 odišiel s rodičmi a sestrou do Izraela, ale boli bez peňazí, bývali v malom byte v Tel Avive. I. Chlamtač začal neskôr pracovať ako šofér sanitky, popri tom aj študoval. Je držiteľom doktorátu z počítačových vied z University of Minnesota (1979), má aj bakalársky a magisterský titul z matematiky na univerzite v Tel Avive (1977). Je čestným profesorom Univerzity v Trente, ako aj Univerzity v Tel Avive. Pôsobil na Bostonskej univerzite a univerzite v Massachusets. Prednášal na prestížnych svetových univerzitách, zhruba 400 jeho článkov bolo uverejnených v rôznych odborných magazínoch.
Pomohol zjednotiť celú sieť USA do jednej telekomunikačnej siete. Prof. Chlamtača prijala Texaská univerzita v Dallase (UTD) na jeseň 1996, aby postavil Telecom Corridor, najväčšiu koncentráciu telekomunikačných spoločností v USA. Ako profesor, riaditeľ CATSS a zástupca pre výskum bol nápomocný pri budovaní jedného z najväčších partnerstiev medzi priemyslom a univerzitou financovaného prostredníctvom TexTec a ďalších úspešných iniciatív. Počas svojho pôsobenia na UTD prof. Chlamtač prispel kľúčovými konceptmi k rozvoju výskumných aktivít tak, že Texaská univerzita v Dallase obsadila prvé miesto v Spojených štátoch medzi univerzitami v rebríčku Times Higher Education.
Jeho vynález konceptu svetelnej cesty sa stal základom dnešných optických WDM sietí. Ako prvý zaviedol základné koncepty multishop networking, objasňujúce problematiku medzikanálových konfliktov, skrytých problémov na termináloch smerovania a vysielania. V roku 1997 sa stal členom združenia Association for Computing Machinery (ACM) pre zavedenie konceptu lighpaths, svetelných, resp. optických ciest.
Je spoluautorom viacerých kníh, vrátane prvej učebnice LAN sietí, knihy „Bezdrôtové a mobilné sieťové architektúry“, ako aj bestselleru medzi inžinierskymi knihami „Širokopásmové služby pre podniky a komunity“.
Po páde dvojičiek odišiel do mesta Trento na severe Talianska. Založil si prosperujúcu firmu, žije striedavo v Taliansku a Spojených štátoch.
V súčasnosti je prezidentom EAI – Európskej aliancie pre inovácie, súkromnej neziskovej organizácie, ktorá organizuje konferencie a vytvára otvorenú výskumnú komunitu, podporuje profesionálny rozvoj a prináša výskum a jeho výsledky na trh. Predtým pôsobil ako predseda CREATE-NET – medzinárodného centra výskumu a vývoja, zaoberajúceho sa oblasťami počítačových a telekomunikačných sietí. Je čestným občanom mesta Zlaté Moravce.
Daniela Richterová (1983)
Docentka Daniela Richterová, PhD., rodáčka z Bratislavy, je slovenská akademička, ktorá pôsobí na Department of War Studies na King’s College London vo Veľkej Británii. Svoje štúdium začala na Univerzite Komenského v Bratislave, doktorandské štúdium absolvovala na University of Warwick. Jej výskum sa zameriava na históriu špionáže, terorizmu a studenej vojny. Okrem toho píše aj o súčasnej teroristickej hrozbe a protiteroristických opatreniach. Svoj výskum prezentovala na Harvard University, Columbia University, King’s College London či na University of Cambridge. Spoluorganizuje prestížny Cambridge Intelligence Seminar, ako aj Study Group in Intelligence.
Výsledky svojej práce na rôzne témy publikovalav kare ntovaných časopisoch, vrátane Intelligence and National Security, International Affairs, The International History Review a West European Politics. Jej výskum citovali v The Guardian, The Times, The Daily Mail, BBC Radio 4, Lidové noviny či Respekt.
Jej monografia „Watching the Jackals“ vyšla vo vydavateľstve Georgetown University Press v roku 2024. Kniha skúma komplikovaný vzťah medzi československou tajnou službou ŠtB a blízkovýchodnými skupinami – vrátane OOP, Carlosa Šakala a Abu Nidala.
Vystupovala v dokumentárnych filmoch a televíznych reláciách, pracovala tiež ako výskumníčka v Parlamentnom zhromaždení NATO, mala na starosti program bezpečnostnej konferencie GLOBSEC a pôsobila v Dokumentačnom stredisku holokaustu.
Viac o projekte Slováci a svet na www.tulacky.net
Snímky: https://www.paneurouni.com, https://smartcity360.eai-conferences.org/, www.facebook.com