Slovensko vo svetovej vede – M. Sprinzl, B. Lubyová, J. Ciągwa

+ + +

Prof. Em. Dr. Mathias Sprinzl bol levickým rodákom. Prírodné vedy ho odmalička zaujímali, a tak sa rozhodol pre štúdium na Chemickej fakulte SVTŠ v Bratislave, kde v roku 1964 promoval. „Tu som dostal vynikajúce základy v organickej chémii a biochémii. Tamojší profesori podporovali moje nadšenie pre vedu a dali mi možnosť pracovať ako vedecká sila v ich laboratóriách,“ povedal neskôr preHospodárske noviny. Práve spolupráca s poprednými profesormi Sprinzla už ako študenta priviedla k praktickej vedeckej práci v chemických laboratóriách. Po ukončení štúdia nastúpil ako pracovník Ústavu anorganickej chémie ČSAV v Prahe.

V roku 1968, po neslávnom vstupe sovietskych vojsk, odišiel na protest spolu s mnohými inými aj s rodinou do zahraničia. Uchytil sa v kanadskom Vancouveri, čo pre Hospodárske novinykomentoval slovami: „Mnohým som však musel vysvetľovať, kde Československo vôbec leží. Kolegovia pochádzali z celého sveta – Nemecko, Singapur, Francúzsko, Maďarsko, Amerika či Južná Afrika. Preto je veľmi dôležité, aby ste okrem vedy poznali aj jazyky a mali kultúrny rozhľad. Kontakty a priateľstvá, ktoré som vo Vancouveri nadviazal, pretrvali až dodnes.“ Neskôr prijal pozvanie do Nemecka. Pred príchodom do Bayreuthu v roku 1979 ako 38-ročný už teda pôsobil v Prahe, Bratislave, Vancouveri a v Inštitúte Maxa Plancka v Göttingene. Publikoval vyše 3 000 vedeckých prác, ktoré iní autori citovali viac ako 7 000-krát.

Bol dvakrát prorektorom/viceprezidentom Univerzity v Bayereuthe, získal množstvo medzinárodných ocenení, ale po celý čas svojho vedeckého pôsobenia v zahraničí udržiaval kontakty so slovenskými aj českými univerzitami a akademickými inštitúciami. Prof. Helmut Ruppert, bývalý prezident Univerzity, si na Mathiasa Sprinzla spomína v rozhovore pre Kurier: „Bol to človek, ktorý mal vždy jasné ciele napredovať v akademickom aj univerzitnom smere.“ Na Univerzite v Bayreuthe založil biochemické laboratórium, vďaka ktorému spolupracoval s viacerými nositeľmi Nobelovej ceny. Bol svojej disciplíne neskutočne oddaný. „Hoci mal ubytovanie len v suteréne. Mali sme vtedy nedostatok miesta,“ spomína Helmut Ruppert. „Vydržal to trpezlivo a stále preukazoval veľké nasadenie.“ Kontakty, ktoré Sprinzl nadviazal a udržiaval vo východnej Európe, mali pre Univerzitu veľký význam, povedal Ruppert.

Slovenská akadémia vied vyjadrila mimoriadne uznanie jeho vedeckému prínosu k dlhoročnej plodnej spolupráci s vedeckými pracoviskami na Slovensku tým, že mu v októbri 2009 jej Predsedníctvo udelilo Čestnú plaketu SAV za zásluhy v biologických vedách. Bolo to pri príležitosti návštevy delegácie Federácie európskych biochemických spoločností (FEBS), ktorej bol prof. Sprinzl členom. Pri tejto príležitosti prof. Daniela Ježová pripomenula, že pôsobisko profesora Sprinzla, slávne historické mesto Bayreuth, je v kultúre preslávené každoročným festivalom Wagnerových opier. A dodala: „Dielo prof. Sprinzla v oblasti výskumu ribonukleovej kyseliny a biosyntézy bielkovín je zlatým fondom v biochémii, ako sú opery Richarda Wagnera v hudbe.“

Zomrel vroku 2016 v Bayreuthe.

J. Hopkins School of Medicine

Mgr. Barbora Lubyová, PhD. pochodila za vedou kus sveta; dnes dosahuje úspechy na prestížnom Ústave mikrobiológie a imunológie pražskej Karlovej univerzity. Najskôr Kréta, potom Rakúsko, Spojené štáty a nakoniec Praha. Po rokoch strávených v ďalekom zahraničí sa usadila v Česku, kde sa venuje výskumu rakoviny. Po skončení Prírodovedeckej fakulty UK sa rozhodla rozšíriť svoje vedomosti za hranicami Slovenska. Po niekoľkomesačnom pobyte na Kréte skúsila šťastie vo Viedni. Pre hnonline.sk uviedla: „Prihlásila som sa na doktorandské štúdium. Bola som študentkou Viedenskej univerzity, pracovala som v laboratóriu na Ústave molekulárnej patológie. Ústav je finančne veľmi dobre zabezpečený, takže od toho sa odvíja aj jeho vybavenie, ktoré je špičkové.“ Po troch rokoch od ukončenia doktorátu sa rozhodla odísť za oceán.

Uplatnenie našla na baltimorskej Johns Hopkins School of Medicine v Spojených štátoch: „Táto univerzita a jej nemocnica sa vždy umiestňujú na prvých priečkach v starostlivosti o pacienta aj vo vedeckom výskume, takže bolo pre mňa veľkým prínosom pracovať v laboratóriu takej prestížnej univerzity. Na výskume, ktorý som tam začala, pokračujem v podstate na svojom súčasnom pracovisku.“

V Amerike sa jej tak zapáčilo, že dokonca uvažovala o tom, že tam zostane natrvalo: „Rozmýšľala som nad tým. Už po štyroch rokoch som sa stala členkou fakulty, takže som mala na Hopkinse stabilnejšie miesto.“ Všetko však zmenila rodina a narodenie syna. „Rozhodla som sa, že sa po siedmich rokoch v USA sa vrátim do Európy, aby som bola bližšie k rodine. Predsa len, naša európska kultúra je iná a nám bližšia ako americká, a ja som chcela, aby môj syn vyrastal v takom prostredí, ako ja. Premýšľala som, kde v Európe by som mohla pokračovať v mojom výskume. Nakoniec sa mi naskytla zaujímavá pracovná možnosť v Prahe.“

Dnes sa venuje výskumu v Ústave imunológie a mikrobiológie 1. Lekárskej fakulte Karlovej univerzity, kde zisťuje príčiny vzniku rakoviny u ľudí. „Pracujem na výskume ľudského herpes vírusu 8. Snažím sa zistiť, prečo tento vírus u ľudí s oslabenou imunitou vyvoláva vznik Kaposiho sarkómu, čo je nádorové ochorenie, ktoré postihuje výstelku ciev. Usilujem sa odhaliť, ktorý gén alebo gény sú zodpovedné za nekontrolované delenie buniek… Herpetický vírus je relatívne veľký, kóduje veľké množstvo génov. Keby sa zistilo, čo spôsobuje vznik nádoru, dalo by sa to využiť na účinnú terapiu. Momentálne ľudia, u ktorých je diagnostikovaný tento typ nádoru, zomierajú do šiestich mesiacov, nemajú veľkú šancu na prežitie, nie je tu žiadna účinná terapia.“

Prvý a dosiaľ jediný profesor slovenskej národnosti v Poľsku Józef  Ciągwa (po slovensky Jozef Čongva), sa narodil v bývalej slovenskej obci Jurgov na severnom Spiši, dnes v Poľsko. Vyštudoval právo na Jagelonskej univerzite v Krakove, študoval tiež v Nemecku, vo Veľkej Británii a na Slovensku. V roku 1980 habilitoval a stal sa docentom Sliezskej univerzity. Viedol Katedru dejín štátneho zriadenia Poľska (do roku 1995), bol vedúcim Konzultačného profesionálneho bodu štúdia administratívy v Bielsku-Białej (1978 – 1981). Študijne pôsobil aj v Nemecku, vo Veľkej Británii a na Slovensku. Stal sa profesorom Sliezskej univerzity (1990), mimoriadnym profesorom vymenovaným poľským prezidentom Lechom Wałesom a neskôr riadnym profesorom (2008). Pôsobil ako vedúci Katedry histórie štátu a práva na filiálke Univerzity Marie Curie-Skłodowskej v Rzeszowe (1998 – 2001) a ako vedúci Katedry histórie štátu a práva na novozaloženej Rzeszowskej univerzite (do roku 2006). Prednáša na Hornosliezskej obchodnej vysokej škole W. Korfantyho v Katoviciach, na Katedre histórie a práva Sliezskej univerzity, Inštitúte histórie a práva Rzeszowskej univerzity a Inštitúte histórie a práva Vysokej školy štátnej správy a riadenia v Przemysli.

Vo vedeckej práci sa venuje predovšetkým otázkam politického systému autonómneho sliezskeho vojvodstva v medzivojnovom období, ako aj historicko-právnym otázkam severného Spiša a slovenského obyvateľstva na poľskom území. Je autorom niekoľkých monografií a viac ako stovky odborných štúdií s danou problematikou. Nikdy nezabudol na svoj rodný kraj a na svoj slovenský pôvod, na ktorý je patrične hrdý. Napísal desiatky štúdií a článkov, zameraných na problematiku slovenskej menšiny v Poľsku, najmä na cirkevné dejiny severného Spiša či právne aspekty pripojenia Spiša v Poľsku.

Józef  Ciągwa pôsobil od roku 1995 aj ako predseda Spolku Slovákov v Poľsku. Zastupoval slovenskú menšinu žijúcu v Poľsku v Spoločnom výbore vlády Poľskej republiky a národnostných menšín. Je taktiež certifikovaným tatranským vodcom.

Za svoju vedeckú prácu i prácu v prospech slovenskej menšiny v Poľsku získal viacero ocenení slovenských i poľských organizácií, medzi inými Zlatý kríž za zásluhy, Zlatý odznak Zväzu poľských učiteľov, cenu poľského ministra školstva, Pamätnú plaketu Ľudovíta Štúra, medailu ministra kultúry Slovenskej republiky i Zlatú medailu za zásluhy pre Spolok Slovákov v Poľsku, Pamätnú medailu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí za celoživotný prínos pri uchovávaní a zveľaďovaní národného, duchovného a kultúrneho povedomia Slovákov v Poľsku, pri skúmaní ich dejín a za dlhoročný osobný prínos v činnosti Spolku Slovákov v Poľsku (2019). Prezident Slovenskej republiky mu udelil štátne vyznamenanie Rad Bieleho dvojkríža II. triedy za mimoriadne zásluhy o SR, najmä vo vedeckej, pedagogickej a kultúrnej oblasti (2009), a prezident Poľskej republiky zlatý Kríž Rádu Polonia Restituta za významné zásluhy v oblasti činnosti v prospech národnostných a etnických menšín a za významné úspechy vo vedeckej práci (2014).

Viac o projekte Slováci a svet na www.tulacky.net

Snímky: www.people.embo.org, www. tsp.org.pl a www.wikimedia.commons

(Celkovo 126 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter