Osobnosti svetovej vedy, ktoré sú priamo alebo cez svojich predkov spojené so Slovenskom
+ + +
Karol Jacz (1923 – 1995)
MUDr. Karol Jacz sa narodil v Čiernom Balogu. Budúci neurochirurg ukončil štúdium na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v roku 1948, krátko pracoval na oddelení všeobecnej chirurgie v Podbrezovej. Neskôr, v rokoch 1949 – 1952, pôsobil na chirurgickom oddelení v nemocnici na Bezručovej ulici v Bratislave. Od roku 1952 do roku 1955 bol zástupcom prednostu chirurgického oddelenia v Trnave. V roku 1957 získal atestáciu II. stupňa z chirurgie a v roku 1958 atestáciu z detskej chirurgie. S cieľom užšej špecializácie v neurochirurgii odišiel na Kliniku detskej a mozgovej chirurgie v Bratislave, kde bol až do roku 1962. Potom prešiel na neurochirurgické oddelenie Krajského ústavu národného zdravia v Bratislave, ktoré od februára 1964 viedol ako prednosta až do roku 1968. V roku 1963 získal titul kandidáta vied kandidátskou dizertačnou prácou „Tentoriálny tlakový kužeľ“ a v roku 1964 habilitoval prácou z neurochirurgie na tému „Glioblastoma multiforme v klinike a kultivácii“. Začiatkom 60. rokov absolvoval študijné pobyty v Hradci Králové, Prahe, ale aj vo Veľkej Británii, Poľsku, Maďarsku a Dánsku.
Do zahraničia emigroval v roku 1968 a usadil sa v Holandsku. Pracoval ako neurochirurg v Zwolle v dvoch nemocniciach – Sophia Ziekenhuis a Ziekenhuis de Weezenlanden. Počas jeho pôsobenia sa Zwolle stalo hlavným neurochirurgickým centrom pre severnú časť Holandska. Od roku 1989 až do roku 1993 pracoval ako neurochirurg v Belgicku v mestečku Aalst. Dôchodok si užíval len dva roky, zomrel vo svojej novej vlasti, v Holandsku.
Emília Hrabovec (1964)
Prof. Dr. phil. Emília Hrabovec sa narodila v Bratislave. Historička vniesla nové svetlo do dejín našich katolíkov v Uhorsku a Československu. Ako členka elitného Pápežského výboru pre historické vedy sa zaoberá najmä odkrývaním tajných archívnych dokumentov, ktoré zostali dlhé roky ukryté pred verejnosťou. Zdrojom jej bádania je Historický archív Druhej sekcie Štátneho sekretariátu Svätého stolca (teda „zahraničnopolitický archív“ Vatikánu) a Vatikánsky tajný archív, ktorý uchováva okrem iného všeobecnú dokumentáciu Štátneho sekretariátu, archívy apoštolských nunciatúr, viacerých kongregácií a archívne pozostalosti rôznych cirkevných osobností.
V roku 1984 profesorka Hrabovec emigrovala z Československa a začala študovať históriu a angličtinu na univerzite vo Freiburgu, pokračovala na univerzite v Mníchove a pridala k tomu dva semestre vo švajčiarskom Bazileji. Po svadbe sa presťahovala do Viedne, kde v roku 1994 promovala na Inštitúte pre východoeurópske dejiny Viedenskej univerzity. Pokračovala doktorátom, habilitovala sa a bola vymenovaná za mimoriadnu profesorku. Po návrate na Slovensko pôsobila tri semestre ako dekanka Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity. V júni 2005 bola vymenovaná za profesorku v odbore história. Vo februári 2015 bola nominovaná na titul Slovenka roka 2015 v kategórií Veda a výskum. Za knihu „Svätý stolec a Slovensko 1918 –1922“ získala prestížnu vedeckú cenu rakúskeho historika Richarda Georga Plaschka, ktorú udeľuje Rakúska akadémia vied. V júni 2016 vyšla vo Vydavateľstve Univerzity Komenského jej ďalšia monografia „Slovensko a Svätý stolec v kontexte vatikánskej východnej politiky (1962 – 1989)“.
Pozoruhodne rozsiahla je jej praktická pomoc pri žiadostiach o hľadanie nezvestných a sprostredkovaní správ, materiálnej pomoci a duchovnej útechy vojnovým zajatcom, internovaným civilom a rasovo či inak prenasledovaným. To umožňuje Vatikánsky informačný úrad, kde za osem rokov svojho pôsobenia spracovala profesorka Hrabovec množstvo takýchto žiadostí zo všetkých končín sveta.
Norbert Werner (1981)
Astrofyzik, profesor Mgr. Norbert Werner, PhD., sa narodil v Rožňave, kde navštevoval základnú školu a gymnázium. Študoval fyziku a následne astronómiu aj astrofyziku na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (1999 – 2004). Súčasne navštevoval Oddelenie medziplanetárnej hmoty Astronomického ústavu SAV vo Vysokých Tatrách. Diplomovú prácu napísal o kométach, ktoré prelietavajú extrémne blízko pri Slnku.
Doktorandské štúdium absolvoval v rokoch 2004 – 2008 na Utrechtskej Univerzite a v Holandskom ústave pre výskum vesmíru – SRON Netherlands Institute for Space Research. Rok 2007 strávil ako štipendista Marie Currie EAR na Ústave Maxa Plancka pre Astrofyziku v Mníchove, v Nemecku.
V roku 2008 získal grant NASA – Chandra/Einstein fellowship (každoročne ho získa len päť uchádzačov), vďaka čomu pôsobil do roku 2016 v Ústave časticovej astrofyziky a kozmológie Stanfordskej univerzity v Kalifornii (USA).
Medzi jeho najväčšie úspechy patrí objav tzv. kozmickej pavučiny. Fyzici existenciu tohto riedkeho plynu, ktorý je akýmsi stavebným materiálom vesmíru, síce predpokladali, nikomu sa ho však dovtedy nepodarilo nájsť. V rozhovore s Vladimírom Jancurom pre denník Pravda zaujal svojho času aj svojím vzťahom k umeniu: „Mám rád výtvarné umenie i hudbu, rockovú aj klasickú. Ale v čase dospievania som mal veľmi rád Vangelisa a Jeana Michela Jarreho, lebo ich hudba mi pripomínala vesmír. Niektoré skladby maďarskej skupiny Omega a britských Pink Flyod mi tiež pripomínali vesmír. Pink Flyod je dodnes moja najobľúbenejšia kapela.“
Od roku 2016 je vedúcim výskumnej skupiny astrofyzikov „Lendület Hot Universe“ na Eötvös Loránd University v Budapešti. Zároveň učí ako profesor na Katedre teoretickej fyziky a astrofyziky na Masarykovej univerzite v Brne a je tiež hosťujúcim docentom na Vysokej škole vedy na Hirošimskej univerzite v Japonsku. Využívajúc hlavne vesmírne observatóriá, ale aj pozemné a vzdušné teleskopy, študuje najhorúcejšie miesta a energeticky najživšie javy vo vesmíre.
Významne sa podieľal na objavoch horúceho plynu a tmavej hmoty vo vláknach spájajúcich dve kopy galaxií. V posledných rokoch sa venuje najmä výskumu pôsobenia čiernych dier na vývoj najväčších galaxií vo vesmíre, výskumu kôp galaxií a kozmickej pavučiny – konkrétne najmä fyzike a chemickému zloženiu horúceho plynu, ktorý vypĺňa kopy galaxií. Zaujíma sa o interakciu tohto horúceho plynu s obrími čiernymi dierami, ktoré sa nachádzajú v strede každej kopy galaxií. Podieľal sa napríklad na výskume pôsobenia supermasívnej čiernej diery v strede galaxie M87 v súhvezdí Panny.
Je autoromvyše110 článkov (vyše 3 600 citácií). Popri výskume sa venuje popularizácii astronómie prostredníctvom prednášok v spolupráci s médiami. V rokoch 2003 – 2007 organizoval medzinárodný astronomický tábor, na ktorom sa každý rok zúčastnilo 70 mladých vo veku 16 – 24 rokov z viac ako 20 krajín.
Snímky: www.wikimedia.commons, FB stránka UK, www.hea.physics.muni.cz
Viac o projekte Slováci a svet na www.tulacky.net