Osobnosti svetovej vedy, ktoré sú priamo alebo cez svojich predkov spojené so Slovenskom
+ + +
Karol Bohuslav Šulek (1818 – 1895)
Dr. Karol Bohuslav Šulek sa narodil v Sobotišti. Bol to slovenský prírodovedec, jazykovedec a publicista. Narodil sa v rodine evanjelického farára Jána Šuleka. V sobotištskej evanjelickej škole dostal základné vzdelanie. V rokoch 1828 – 1837 študoval na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde získal výborné filozofické, teologické a prírodovedné vzdelanie. Bol spoluzakladateľom Spoločnosti československej. Krátky čas zastupoval chorého otca v úrade ako pomocný kňaz. Keďže nenašiel primerané miesto k službe v domovine, odišiel v roku 1838 do Slavónskeho Brodu v Chorvátsku k jednému zo svojich bratov, Michalovi, ktorý tu pôsobil ako lekár. Mal celkom 17 vlastných i nevlastných súrodencov. V Záhrebe sa vyučil za sadzača a už v r. 1841 vedie známu Gajovu tlačiareň. Tu sa dokonale naučil srbsko-chorvátsky jazyk. To bol základ jeho ďalšej vedeckej, spoločenskej, filozofickej i prírodovednej činnosti. Redigoval časopisy Danica ilírska, Branislav, Narodne novine, Hospodársky list, Pozar. Aktívne sa podieľal na vývine kultúrneho a politického života. Od 1858 až do 1865 bol editorom a jedným z iniciátorov časopisu Pozar. Bol mimoriadne plodným novinárom a vedeckým propagátorom. V roku 1867 bol povýšený na doktora vied. V roku 1868 vydal svoje najslávnejšiu politickú prácu Naša pravica. Bol členom Juhoslovanskej akadémie vied a umení a jej sekretárom od roku 1871 až do svojej smrti.
V Záhrebe ukončil svoje štúdiá na tamojšej univerzite. Napísal niekoľko učebníc pre gymnáziá i vysoké školy z oblasti prírodných vied. V r. 1874 bol zvolený za tajomníka Chorvátskej akadémie vied a umení, ktorej členom bol od jej založenia. Zostavil slovník chorvátsko-nemecko-taliansky.
V roku 1884 chorvátsky časopis Vienac vydávaný v Záhrebe napísal: „História chorvátskej literatúry zapíše Šuleka medzi prvých a najzaslúžilejších svojich spisovateľov. Už za prvé roky, ktoré v Chorvátsku prežil, stal sa on, rodený Slovák, príkladom, ba lepšie povedané vzorom, ktorý radi nasledovali všetci, čo chceli po chorvátsky písať. Nemienime zmenšovať nikomu zásluhy, keď povieme, že Šulek bol u nás prvým štylistom.“
Mesto Záhreb, kde zomrel, mu udelilo titul čestného člena. B. Šulekovi na evanjelickej fare v Sobotišti odhalili v auguste 1968 pamätnú tabuľu, ktorú dala zhotoviť Juhoslovanská akadémia vied a umení a Matica chorvátska.
Monika Gullerová (1978)
Prof. Monika Gullerová, narodená v Trenčíne, vyštudovala molekulárnu biológiu na Univerzite Komenského v Bratislave, kde rozvinula svoju vášeň pre molekulárnu biológiu a experimentálnu onkológiu. V roku 2001 jej bola udelená Cena Dekana Prírodovedeckej fakulty UK. Po promócii sa presťahovala do Viedne, kde získala titul PhD. a rozšírila svoje výskumné záujmy o základnú vedu o regulácii transkripcie. Tu objavila novú funkciu proteínu v bunke. Práve to jej vystavilo vstupenku do Oxfordu. V roku 2006 sa Monika pripojila k laboratóriu profesora Nicholasa Proudfoota v Oxforde ako postdoktorandka, skúmajúca funkcie kohezínových a RNA interferenčných dráh. Počas postdoktorandského štúdia získala cenu L’Oreal/UNESCO Women in Science UK a nastúpila na Exeter College ako Staines Medical Research Fellow. Súčasne Monika študovala na Harvard Medical School a Kyoto University. V roku 2013 Monika založila svoje vlastné laboratórium na Sir William Dunn School of Pathology v Oxforde, financované z ceny MRC’s Career Development Award. Jej výskumná skupina skúma reakciu na poškodenie DNA, najmä to, ako RNA sprostredkuje rýchlu a účinnú opravu poškodenia DNA. V roku 2015 jej bolo udelené štipendium Hugh Price Fellowship na Jesus College. Nedávno získala prestížne štipendium Senior Research Fellowship od Cancer Research UK na financovanie jej výskumu stability genómu a jeho významu pre rakovinu.
V roku 2022 získala titul Full Professorship in Molecular Medicine na Oxforde ako prvá Slovenka. Nedávno vstúpila do translačného výskumu a spojila poznatky základnej vedy s vývojom nových liekov. Je akademickou spoluzakladateľkou Dark Blue Therapeutics. Monika Gullerová je držiteľkou viacerých ocenení a grantov, má na svojom konte aj jeden patent. Výsledky svojich prác prezentovala na mnohých odborných seminároch a konferenciách. Titul Vyslankyňa dobrej vôle jej udelil minister zahraničných vecí SR v roku 2013.
Jej objavy priniesli novú nádej ľuďom s genetickými chorobami. Pre Hospodárske noviny to vysvetlila: „Vymyslela som novú a revolučnú metódu, ktorá funguje na základe akéhosi vypínania génov. Umožňuje nám vopred zistiť, čo sa s bunkou stane v budúcnosti, teda či bude zdravá, alebo chorá.“
Michal Kolesár (1986)
Prof. Michal Kolesár, PhD. na seba prvýkrát upozornil ako úspešný riešiteľ matematických olympiád ešte pred rokom 1989. Ako stredoškolák sa dostal do Írska, najskôr ako študentskú výmenu, no nakoniec zostal a vyštudoval strednú školu v Dubline. Už vo veku 30 rokov začal učiť na prestížnych univerzitách v Princetone i MIT. Vyštudoval matematiku a ekonómiu na írskej Trinity College Dublin a na americkom Harvarde. Prispelo k tomu to, že ako stredoškolák bol na výmennom pobyte v Írsku, kde si urobil aj maturitu. A keď sa potom prihlásil na desať univerzít v USA, v piatich uspel. Venuje sa ekonometrii, odvetviu používajúcemu matematické metódy na opísanie hospodárskych systémov.
Od februára 2014 do júna 2020 bol odborným asistentom na Princetonskej univerzite a od júla roku 2020 je na tamojšej katedre ekonómie profesorom. Za svoju prácu získal viacero ocenení.
Na Princetone sa už vypracoval na funkciu profesora na skúšobnú dobu šesť až osem rokov, po ktorej môže na základe sumárneho hodnotenia dostať až „definitívu“, teda „tenure“ so všetkými z toho vyplývajúcimi aj sociálnymi istotami. Tým, že sa dostal do profesorských kruhov (majú napr. aj zvláštnu klubovňu a reštauráciu), získava kontakty na svetové kapacity ako Christopher Sims (nositeľ Nobelovej ceny z roku 2011), Angus Deaton (nositeľ Nobelovej ceny z roku 2015), alebo Alan Krueger (poradca prezidenta Baracka Obamu). Jeho dve najcitovanejšie štúdie sa venujú tomu, ako sa dá zmerať presnosť odpovede na nejakú ekonomickú otázku. Ich podstatu vysvetlil v rozhovore pre týždenník Trend v roku 2016: „… dajú sa porovnať jednotlivé štáty USA s rôznou výškou minimálnej mzdy a z toho zisťovať ekonomické vplyvy. Napríklad, že štáty s vyššou minimálnou mzdou majú vyššiu nezamestnanosť alebo vyššie príjmy. Z toho sa dajú potom vyvodiť nejaké argumenty, čo by mala vláda robiť. Ale aby sme vedeli, ako presne sme tento vzťah zistili, treba na to interval spoľahlivosti či štandardnú odchýlku. To je však celkom zložité a moje články sa venujú práve tomu, ako to správne vypočítať. Moje metódy potom iní vedci používajú vo svojom empirickom výskume.“
Snímky: www.wikipedia.sk, www.wadham.ox.ac.uk, www.princeton.edu
Viac o projekte Slováci a svet na www.tulacky.net
