Osobnosti svetovej vedy, ktoré sú priamo alebo cez svojich predkov spojené so Slovenskom
+ + +
Jozef Marek (1868 – 1952)
MVDr. Jozef Marek sa narodil v Hornej Strede (zomrel v Budapešti) a vo svete sa preslávil ako veterinár, vedec a pedagóg. Absolvoval gymnázium v Prešove, v Budapešti študoval zverolekárstvo.
Ako prvý objavil a popísal chorobu hydiny, ktorá je po ňom aj pomenovaná. Marekova choroba je nákazlivá choroba kury domácej, ktorá sa prejavuje vznikom nádorov, postihnutím kože, očí alebo nervov s následným ochrnutím krídel alebo behákov. Jej klasická forma postihuje periférne nervy s následnou obojstrannou obrnou nôh. Choroba je rozšírená po celom svete a prakticky vo všetkých chovoch sliepok. Väčšinou totiž prebieha bezpríznakovo, ale raz nakazené zviera je dlhodobo zdrojom infekcie. Choroba napadá zriedkavo aj prepelice a morky, ak sú chované v tesnej blízkosti. Iné zvieratá alebo človek sa nakaziť nemôžu.
Pôvodcom Marekovej choroby je vírus, presnejšie povedané DNA vírus patriaci medzi herpesvírusy. Tento vírus je vo vonkajšom prostredí veľmi odolný, v prachu, odpadnutom perí alebo v pôde výbehov prežije minimálne 5 mesiacov, výnimočne aj niekoľko rokov. Z dezinfekčných prostriedkov ho ničia formaldehyd a s nižšou účinnosťou tiež chlórové preparáty. Tento vírus a jeho patologické príznaky sú opísané v každej učebnici onkológie na svete, keďže MVDr. Jozef Marek – ako prvý na svete – podrobne opísal vírusom vyvolané rakovinové bujnenie. Dovtedy boli príčiny rakoviny nejasné.
MVDr. Jozef Marek však tiež zaviedol moderné vyšetrovanie dobytka. Šesť vysokých škôl mu udelilo čestné doktoráty a členstvom ho poctili vrcholné veterinárne inštitúcie v USA, Anglicku, Grécku, Juhoslávii, Švédsku, Fínsku a vo Francúzsku.
A na dôkaz, že ani on nebol doma prorokom, vyšla príležitostná známka s jeho portrétom k 200. výročiu veterinárskeho vzdelávania v Maďarsku. Maďarská pošta tiež vydala príležitostný poštový lístok s natlačenou známkou s jeho portrétom a príležitostnú obálku.
Miroslav Zeman (1957)
Profesor Dr. Miroslav Zeman, PhD. sa narodil v Žiline. Počas gymnaziálneho štúdia v Bratislave ho zaujala matematika a fyzika. V roku 1981 ukončil štúdium materiálovej vedy na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Tu v roku 1989 získal titul PhD. za výskumnú prácu na materiálových štruktúrach pre elektroniku. V roku 1989 sa stal členom skupiny vedcov na Delftskej univerzite v Holandsku, ktorá skúmala solárne články. Odvtedy viedol viac ako 30 holandských a 6 európskych projektov zaoberajúcich sa vývojom tenkovrstvových solárnych článkov a technológie ich výroby. Zameriava sa na zlepšenie výkonu tenkých vrstiev kremíkových solárnych článkov a modelovanie zariadení založených na amorfných polovodičoch. V roku 2001 bol menovaný za docenta na Delftskej technickej univerzite a začal prednášať kurz solárnych článkov. V roku 2009 bol vymenovaný za plnohodnotného profesora na Technickej univerzite v Delfte.
Prof. Zeman publikoval viac ako 400 článkov vo vedeckých časopisoch a zborníkoch z konferencií a prispel do 6 vedeckých kníh. Spolu s R.E.I. Schroppom napísal knihu o tenkovrstvových kremíkových solárnych článkoch. Pôsobí ako recenzent vo viacerých vedeckých časopisoch. Pravidelne sa zúčastňuje na svetových konferenciách o pokročilých materiáloch a fotovoltike v Európe, USA, Japonsku a Číne, kde prispel viac ako 80 prezentáciami. Jeho zameranie sa presunulo na rozsiahle aplikácie fotovoltických technológií v mestskom prostredí. V roku 2017 Univerzita Nankai v Tianjine v Číne udelila prof. Zemanovi „hosťujúcu profesúru“.
V roku 2006 založil neziskovú Slovenskú agentúru pre obnoviteľnú energiu (SkREA), ktorej cieľom je podporiť realizáciu solárnej energie na Slovensku. Má aj prospešnú záľubu – vydal knihu o mladých sklároch na Slovensku a v Českej republike s ambíciou ich propagácie výstavou napríklad aj v čínskom Šanghaji.
Marián Mark Stolárik (1943)
Profesor Marián Mark Stolárik, narodený v Turčianskom Svätom Martine, patrí k najvýznamnejším šíriteľom odborných poznatkov o slovenskej histórii, politike a kultúre v Severnej Amerike.
V roku 1951 sa s rodičmi vysťahoval do Kanady. V rokoch 1979 – 1991 pôsobil ako výkonný riaditeľ (neskoršie prezident) Balchského inštitútu pre etnické štúdiá vo Filadelfii. Bola to knižnica, múzeum a vzdelávacie centrum venované kolekciám, vystavovaniu a interpretácii materiálnych artefaktov, archívnych zbierok a knižníc o všetkých amerických etnických skupinách. Založil tam tri oddelenia, rozšírili počet zamestnancov zo 7 na 25 a prijal 50 dobrovoľníkov. Počas trinástich rokov ako vedúci ústavu Stolárik zozbieral milióny dolárov od rôznych jednotlivcov, spoločností a nadácií na účely financovania a činnosti ústavu, výstavy a programy.
Medzitým, v roku 1980, slovenské komunity v Kanade a USA zozbierali sumu 500-tisíc dolárov, ku ktorej kanadská vláda pridala ďalších 400 000 dolárov, aby sa mohla založiť Katedra slovenskej histórie a kultúry na University of Ottawa. Katedra bola oficiálne inaugurovaná pri Fakulte histórie v máji 1990. Konkurz na pozíciu vedúceho katedry vyhral Mark Stolárik a v januári 1992 začal svoju kariéru ako profesor na University of Ottawa.
V roku 1977 založil „Slovak Studies Association“, združujúcu vedeckých pracovníkov zaoberajúcich sa štúdiom týchto poznatkov. Od roku 1983 tiež rediguje vedeckú ročenku „Slovakia“, ktorú vydáva Slovenská Liga v Amerike. Profesor Stolárik založil na Ottawskej univerzite Slovenský archív, ktorý zhromažďuje cenné dokumenty súvisiace so slovenskou emigráciou do Kanady a USA.
V rokoch 1993 – 1999 pôsobil ako predseda Kanadskej Slovenskej ligy; do funkcie sa vrátil v roku 2016. Založil a redigoval The Slovak Studies Newsletter (1977 – 1987).
Odborník na dejiny imigrácie do Severnej Ameriky a jej etnické skupiny s dôrazom na slovenskú skúsenosť. V tejto oblasti publikoval osem kníh a vyše 60 článkov vrátane Slovaks in Bethlehem, Pennsylvania, 1880 – 1976 (1985) a Immigration and Urbanization: The Slovak Experience, 1870 – 1918 (1989). Editoval publikáciu The Slovak Republic: A Decade of Independence (2004).
V roku 1992 mu Matica slovenská odovzdala striebornú medailu. V roku 1998 ho Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky vyznamenalo striebornou medailou. Prezident Slovenskej republiky vyznamenal Stolárika Prezidentskou medailou v roku 2002. A 25. mája 2013 podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák ocenil Marka Stolárika titulom Vyslanec dobrej vôle (Goodwill Envoy). Toto ocenenie je určené úspešným Slovenkám a Slovákom, ktorí pôsobia v zahraničí a svojou prácou šíria dobré meno Slovenska vo svete.
Snímky: www.wikipedia.sk, www.ocw.tudelft.nl, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí
Viac o projekte Slováci a svet na www.tulacky.net
