Osobnosti svetovej vedy, ktoré sú priamo alebo cez svojich predkov spojené so Slovenskom
+ + +
Ivan Miroslav Viest (1922 – 2012)
Stavebný inžinier Ivan M. Viest sa narodil v Bratislave. Po ukončení štúdia na STU v Bratislave v roku 1946 emigroval do USA. Začínal na Georgia Institute of Technology v Atlante. V roku 1951 získal doktorát (PhD.) na University of Illinois, kde pôsobil ešte ďalších šesť rokov.
V roku 1957 odchádza z univerzity a prijíma miesto mostného inžiniera v Americkej asociácii štátnych diaľnic (AASHO). Bol renomovaným odborníkom na kompozitný dizajn, inicioval významný výskum v oblasti oceľových konštrukcií a najmä ich odolnosti proti zemetraseniu.
Po štyroch rokoch v AASHO nastúpil ako stavebný inžinier do oceliarskeho gigantu Betlehem Steel, kde zastáva funkciu asistenta manažéra (niečo ako námestník výkonného riaditeľa) až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1983. Betlehem Steel bol druhým najväčším americkým výrobcom ocele a najväčším výrobcom lodí.
I. M. Viest bol významným členom Americkej spoločnosti stavebných inžinierov. Jeho úspechy viedli k zvoleniu do Národnej inžinierskej akadémie. Technická univerzita v Košiciach mu v roku 2002 udelila čestný doktorát. Okrem odborných prác (napr. „75 rokov Engineering Foundation“ a iné), publikoval v roku 2006 svoju autobiografiu „Immigrants Story“ (Príbeh prisťahovalcov).
Vypracoval anglický preklad vlastnoručne písaných vojnových denníkov jeho strýka, generála Rudolfa Viesta, významnej osobnosti SNP. Bol vášnivým športovcom a cestovateľom. Svoju rodnú Bratislavu navštívil v roku 1990 po viac ako 40 rokoch.
Zomrel v americkom meste Betlehem.
Ján Vilček (1933)
Profesor Ján Vilček, narodený v Bratislave, je slovenský mikrobiológ, vedec, učiteľ, objaviteľ a filantrop, ktorý pracuje na Newyorskej univerzite v USA. Narodil sa v židovskej rodine, ktorej sa podarilo vyhnúť transportu do koncentračného tábora. Posledný rok vojny sa skrýval s matkou na dedine. Po vojne študoval na Univerzite Komenského v Bratislave, štúdium ukončil v roku 1957. Tu začal aj svoju vedeckú kariéru. V roku 1962 získal titul kandidáta vied v Slovenskej akadémie vied.
V roku 1964 sa rozhodol spolu s manželkou emigrovať z vtedajšieho Československa. Do zahraničia sa dostal na trojdňovú priepustku do Viedne, odtiaľ odišiel do Nemecka, kde požiadal o utečenecký pas a o americké víza. Po troch mesiacoch od odchodu získal víza a odišiel do New Yorku. V USA ho čakali tri pracovné ponuky sprostredkované kolegami vedcami. Vybral si miesto docenta na Lekárskej fakulte (Medical center) súkromnej Newyorskej univerzity.
Už počas svojho pobytu v Československu venoval problematike interferónov, pokračoval na aj Newyorskej univerzite a tejto práci sa venoval vôbec ako jeden z prvých. Spolu s tímom začal neskôr pracovať aj na inej látke, ktorá patrí do skupiny cytokínov (ako aj interferóny). Táto látka je známa ako Tumor Necrosis Factor (TNF). Postupne spoluvyvinul protilátku Infliximab (obchodný názov Remicade), patent drží s kolegom Junming Le-m. Táto protilátka sa používa na liečenie Crohnovej choroby, reumatologickej artritídy, psoriázy a ďalších chronických zápalových ochorení. Išlo o objav, ktorý mal významný vplyv na predĺženie života pacienta.
Ján Vilček publikoval viac než 350 článkov v odborných periodikách a je držiteľom a spoludržiteľom 46 patentov. Pracoval tiež vo viacerých redakčných radách vedeckých publikácií a je čestným členom niekoľkých medzinárodných vedeckých spoločností. Vedec Ján Vilček zavŕšil celoživotný výskum cytokínov funkčným liekom, ktorý užívajú pacienti s ťažkou reumou.
Licenčné poplatky za každý vynález si vedec zväčša delí s univerzitou. V roku 2005 Ján Vilček venoval časť svojho podielu z predaja Remicade vo výške 105 miliónov dolárov Lekárskej fakulte (Medical center) Newyorskej univerzity. Zisky budú plynúť až do vypršania patentu. Dar vtedy patril medzi najväčšie dary lekárskej fakulte a najväčší dar, ktorý kedy zamestnanec daroval vlastnej univerzite. Určený je na výskum a vzdelávanie. Z ostatnej časti podielu za licenčné poplatky založil spolu s manželkou Nadáciu, ktorá sa venuje významu imigrácie do USA, ako aj vede a umeniu. The Vilcek Foundation bola založená v roku 2000. Nadácia udeľuje každoročne štyri ceny v celkovej hodnote 150 tisíc dolárov, dve v oblasti medicínskeho výskumu a dve v oblasti umenia.
V roku 2013 odovzdal americký prezident Barack Obama mikrobiológovi Jánovi Vilčekovi najvyššie americké ocenenie za vedu a techniku – Národnú medailu za techniku a inováciu.
Vilček stále ešte rozumie aj hovorí aj po slovensky. V roku 2014 mu bol udelený Čestný doktorát za spoluprácu s Univerzitou Komenského v oblasti podpory mladých vedeckých pracovníkov a doktorandov. V auguste 2016 sa konalo na pôde Virologického ústavu BMC SAV v Bratislave slávnostné odovzdanie vedeckej hodnosti doktora biologických vied honoris causa.
Vo vydavateľstve Marenčin PT mu vyšla autobiografická kniha „Láska a veda“, preložená z anglického originálu vydaného v USA.
Ladislav Mucina (1956)
Profesor Ladislav Mucina, narodený v Piešťanoch, je botanik a vedúci odboru vegetácie a biogeografie na School of Biological Science of the University of Western Australia v Perthe. Ladislav Mucina získal vzdelanie, vedecké hodnosti i pedagogickú kvalifikáciu v odbore botanika, vegetácia, ekológia rastlín a taxonómia rastlín na Univerzite Komenského a Slovenskej akadémii vied v Bratislave na Slovensku, na Viedenskej univerzite v Rakúsku a na Technickej univerzite Berlín v Nemecku.
Postdoktorandské štúdium absolvoval na Univerzite v Nijmegene v Holandsku a neskôr pôsobil ako hosťujúci štipendista a profesor v Terste, Camerine, Perugii a Ríme (všetky v Taliansku), Uppsale (Švédsko), Kuvajte (Blízky Východ), Perthe (Západná Austrália), ale aj Pretórii, University of the North, neskôr University of Free State a Stellenbosch (všetky v Južnej Afrike). Na Slovensku profesor Mucina pracoval v SAV a neskôr, po emigrácii do Rakúska, pôsobil na univerzite vo Viedni.
Jeho výskum zahŕňa prieskumy vegetácie, teoretickú vedu o vegetácii, numerické metódy a databanking v ekológii rastlín, biogeografii, populačnej ekológii, evolučnej biológii a taxonómii rastlín. Jeho výskumné zameranie zahŕňa pravidlá zhromažďovania spoločenstiev a použitie funkčných typov rastlín v ekológii spoločenstiev, s osobitným zameraním na kroviny stredomorského typu a polopúšte. Ladislav Mucina sa podieľal na mnohých významných vedeckých projektoch vrátane vegetačného prieskumu Rakúska, štúdií vegetačného vzoru a populačnej ekológie stredoeurópskych suchých trávnych porastov a syntaxonomickej kalibrácie biotopovej smernice EUNIS Európskej únie. Je spoluzakladateľom a bývalým predsedom European Vegetation Survey (pracovná skupina International Association for Vegetation Science), spoluzakladateľom Národnej vegetačnej databázy v Južnej Afrike a vedeckým koordinátorom vegetácie Juhoafrického národného inštitútu pre biodiverzitu.
V Austrálii jeho výskum zahŕňa vegetačné prieskumy, teoretickú vedu o vegetácii, numerické metódy a databanking v ekológii rastlín, biogeografiu, populačnú ekológiu, evolučnú biológiu a taxonómiu rastlín.
Je autorom alebo spoluautorom 28 kníh a zborníkov zo sympózií a viac ako 300 recenzovaných článkov a kapitol v knihách. V roku 2016 publikoval (s tímom ďalších 32 vedcov v oblasti vegetácie) vedeckú prácu na tému kontinentálneho vegetačného systému – Vegetation of Europe (publikovaný v časopise Applied Vegetation Science). Profesor Mucina pôsobil dlhý čas ako viceprezident Medzinárodnej asociácie pre vedy o vegetácii a je zakladajúcim členom a bývalým redaktorom časopisu Applied Vegetation Science.
Napriek úspechom v zahraničí vedec nezabúda na svoje rodisko a tvrdí: „Slovensko je nielen moje rodisko, je to aj moja vlasť. Je to jedna z krajín, ku ktorej mám veľmi hlboký vzťah a vraciam sa sem veľmi rád. Mám tu najbližších priateľov, rodinu, poznám vegetáciu, kvety a možno kvety poznajú aj mňa… Slovensko ostane navždy v mojom srdci ako veľmi dôležitá krajina.“
Snímky: www.nae.edu, www.sk.wikipedia.org, www.en.wikipedia.org
Viac o projekte Slováci a svet na www.tulacky.net
