Slovensko vo svetovej vede – H. D. Politzer, R. A. Zsigmondy, J. Ch. Polanyi

+ + +

Nositeľ Nobelovej ceny za fyziku sa narodil v New Yorku, USA. Jeho otec Alan/Aladár pochádzal z Bratislavy; rodičia po II. svetovej vojne emigrovali do USA. Navštevoval strednú školu Bronx High School of Science a ukončil ju v roku 1966. Svoj bakalársky titul obdržal na Michiganskej univerzite v roku 1969 a doktorát z Harvardovej univerzity pod vedením Sidneyho Colemana v roku 1974. Vo svojom prvom uverejnenom článku z roku 1973 opísal fenomén asymptotickej voľnosti: čím bližšie sú k sebe kvarky, tým slabšie medzi nimi budú pôsobiť silné jadrové sily. Tento záver, nezávisle objavený v približne rovnakom čase Grossom a Wilczekom na Princetonskej univerzite, bol mimoriadne dôležitý pre rozvoj kvantovej chromodynamiky. Spolu získali v roku 2004 Nobelovu cenu „za objav asymptotickej voľnosti v teórii silnej interakcie“. S Thomasom Appelquistom zohral Politzer tiež ústrednú rolu pri predpovedi „charmonia„, subatomárnej častice tvorenej charmovým kvarkom a charmovým antikvarkom. Bol členom tzv. Harvardskej spoločnosti pre vybraných študentov od roku 1974 do roku 1977, keď prešiel na Kalifornský technologický inštitút, kde v súčasnosti pôsobí ako profesor teoretickej fyziky.

Otec nositeľa Nobelovej ceny za chémiu R. A. Zsigmondyho Adolf  sa narodil v Bratislave a ako zubný lekár vynašiel operačné pomôcky pre dentistov. Vychovala ho matka, pretože mu otec zomrel v roku 1880. Rád sa venoval so svojím bratom horolezectvu. Na vysokej škole sa začal zaujímať hlavne o chémiu a fyziku. Neskôr začal robiť experimenty vo svojom vlastnom laboratóriu na fakulte medicíny Viedenskej univerzity, čoskoro odišiel na Technickú univerzita vo Viedni a neskôr na Mníchovskú univerzitu, kde študoval chémiu a získal doktorát v roku 1889. Neskôr sa vrátil do Rakúska, kde pracoval ako asistent v Grazi. Počas tohto obdobia dokončil svoju najdôležitejšiu prácu o koloidoch. Medzi rokmi 1908 a 1929 bol riaditeľom Inštitútu anorganickej chémie na univerzite v Göttingene. Počas práce v sklárskom priemysle (1879), sa venoval práci na koloidnom zlate a objavil hydrosól zlata. Dokázal predvídať rôzne využitie koloidov, napríklad pri rozptýlení svetla do rôznych spektier. S Heinrichom Siedentopfom vynašli ultramikroskop (1903) a Zsigmondy ho použil na rôzne skúmanie aspektov koloidov. Jeho práca bola dôležitá pre biochémiu a bakteriológiu. V Göttingene pracoval ako profesor chémie, kde zostal až do konca svojej kariéry. Nobelovu cenu za prácu o koloidoch dostal v roku 1925.

Jeho starý otec z matkinej strany Polányi/Pollacsek/Poliaček sa narodil v Dlhej na Orave. V roku 1933 sa rodina presťahovala do Anglicka, kde získal vzdelanie. Na University of Toronto bol postupne asistentom (1957 – 1960), docentom (1960 – 1962) a profesorom (od 1962). Bol zakladajúcim členom a aj predsedom Kanadského výboru vedcov a učencov a bol tiež zakladajúcim členom Výboru Kráľovskej spoločnosti Kanady pre učenú slobodu, ako aj členom výboru Americkej akadémie umení a vedy pre medzinárodné bezpečnostné štúdie. Polanyi vyvinul techniku, ktorá je známa ako infračervená chemiluminiscencia na základe pozorovania, že molekuly, keď sú excitované, vyžarujú infračervené svetlo. Pomocou spektroskopickej analýzy zmien vyžarovaného svetla, ku ktorým dochádza počas chemickej reakcie, sa mu podarilo vysledovať výmenu chemických väzieb, čím pomohol podrobne odstraňovať prebytočnú energiu, ku ktorej dochádza počas procesu chemickej reakcie. Nobelovu cenu za chémiu získal v roku 1986.

Snímky: www.wikipedia.sk, Nadácia Nobelovej ceny

Viac o projekte Slováci a svet na www.tulacky.net

(Celkovo 105 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

One thought on “Slovensko vo svetovej vede – H. D. Politzer, R. A. Zsigmondy, J. Ch. Polanyi

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter