Slovensko vo svetovej vede – F. Lenard, D. C. Gajdusek, D. D. Osheroff

Každý národ potrebuje pozitívne vzory. Veda je z princípu medzinárodná, a preto je dôležité, aby sme poznali vzory, ktoré prispeli k významnému pokroku v poznaniu ľudstva. Už prof. Ing. Štefan Luby, DrSc., Dr. h. c. mult., dlhoročný predseda SAV, určil za kritérium našej hrdosti na svetové výkony našich rodákov práve ich narodenie, alebo narodenie ich predkov na Slovensku. V sérii portrétov našich najúspešnejších rodákov vo svete vám predstavíme postupne mnohé známe osobnosti. Začíname nositeľmi Nobelovej ceny.

Nositeľ Nobelovej ceny za fyziku sa narodil 7. júna 1862 v Bratislave. Po maturite na reálke v Bratislave študoval fyziku na univerzitách v Budapešti, Viedni, Berlíne a Heidelbergu. Posledné obdobie svojej vedeckej i pedagogickej kariéry strávil na univerzite v Heidelbergu (1907 – 1931), kde bol tiež riaditeľom Rádiologického ústavu.

Skonštruoval špeciálnu katódovú trubicu s malým otvorom, ktorú zapožičal aj Röntgenovi, čím nepriamo prispel k objavu lúčov X (röntgenového žiarenia). Za práce o katódových lúčoch dostal v roku 1905 Nobelovu cenu.

Pri všetkých tých objavoch laika iste najviac zaujme, že Lenard vysvetlil, prečo je stavba fontán užitočná pre ľudí. Dochádza pri nich totiž k podobnému efektu, aký priťahuje ľudí k vodopádom. Je to spôsobené vznikom záporných iónov v ovzduší pri vzájomnom narážaní molekúl vody. Ľudia už v staroveku rozpoznali, že oblasti bohaté na záporne nabité ióny vyvolávajú pocit osvieženia mysle. Tento fenoménu rozkryl a teoreticky spracoval práve Lenard, podľa ktorého sa nazýva Lenardov efekt.

Pediater a virológ, nositeľ Nobelovej ceny za medicínu. Narodil sa 9. septembra 1923 v Yonkers, kde bola veľká enkláva Slovákov. Jeho otec pochádzal zo Slovenska, z kúpeľnej obce Smrdáky. V roku 1976 získal (spolu s Baruchom Blumbergom) Nobelovu cenu za medicínu za objavy týkajúce sa nových mechanizmov vzniku a šírenia infekčných chorôb. V 50. rokoch 20. storočia objavil infekčnú podstatu neurologickej choroby kuru, rozšírenej medzi obyvateľmi Novej Guinei.

„Daniel Carleton Gajdušek patrí medzi najväčšie vedecké mozgy 20. storočia, umožnil obrovský pokrok v chápaní ochorení ako AIDS alebo Creutzfeldtova-Jakobova choroba…“, uznanlivo napísal prestížny britský denník The Independent. Gajdušek počas svojich šiestich návštev na pozvanie SAV rád spomínal na svoje detstvo v slovenskom prostredí.

Nositeľ Nobelovej ceny za fyziku sa narodil v roku 1945 v Aberdeene (Washington). Študoval na Caltech, inšpiratívnom prostredí, kde prednášal nositeľ Nobelovej ceny za fyziku Richard Feynman, a pokračoval vo vzdelávaní na Cornell, kde študoval fyziku nízkych teplôt. Po nasledujúcich 15 rokoch v Bell Labs sa presťahoval do Stanfordu, kde pôsobil ako vysokoškolský učiteľ. Vo svojich pamätiach napísal: „Moja matka bola dcéra evanjelického pastora, ktorého rodičia pochádzali z územia, ktoré je dnes Slovenskom.“ Nobelova cena mu bola udelená v roku 1996. Na pozvanie SAV absolvoval prednášku a besedu so študentmi Slovenskej technickej univerzity, kde spomenul aj jednoduché vety v slovenčine, ktoré si od matky zapamätal.

Viac o projekte Slováci a svet na www.tulacky.net

(Celkovo 178 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter