Osobnosti svetovej vedy, ktoré sú priamo alebo cez svojich predkov spojené so Slovenskom
+ + +
Ervin Fodor (1965)
Ervin Fodor, absolvent chemického inžinierstva na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, je profesorom virológie a venuje sa experimentálnej patológii na Škole patológie Sira Williama Dunna na Oxfordskej univerzite. Je tiež profesorom na Exeter College v Oxforde.
Po postdoktorandskom štúdiu na Icahn School of Medicine na Mount Sinai v New Yorku a Sir William Dunn School of Pathology na Oxfordskej univerzite získal v roku 2002 štipendium MRC Senior Non-Clinical Research Fellowship, po ktorom v roku 2008 nasledovalo akademické štipendium RCUK.
V roku 2011 bol vymenovaný za univerzitného lektora a potom na Oxfordskej univerzite s titulom profesor virológie. Fodorov výskum sa zameriava na molekulárnu biológiu chrípkových vírusov.
Prvým vrcholom jeho práce bol vývoj systému reverznej genetiky na generovanie rekombinantných chrípkových vírusov po transfekcii plazmidov. Táto technológia, vyvinutá v spolupráci s Petrom Palesem a Adolfom García-Sastre na Icahn School of Medicine a George Brownlee na Oxfordskej univerzite, bola potom použitá na vytvorenie živých oslabených vakcín proti chrípkovému vírusu, ktoré sa používajú aj v britskom národnom očkovaní proti detskej chrípke.
Jeho novšia práca sa zameriava na molekulárne mechanizmy používané chrípkovými vírusmi na kopírovanie ich genetickej informácie uloženej v molekulách RNA, interakcie chrípkových vírusov s hostiteľskou bunkou a bunkové odpovede na vírusovú infekciu. V spolupráci s Jonathanom Grimesom z Divízie štrukturálnej biológie na Oxfordskej univerzite prispel k pochopeniu štruktúrneho základu syntézy RNA vírusu chrípky riešením štruktúr RNA polymerázového komplexu vírusu chrípky.
Je držiteľom ceny AstraZeneca za rok 2019 od Biochemickej spoločnosti. Fodor je členom Akadémie lekárskych vied a bol zvolený za člena EMBO v roku 2021.
O svojom výskume hovorí: „Naše laboratórium sa zameriava na objasnenie základných molekulárnych mechanizmov, ktoré sú základom replikácie RNA vírusov, ako sú chrípka, Nipah a SARS-CoV-2. Konkrétne sa snažíme odhaliť štrukturálne a funkčné vlastnosti RNA polymerázy týchto vírusov, ako aj mechanizmy transkripcie, replikácie a prenosu vírusového RNA genómu. Naším cieľom je získať hĺbkové molekulárne poznatky o mechanizmoch replikácie týchto RNA vírusov, čo v konečnom dôsledku pripraví cestu k vývoju nových antivírusových prístupov. Spolupracujeme so štrukturálnymi biológmi, fyzikmi, chemikmi a imunológmi pomocou interdisciplinárneho prístupu vrátane molekulárnej a bunkovej biológie, proteomiky, mikroskopie s jednou molekulou a mikroskopom s vysokým rozlíšením, štrukturálnej biológie (röntgenová kryštalografia a kryoelektrónová mikroskopia) a virológie. Organizujem tému Virológia na Škole medicíny a biomedicínskych vied Final Year Honors a v rámci tejto témy poskytujem prednášky a tutoriály. Taktiež prispievam prednáškami z virológie v druhom ročníku medicíny a biomedicínskych vied.“
Viliam Pavliak (1959)
Dr. Viliam Pavliak, narodený v Dudinciach, absolvoval v roku 1982 Fakultu chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Postgraduál absolvoval na Chemickom ústave SAV v Bratislave v odbore biochémia. Titul kandidáta vied získal v roku 1988 a potom pokračoval vo výskumnej práci na Chemickom ústave, kde sa začala jeho kariéra v oblasti vývoja a produkcie vakcín založených na polysacharidoch nachádzajúcich sa na povrchu patogénnych mikroorganizmov a bojujúcich proti imunitnému systému človeka.
Sám to pre dobrenoviny.sk opisuje takto: „Chemický ústav v Bratislave bol svetovo uznávaný a zameraný na výskum cukrov. Naše laboratórium vedené Dr. Jozefom Sandulom a Dr. Ladislavom Maslerom študovalo polysacharidy patogénnych kvasiniek rodu Candida, ktoré spôsobujú u osôb s poškodeným imunitným systémom kandidové infekcie. Moja práca bola zameraná na štúdium tých štruktúr polysacharidov, proti ktorým imunitný systém vyvolá odpoveď vo forme tvorby protilátok.“
Už o rok však začal Pavliak pociťovať túžbu rozšíriť si skúsenosti na svetovom vedeckom pracovisku. Požiadal preto o vedeckú stáž na Fogartovom medzinárodnom inštitúte (NIH) a Národnom inštitúte zdravia (NIH) v americkom meste Bethesda neďaleko od Washingtonu. „Po skončení stáže na NIH v roku 1991 neboli na Slovensku podmienky pre vedu veľmi ružové, tak som sa rozhodol zostať v zahraničí a odišiel som aj s rodinou do Kanady, kde som pracoval v laboratóriu Dr. Harolda Jenningsa na Inštitúte biologických vied (NRC) v Ottawe. Počas pobytu v Kanade som vyhral v lotérii zelenú kartu, ktorá mi umožnila vrátiť sa do USA.“
Počas stáže na NIH pracoval vedec na vývoji prototypu vakcíny proti ochoreniam spôsobených baktériou Shigella dysenteriae a počas stáže NRC sa zaoberal patogénnymi baktériami rodu Neiseria meningitidis, ktoré spôsobujú zápal mozgových blán. Po návrate do Spojených štátov v roku 1993 pracoval vo viacerých medzinárodných biofarmaceutických firmách na vývoji vakcín proti nozokomiálnym infekciám spôsobených patogénnym mikroorganizmom Staphylococcus aureus, ktorý je rezistentný voči antibiotikám.
Pavliak postupne prešiel od výskumu a vývoja vakcín až k produkcii a charakterizácii vakcín pre klinické skúšky. Funkčne sa posunul na pozíciu riaditeľa výskumu a vývoja. V roku 2016 dostal ponuku od Medzinárodného inštitútu pre vakcíny (IVI) v Soule v Južnej Kórei, kde dodnes pôsobí ako vedúci vývoja vakcín.
Miloš Tóth (1976)
Profesor Miloš Tóth, narodený v Bratislave, pôsobí na škole Matematických a fyzikálnych vied University of Technology Sydney, Ultimo, Austrália.
V roku 2001 získal doktorát na UTS, kde sa zaoberal luminiscenčnými vlastnosťami a štruktúrou defektov polovodičov so širokým pásmom. Následne pracoval ako postdoktorandský výskumník v Cavendish Laboratory, University of Cambridge, vedecký pracovník v laboratóriách FEI Company v Bostone, Massachusetts a Portlande, Oregon (USA).
Jeho práca v priemysle bola zameraná na výskum a vývoj nanofabrikácie zväzkom nabitých častíc a zobrazovacie techniky. Na UTS sa vrátil v roku 2011, aby prevzal profesorské kreslo a založil výskumnú skupinu zameranú na techniky nanofabrikácie elektrónovým a iónovým lúčom.
Sám o tom píše: „Môj výskum je zameraný na interakcie nabitých častíc s pevnými látkami, samozostavenie a reakčnú kinetiku na povrchoch. Aplikované aspekty práce zahŕňajú vývoj techník nanofabrikácie elektrónovým a iónovým lúčom a ich aplikáciu v nanofotonike a optoelektronike.“
Jeho práce majú ohlas až 11 973 citácií.
Snímky: www.path.ox.ac.uk, www.glycanostics.com, www.profiles.uts.edu.au
Viac o projekte Slováci a svet na www.tulacky.net
