Slovensko vo svetovej vede – A. Stodola, J. Mináč, M. Neamtu

+ + +

Prof. Ing. Aurel Stodola, Dr.h.c., narodený v Liptovskom Mikuláši, bol slovenský fyzik, technik, zakladateľ teórie parných a plynových turbín.

V roku 1865 nastúpil do vrbicko-mikulášskej ev. školy, v ktorej absolvoval štyri školské roky. Po ich skončení ho otec poslal do obce Stráže pod Tatrami (dnes súčasť Popradu), aby sa zdokonalil v nemčine. Strednú školu začal navštevovať v Lučenci, neskôr v Kežmarku. Vedomosti si dopĺňal aj individuálnym vzdelávaním. Maturoval v Košiciach. Od roku 1876 študoval na technike v Budapešti, kde absolvoval dva semestre. V prvom ročníku dostal za svoje usilovné štúdium jednorazovú odmenu 300 zlatých.

V rokoch 1878 – 1881 študoval na Mechanicko-technickom oddelení Polytechniky v Zürichu. Štúdium ukončil s vyznamenaním. Následne sedem mesiacov pracoval vo fabrike v Budapešti. V školskom roku 1882/1883 navštevoval Vysokú školu technickú v Berlíne. V septembri 1883 bol štyri mesiace dobrovoľníkom v konštrukčnom ateliéri v Paríži, kde sa zdokonaľoval vo francúzštine, čo bola dôležitá súčasť pedagogického pôsobenia v Zürichu, na ktoré sa pripravoval. Individuálne študoval aj filozofické práce.

Od roku 1884 pôsobil v Prahe, v Českomoravskej strojárni, ale po krátkom čase prešiel do Strojárenskej spoločnosti Ruston a spol. Spočiatku prekresľoval technické výkresy. Od júla 1889 bol hlavným konštruktérom. Získal tu praktické skúsenosti z navrhovania, montáže a testovania energetických strojov.

V roku 1892 prijal pozvanie na post docenta na Vysokej škole technickej v Zürichu, na ktorej sa čoskoro stal profesorom (1893) a zostal tam pôsobiť až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1929. Vo svojej vedeckej činnosti sa zameriaval na oblasť teórie automatickej regulácie strojov, položil vedecké základy projekcie a stavby parných a spaľovacích turbín. Pre paru vypočítal a aplikoval tzv. Mollierov entropický diagram, ktorý stále dopĺňal. V spolupráci s chirurgom Ferdinandom Sauerbruchom skonštruoval v roku 1915 pohyblivú umelú ruku, tzv. Stodolovu. Na rovnakom princípe boli založené aj protézy chodidiel a nôh.

Najväčšie úspechy dosiahol v odbore parných turbín a jeho výpočty a konštrukcie dali základ tomuto odvetviu strojárstva. Bol konštruktérom prvého tepelného čerpadla na svete. Jeho tepelné čerpadlo z roku 1928 dodnes pracuje vo Švajčiarsku a vykuruje radnicu v Ženeve s odoberaním tepla z vody jazera.

Profesora Aurela Stodolu možno považovať za renesančného človeka, ktorý sa narodil do doby plnej objavov. Okrem toho, že bol už za svojho života považovaný za „otca parných turbín“, mal aj nezvyčajný hudobný talent a bol vynikajúcim pedagógom a dobrým priateľom s Albertom Einsteinom.

Svoje životné dielo zavŕšil monografiou o turbínach, ktorá v 6. vydaní v roku 1924 prekročilo počet tisíc strán.

Mnohé svetové vedecké spoločnosti a univerzity mu udelili najvyššie vyznamenania a hodnosti. Bol tiež členom-korešpondentom Francúzskej akadémie vied. Pomenovali po ňom aj vzdialenú planétku číslo 3981, objavenú v 80. rokoch v súhvezdí Raka. V Československu vyšla známka s jeho portrétom a je tvárou prvej slovenskej pamätnej euromince.

Zomrel vo švajčiarskom Zürichu; od roku 1989 je pochovaný v Liptovskom Mikuláši.

Napriek tomu, že väčšinu života prežil v zahraničí, o časť svojej rodiny, ktorá zostala na Slovensku, sa veľmi zaujímal, rovnako ako o dianie doma a nikdy na Slovensko nezanevrel.

Profesor ontárijskej Western University profesor Ján Mináč, narodený v Bratislave, rieši teórie, ktoré sa snažili rozlúštiť stovky matematikov.

Pre HNonline svojho času priznal, že matematika bola už od detstva jeho najväčším koníčkom: „Zamiloval som sa do nej už ako dvanásťročný chlapec.“ Do roku 1982 pôsobil na Matematickom ústave SAV v Bratislave, potom sa však rozhodol pre dramatický útek z vlasti pred vtedajšou mocou. Kanada mu dala šancu, aby tu v roku 1986 získal akademický titul PhD. na Queen’s University. Následne absolvoval štúdium na prestížnej University of California v Berkeley, aby zakotvil na Western University, kde v roku 2003 dosiahol pozíciu profesora.

Na rozdiel od iných matematikov prichádza s inovatívnymi metódami výučby, za čo dostal aj viaceré ocenenia od kolegov aj študentov. Patrí medzi ne aj využitie dramatického umenia (napríklad využitím postavy Sherlocka Holmesa pri objasňovaní matematických záhad) v univerzitnej výučbe, čo si môže pozrieť každý aj na YouTube. Canadian Mathematical Society (CMS) mu za to udelila výnimočnú cenu s poukázaním na to, že dokáže do „suchopárnej“ hodiny matematiky vložiť pozoruhodnú dávku humoru. Navyše matematiku pre študentov „zosobňuje“ tým, že im opisuje históriu jednotlivých matematických teórií od prvého nápadu po konečné dôkazy na príkladoch životopisov slávnych matematikov. Profesor Mináč sa s úspechom zameriava na Galoisovu teóriu a ako hovorí: „Ak sa nám podarí rozlúštiť niektoré hlavolamy, môže to pomôcť vyriešiť mnohé otázky.“ Objavy na poli matematiky môžu nájsť praktické využitie aj vo fyzike a následne v ďalších oblastiach. Mináč venuje mnoho času vychovávaniu ďalších generácií úspešných matematikov a publikuje v popredných vedeckých časopisoch.

Mináč získal v rokoch 2004 – 2005 a 2020 – 2021cenu Distinguished Research Professor Award na Western University. V roku 2019 sa stal členom Kanadskej matematickej spoločnosti. V rokoch 2022 – 2023 bol členom Western Academy for Advanced Research. V roku 2013 získal ocenenie Excellence in Teaching Award od Canadian Mathematical Society.

Profesor Marián Neamtu, rodák z Bratislavy, vyštudoval bratislavské gymnázium na Grösslingovej ulici.

Keď v roku 1987 odchádzal, za svoje vysokoškolské vzdelanie inžiniera na Strojníckej fakulte Slovenskej technickej univerzity musel zaplatiť približne 35-tisíc korún. Pre SME to komentoval slovami: „Je to síce už pár rokov, ale pamätám sa na to. Musel som si v Holandsku zobrať pôžičku, aby som to mohol vyrovnať.“

Doktorát v matematike získal v roku 1991 na University of Twente v Holandsku.

Ako profesor matematiky pôsobí na súkromnej prestížnej americkej Vanderbilt University v meste Nashville. Aktuálne sú jeho výskumné záujmy zamerané na teórie aproximácie, geometrického dizajnu, numerickej analýzy, kvantitatívnej a finančnej matematiky. Vyučuje kurzy najmä v oblasti analýzy, štatistiky, numerickej analýzy a finančnej matematiky. Je členom Centra pre konštruktívnu aproximáciu. Profesor Neamtu sa aktívne podieľa na organizácii viacerých medzinárodných stretnutí a konferencií.

Snímky: www.wikipedia.sk/en, www.math.vanderbilt.edu

Viac o projekte Slováci a svet na www.tulacky.net

(Celkovo 109 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter