Napriek tomu, že na Slovensku sa (už tradične) hádame, či kaviareň a jej kaviarenskí povaľači produkujú kultúru alebo nie, stále platí, že každý národ (či sa to niekomu páči, alebo nie) prináša neopakovateľný obsah do svetového kultúrneho dedičstva, čím je obohacovaná kultúra celého sveta, presnejšie ľudstva.
Aj Stredná Ázia – v širšom slova zmysle – priniesla svoj historický vklad do pokladnice svetovej duchovnej kultúry. Autori ako: al Fárábi (870-950), al Buchárí (810-870), Chodža Ahmed Jássaví (1103-1166), Buchar-žyrau Kalkamanuly (1963-1787, podľa iných zdrojov 1668-1781)…, sú viac ako svetoví. Sú to osobnosti, ktoré tvorili dejiny Strednej Ázie.
Svojimi čriepkami do svetovej kultúrnej pokladnice samozrejme prispeli aj autority z priestoru dnešného Kazachstanu (ako súčasť Strednej Ázie). Stačí len spomenúť mená: Čokan Čingisovič Valichanov (1835-1865), Saken Sejfollaevič Sejfullin (1894-1938), Šakarim Kudajberdyjev (1858-1931), Achmet Bajtursynov-Bajtursuynuly (1872-1937), Magžan Bekenovič Žumabaev (1893-1938), Muchtar Omarchanovič Auezov (1897-1961), Sultanmachmut Torajgyrov (1893-1920), Ibraj Altynsarin (1841-1889)… alebo Abaj Ibrahim Kunanbajev-Kunanbajuly (1845-1904).
Práve pri mene Abaj sa pozastavíme
Pristavíme sa z dvoch zásadných dôvodov:
- tým prvým dôvodom je, že v roku 2025 si bude Kazachstan pripomínať stoosemdesiate výročie narodenia tohto poeta a mysliteľa;
- tým druhým je fakt, že Abaj sa odlišuje zásadným spôsobom od všetkého, čo bolo vytvorené v tradičnej kultúre nielen Kazachstanu.
Nemecký filozof Imanuel Kant napísal: „… génius posúva svoj národ a ľudstvo na novú úroveň, dáva nové smerovanie umeleckej kultúre. Následne génius vytvorí nielen umelecké diela plné talentu, ale vytvára nové parametre umeleckej kultúry…“[1]
Foto: www. 3-oskemen.mektebi.kz
Abaj de facto založil nové myslenie (nie to gorbačovovské), nový svetonázor, vypracoval nové etické a estetické hodnoty a svojmu okoliu dokazoval nutnosť modernizovaného princípu života, bytia a nových vzťahov v spoločnosti.
Z pozície nových myšlienok a svetonázorových princípov kritizoval (opierajúc sa o univerzalizmus) hodnoty, ideály a svetonázor svojich rovesníkov.
Český publicista Svetozár Plesník na stránkach Českých novín o.i. upozornil na veľmi zaujímavú tému, ktorá koreluje s témou používania ruského jazyku a akceptácie faktu prevahy ruskej kultúry ako nosnej konštrukcie kultúrneho sveta Kazachstanu (a Strednej Ázie)[2]: „… vyzval (Abaj) všechny bohaté Kazachy (a on sám následoval tuto radu), aby vyslali děti k získávání vzdělávání k ruským učitelům. A také, aby na vedoucí funkce dávali pouze ty, kteří absolvovali ruské školy. Abaj Kunanbajev věřil, že právě studiem ruského jazyka budou mít obyčejní Kazaši přístup ke světové pokladnici znalostí…“[3]
Abaj a kategória – práca
Principiálne v novej kvalite hovoril Abaj o práci, čím ju dostal do vedomia kazašskej spoločnosti tej doby. Samozrejme, aj dovtedy mali Kazaši svoju predstavu o práci. Lenže v ich predstavách práca vtedy bola len obyčajná forma činnosti. Nič viac a nič menej!
Pamätník v Biškeku. V popredí prezidenti Kazachstanu a Kirgizska, vľavo Kasym-Žomart Tokajev a Sadyr Žaparov. Foto: www.akorda.kz
V tradičnom kultúrnom chápaní, keď reč zašla na prácu, tak sa preferoval jej negatívny kontext, ako to, čo odoberá človeku radosť a šťastie. V kontrapunkte s týmto Abaj inkorporoval do kazašského vedomia nový prístup. Práca, podľa nového vnímania, to nie je len funkcia a základný princíp ľudského bytia, ale je to aj prostriedok formovania osobnosti. Čiže Abaj hovoril o duálnom význame práce.
Z jednej strany, práca má vplyv na formovanie osobnosti, pretože len cez prácu sa získavajú vedomosti.
Na druhej strane Abaj vnímal prácu ako zamestnanosť človeka, ako prostriedok nutný k životu, ako najdôležitejšiu podmienku samostatnej existencie človeka.
Problém človeka
Okrem toho kazašský mysliteľ sa v plnej miere opieral o duchovné hodnoty ľudstva, pričom napísal epochálne básne, filozofické eseje, v ktorých akosi novátorsky vysvetlil mnohé základné kategórie a etické hodnoty.
To nič nemení na tom, že ústredným bodom prác Abaja je otázka či problém človeka. Pri sledovaní tejto línie myslenia Abaja sa musíme nutne pristaviť pri dvoch momentoch:
- predovšetkým Abaj zásadne posunul do modernej doby tradičnú východnú filozofiu;
- na rozdiel od západnej filozofie, ktorá akcentuje vybudovanie na vykonštruovanie filozofického systému, na vytvorenie metód štúdia sveta, svetového kozmosu, východná filozofia – aj v prácach Abaja – študovala človeka, ľudskú dušu, srdce a jeho psychológiu.
Ak teda západná filozofia bola budovaná na racionalizme, predstavitelia východnej filozofie sa viac venovali psychologickej, emocionálnej a pocitovej stránke problému. A v tomto je Abaj, resp. bol, pokračovateľom tradície východnej filozofie.
Pamätník Abajovi v Moskve. Foto: www.history.ru
Abaj ako humanista rozpracoval svoje vnímanie človeka cez myšlienku ideálu skutočného človeka, pričom načrtol aj cestu a prostriedky, ktoré by mali viesť k vytvoreniu tohto ideálu[4]. Podľa jeho videnia na prvom mieste je talent, vďaka ktorému sa mobilizujú duševné a fyzické predpoklady človeka na dosiahnutie cieľa. No a na druhom – práca.
Kedysi, ako žiak základnej školy a neskôr stredoškolák, som pravidelne chodil na staré Tehelné pole na zápasy Slovana Bratislava v čase, keď v obrane kraľoval A. Ondruš, alebo J. Pivarník (samozrejme aj K. Gögh a J. Zlocha). V čase, keď brankár A. Vencel často podbehoval centre a vytváral infarktové situácie pre fanúšikov, ktorí verne sedeli a vzdychali pod reklamou Mraziarní, kam sa dalo dostať cez priechod, kde bolo napísané heslo: Fandi Slovanu a ostaň človekom!
Až dnes, s odstupom skoro päťdesiatich rokov si uvedomujem, že de facto išlo o praktizovanie učenia Abaja. Konkrétne jeho myšlienky a tézy, ktorou je popretkávané celé jeho dielo – Buď človekom!
Abaj, básnik, mysliteľ a zakladateľ kazašskej písomnosti
V princípe môžeme hovoriť aj o tom, že Abaj je ten, čo miloval siať a vedel sa tešiť na úrodu. Bol to on, čo zasial do kazašských sŕdc semená humanizmu cez svoju múdrosť skoncentrovanú do duchovno-intelektuálnej sily[5]. Neveríte? Zalistujme v jeho práci Slova ponaučení, konkrétne Slovo tridsiate ôsme: „.. .láska človeka je neoddeliteľná od jeho mysle, ľudskosti a poznania. Prvopočiatkom týchto vlastností sú hodnoty, ktorými je človek obdarený pri narodení: dobré zdravie a pekný vzhľad. Všetko ostatné závisí od šľachetnosti otca a matky…“[6]
V štrnástom Slove kladie jasnú otázku: „… je niečo cennejšie ako srdce človeka?…“[7] Tým sa postupne dostal k poznaniu, že Kazaši vnímajú ako hlavnú vlastnosť srdca – chrabrosť a odvahu a druhé vlastnosti nepoznajú. Ono toto je dôležité najmä pri diplomatických rokovaniach vedieť, ako rozmýšľa Kazach. Celkom inak, než napr. Ukrajinec, ktorý už z princípu a pudovo bude škodiť partnerovi, aj keby bol od neho závislý.
Pristavme sa ešte pri sedemnástom Slove, v ktorom Abaj rozvíja filozofickú koncepciu al Farábího o „sile“, „rozume“ a „Srdci“, keď robí porovnanie týchto troch slov, pričom sa oblúkom dostáva k myšlienke o vede: „… Vôľa, Rozum a Srdce raz požiadali Múdrosť, aby rozhodla ich spor o tom, kto z nich je dôležitejší…“[8]
Celkovo Abaj dochádza k záveru, z tejto trojice je najdôležitejšie srdce a toto môže ľuďom vysvetliť práve veda, pričom ozajstný človek je ten, kto absorboval a je nadaný všetkými tromi vlastnosťami.
Samotnému Abajovi bola blízka svojou podstatou poézia A. S. Puškina, M. J. Lermontova, ale aj G. G. Byrona, alebo F. Schillera a veľmi chcel cez svoje texty informovať a konfrontovať Kazachov s týmito myšlienkami. Pritom neustále vyzýval k zblíženiu (ako prostriedok) s ruskou kultúrou.
Opäť siahnime po jeho práci Slová ponaučení, konkrétne po dvadsiatom piatom Slove: „… ovládať ruský jazyk – znamená otvoriť oči a získať pohľad na svet. Ruská veda a kultúra –kľúč k vysvetleniu sveta. Ruské poznatky a kultúra sú kľúčom k svetovým pokladom. Majiteľ tohto kľúča získa všetko ostatné bez veľkého úsilia…“[9]
Pár slov na záver
Osobnosť Abaja, napriek tomu, že Stredná Ázia, Kazachstan sú ďaleko od strednej Európy, je univerzálna, mnohoprofilová, individuálna a osobitá. Ak sa budeme opierať o jeho prácu Slova ponaučenia, to je súhrn estetiky, kde je na prvom mieste múdrosť a hutné myšlienky, ktoré dala Kazachom veľká step. A táto práca je aktuálna.[10]
Treba ešte pripomenúť, že meno a dielo Abaja bolo zvečnené v rade krajín mimo Kazachstanu do názvov ulíc, námestí alebo sôch a pamätníkov. Náhodne spomeňme: Rennes (Francúzsko), Budapešť (Maďarsko), Káhira (Egypt), Moskva (Ruská federácia), Istanbul (Turecko), Peking (Čína), Teherán (Irán), Taškent (Uzbekistan), Baku (Azerbajdžan) alebo Vitebsk (Bielorusko)[11].
Čítajúc Abaja nemožno nezaznamenať doposiaľ zašifrovanú múdrosť, ktorú si musia Kazaši samostatne dešifrovať, ale i kritiku starého obrazu života v Kazachstane. Zásadne odmietal myšlienky fatalizmu a vyzýval k individuálnej zodpovednosti.
Myšlienky Abaja slúžia aj v dnešnej dobe ako základné kamene nášho novodobého každodenného života a majú pokrokové ašpirácie.
Takže pripomenutie si stoosemdesiateho výročia jeho narodenia má svoj zmysel.
Nielen pre Kazachov a Kazachstancov!
(Autor je emeritný vysokoškolský učiteľ)
SÚVISIACE:
Abaj Kunanbajev a Štefan Launer – dve porcie myslenia v jednom dni
[1] KANT, I. (1966) : Zobrané spisy, 5. diel , Moskva, 1966, s.318.
[2] https://noveslovo.eu/mimochodom/geopolitika-jazyka-v-strednej-azii/
[3] Pozri: https://www.ceske-novinky.cz/2020/10/27/abay-kunanbajev-basnik-skladatel-a-myslitel-kazachstanu/
[4] Pozn.: Ak si pozrieme operu (tri obrazy) Sergeja Prokofieva Príbeh ozajstného človeka, ktorú napísal autor v rokoch 1947-1948, cítime jasnú inšpiráciu odkazom Abaja. Pozri: https://www.youtube.com/watch?v=cr4o75y41CI
[5] Pozri: https://kzkazan.ru/ru/abaj-kunanbaev-myslitel-uchenyj-kompozitor-velikij-poet-kazahskogo-naroda/
[6] ABAJ (2020): Slová ponaučení, Svaz spisovatelů OK, 2020,ISBN 978-80-907224-0-8, s.159.
[7] Tamtiež, s.87.
[8] Tamtiež, s.94.
[9] Tamtiež, s.117.
[10] http://mysl.kazgazeta.kz/news/15623
[11] https://www.parlamentnilisty.cz/arena/nazory-a-petice/Duchovni-zavet-Abaji-639709
