Maríne

Foto: Ivona Orešková

Maríne

„Marína moja, teda tak sme my,
Ako tie kvety na chladnej zemi…“
Ako siroty bez teba
sme tu ostali!
Tebe už je hej,
už si plávaš kdesi
ako obláčik,
ako vločka snehu
plávaš a znášaš sa
a potom znovu
od nás letíš
do diali…
Tam hore vítajú ťa
božskí anjeli!
Viem, vieme,
Tvoj Miro sa Ťa už
nevedel dočkať…
Ani tí ďalší tvoji
milovaní chlapci
Vlado Mináč, Šaňo Matuška,
Ctibor Filčík…
Večne unúvali Pána Boha:
„Kedy už konečne príde naša Marína?“
Zášerné víno nalievajú:
„Vitaj nám, Ave Mária!“
Už nezaznie Tvoj zvonivý hlas
z dosiek Národného divadla,
nikdy…
Drahá Marína,
Milosti plná,
požehnaná si medzi ženami,
aj medzi mužmi si požehnaná…
Posväť sa meno Tvoje,
buď vôľa Božia,

teraz,
i v hodinu smrti tvojej,
naveky naša Marína!
Plačeme za Tebou,
Nemôžeme sa zmieriť!
Nechala si nás tu napospas
chladnej zime
a zlobe ľudskej,
povedz tam hore,
že celé Slovensko
plače za Tebou,Marína naša,
Kráľovná pokoja!

V Slatinkách na Morave na Sv. Mikuláša Anno Domini 2022

(Celkovo 229 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter