Maríne
„Marína moja, teda tak sme my,
Ako tie kvety na chladnej zemi…“
Ako siroty bez teba
sme tu ostali!
Tebe už je hej,
už si plávaš kdesi
ako obláčik,
ako vločka snehu
plávaš a znášaš sa
a potom znovu
od nás letíš
do diali…
Tam hore vítajú ťa
božskí anjeli!
Viem, vieme,
Tvoj Miro sa Ťa už
nevedel dočkať…
Ani tí ďalší tvoji
milovaní chlapci
Vlado Mináč, Šaňo Matuška,
Ctibor Filčík…
Večne unúvali Pána Boha:
„Kedy už konečne príde naša Marína?“
Zášerné víno nalievajú:
„Vitaj nám, Ave Mária!“
Už nezaznie Tvoj zvonivý hlas
z dosiek Národného divadla,
nikdy…
Drahá Marína,
Milosti plná,
požehnaná si medzi ženami,
aj medzi mužmi si požehnaná…
Posväť sa meno Tvoje,
buď vôľa Božia,
teraz,
i v hodinu smrti tvojej,
naveky naša Marína!
Plačeme za Tebou,
Nemôžeme sa zmieriť!
Nechala si nás tu napospas
chladnej zime
a zlobe ľudskej,
povedz tam hore,
že celé Slovensko
plače za Tebou,Marína naša,
Kráľovná pokoja!
V Slatinkách na Morave na Sv. Mikuláša Anno Domini 2022
