Autor kultových textov populárnych piesní

Rudolf Skukálek (20. 8. 1931 – 26. 7. 2008) opustil svet pred 15 rokmi

Nebýva zriedkavosťou, že umelecké dielo sa stane známejšie ako jeho autor. To v plnej miere platí na tvorbu básnika, prekladateľa, dramatika a textára Rudolfa Skukálka. Titulnú pieseň kultového albumu skupiny Prúdy z roku 1969 Zvoňte, zvonky pozná takmer každý fanúšik beatovej hudby; vie, že ju zložil Marián Varga, že ju spieva Pavol Hammel, ale málokto vie, že autorom textu je práve Rudolf Skukálek.

Rudolf Skukálek sa narodil 20. augusta 1931 v rodine majiteľa firmy na výrobu sudov v Trnave. Po absolvovaní Vyššej hospodárskej školy v rodnom meste a v Bratislave pokračoval vo vysokoškolskom štúdiu na Filozofickej fakulte Jana Evangelistu Purkyně v Brne, neskôr ešte študoval psychológiu, históriu a filozofiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po jej ukončení bol redaktorom vo Vydavateľstve Pravda, neskôr v časopisoch Svet socializmu, Slovenské pohľady a Mladá tvorba. Od roku 1963 pracoval ako kultúrno-propagačný referent na Zväze slovenských spisovateľov.

Rudolf Skukálek vstúpil do literatúry ako básnik a prekladateľ poézie, debutoval v roku 1957 básnickou zbierkou Dukáty briezok a o tri roky vydal ďalšiu knihu poézie Obloha na konci ulice. Upútal aj prekladmi najmä z ruskej poézie Vladimíra Majakovského, Sergeja Jesenina, Jevgenija Jevtušenka, Anny Achmatovovej. Preložil aj klasické dielo poľskej literatúry, epos Adama Mickiewicza Pán Tadeáš a slovenskému čitateľovi pretlmočil Portugalské sonety od anglickej poetky Elizabeth Barrett Browningovej.

Textár populárnych piesní

Začiatkom 60. rokov sa však popri tvorbe veršov a prekladov poézie začal venovať aj písaniu textov k tanečným piesňam. Jeho texty spievali populárni slovenskí speváci Ivan Krajíček, Dušan Grúň, Helena Blehárová, Marcela Laiferová, ba aj česká speváčka Helena Vondráčková. Rudolf Skukálek spolupracoval s Tatra revue a pre kabaretné pásma písal texty piesní, ktoré spievali napr. Zuzka Lonská, Zdeněk Kratochvíl či Jozef Krištof. V mnohých jeho textoch – a ako napr. Domček pre dvoch – cítiť vplyv Jiřího Suchého. Veľkú popularitu si získala v polovici 60. rokov minulého storočia aj pieseň Povedz mi, otec, ktorú naspieval Michal Belák s dcérou Janou Belákovou.

Rudolf Skukálek bol mimoriadne pohotový a v priebehu niekoľkých hodín dokázal otextovať chytľavé hity zo súťaže Eurovízia, ako napr. Puppet on a String od Sandie Shaw (Ako malý psík, spievala Tatiana Hubinská) či Congratulations od Cliffa Richarda (Svetová sláva, spieval Ivan Krajíček).

Uvedomoval si, že tanečná pieseň má omnoho väčší dosah ako básnické dielo, pretože kým báseň si prečíta maximálne niekoľko tisíc ľudí, myšlienky prostredníctvom textu piesne oslovia omnoho väčší počet poslucháčov. Zdalo sa mu, že niektorí textári akoby podceňovali inteligenciu a vkus konzumenta, preto sa ako člen Klubu autorov hudobných textov a libriet snažil pozdvihnúť úroveň slovenskej tanečnej hudby aj po stránke literárnej. V tomto duchu prehovoril aj na zjazde Zväzu slovenských skladateľov v roku 1959: „A pritom ešte stále tanečnú pieseň, najmä jej textovú zložku, robia u nás ľudia nekvalifikovaní, bez literárneho vzdelania, ba často aj ideovo a umelecky nedostatočne fundovaní. Keď si uvedomíme tieto súvislosti, dosah tohto umenia a jeho ešte vždy nízku úroveň, pochopíme, koľko škôd sa robí na tomto poli pri prevýchove človeka. A zároveň vidíme, aké nedozerné možnosti sú tu ešte stále nevyužité.“

Rudolf Skukálek sa stal členom dramaturgickej komisie pre schvaľovanie piesní Československého rozhlasu na Slovensku. Túto komisiu nemožno považovať za akýsi cenzorský úrad, pôsobili v nej odborníci a znalci slovenskej hudby a ich úlohou bolo, aby sa nahrávali kvalitné piesne s náročnými textami, nie bezduché zrýmované odrhovačky. V roku 1967 sa stal Rudolf Skukálek dramaturgom redakcie tanečnej hudby v rozhlase. Do tejto novovzniknutej funkcie ho presadil vtedy nový šéf tejto redakcie Pavol Zelenay, ktorý si plne uvedomoval nutnosť zlepšiť kvalitu textov slovenských tanečných piesní.

Skukálek zorganizoval školenie textárov, na ktorom prednášal jazykovedec prof. Jozef Mistrík. Z tohto školenia vyšli aj skriptá.

Autor kultových textov skupiny Prúdy

Najväčší úspech Skukálkovi priniesla spolupráca s vtedy začínajúcou skupinou Prúdy. Pavol Zelenay sa snažil vyjsť v ústrety aj vkusu mladej poslucháčskej generácie a dával možnosť  v rozhlase nahrávať aj beatovým skupinám – The Buttons, Gentlemeni, Modus. V rozhlasovom štúdiu bola v roku 1968 nahratá prvá LP platňa slovenskej beatovej hudby, dnes už kultový album Zvoňte, zvonky skupiny Prúdy. Zostane záhadou, prečo sa renomovaný básnik Rudolf Skukálek, tiahnuci takmer k štyridsiatke, dal dohromady s vtedy mladými, začínajúcimi hudobníkmi ako Pavol Hammel a Marián Varga. Podľa všetkého sa aj v tomto prípade potvrdilo, že mal mimoriadny cit na hľadanie mladých talentov. Okrem titulnej skladby Zvonky, zvoňte otextoval na debutovej LP platni Prúdov aj piesne Poď so mnou, Možno, že ma rada máš, ale najmä S rukami vo vreckách, kde sa Skukálek výrazne inšpiroval beatnickou poéziou. Český publicista a znalec populárnej hudby Jiří Černý považoval LP platňu Zvoňte, zvonky za najdôležitejší album slovenskej i československej rockovej hudby a vyzdvihol aj textový vklad Rudolfa Skukálka. Pieseň S rukami vo vreckách s jeho textom označil za jednu z najkrajších v tých časoch.

S rukami vo vreckách sa hrbia pred pasážou
Z očí im pozerá tak trochu záhada
Dívajú sa na zhon sveta s ľahostajnou tvárou
Na nikoho nečakajú, nik ich nehľadá

On slovka nepovie a ona mlčí stále
Jej uši od detstva sú mŕtve pre frázy
Pre to, čo má v kútku duše, sú jej slová malé
On sa bojí, že ju drsnou vetou urazí.

Rudolfa Skukálka si veľmi vážil aj Marián Varga, ktorý sa o ňom v roku 2004 vyjadril: „On bol na jednej strane dobrý kamarát, ale aj také moje čierne svedomie. Raz ma dokonca dovliekol až do Tatier, akože na taký pracovný ,pobyt´, aby nás nič nerozptyľovalo a tuším, že práve vtedy sme uzavreli ústnu dohodu o vzájomnej vernosti, čo malo v praxi znamenať, že on nebude písať texty pre iných skladateľov a ja zase komponovať pesničky s inými textármi. Z jeho strany asi zostala tá dohoda neporušená, lebo dosť pochybujem, že by v emigrácii písal texty nejakým miestnym bigbiťákom.“

Redaktor Rádia Slobodná Európa

Rudolf Skukálek v októbri v roku 1968 emigroval a pôsobil ako redaktor v Rádiu Slobodná Európa v Mníchove. Asi mal pravdu Marián Varga, že už žiadny text populárnej piesne nenapísal. Nie sú známe ani iné jeho literárne aktivity. Podľa spomienok jeho spolupracovníkov bol obľúbený pre priateľskú povahu a mal prezývku Skuki.

Na Slovensku sa na meno Skukálek malo zabudnúť. Piesne s jeho textami sa prestali vysielať a jeho preklady poézie sa nanovo prebásnili. Jeho kontakt s rodinou, s bývalou manželkou a dcérou bol prerušený, obmedzený len na príležitostný telefonický, prípadne listový styk. Jeho rodina bola na Slovensku šikanovaná a príslušníci ŠTB urobili u nej niekoľko domových prehliadok.  

Dňa 21. februára 1981 nastražili teroristi bombu v budove, v ktorej sídlila československá sekcia Rádia Slobodná Európa. Po výbuchu sa zranili traja rozhlasoví pracovníci – hlásateľka Marie Puldová, hlásateľ Alan Antalis a Rudolf Skukálek, ktorý takmer prišiel o zrak a až do smrti žil s črepinou v mozgu. Dlho sa predpokladalo, že atentát bol dielom československej rozviedky. Až po roku 1989 a po odtajnení dokumentov STASI sa zistilo, že atentát uskutočnil známy medzinárodný terorista Sánchez Carlos.

Zranenia zanechali na Skukálkovi trvalé zdravotné i psychické následky. Žil v invalidnom dôchodku a len príležitostne spolupracoval s Rádiom Slobodná Európa. Literárne netvoril, venoval sa maľovaniu a výrobe nábytku. Ani po páde železnej opony sa nevrátil na Slovensko, na jeho meno sa viac-menej zabudlo, ale jeho dielo v podobe textov piesní od skupiny Prúdy sa stále vysielalo. A žilo aj vďaka prebásneným textom v muzikáli Fidlikant na streche.

Ťažko zranený, na tele i na duši, dožíval svoj život zabudnutý v bavorskej dedinke Falkenberg, kde 26. júla 2008 zomrel. Štafetu po ňom v slovenskej literatúre prevzala jeho vnučka Katarína Tholtová, ktorá vydala už tri prozaické knihy a za debut Nočné motýle získala v roku 2010 cenu vydavateľstva Ikar Mám talent.

Život a dielo Rudolfa Skukálka si minulý rok uctil Trnavský samosprávny kraj, keď sa stal in memoriam laureátom Ceny slobody Antona Srholca.

(Celkovo 430 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter