Opäť sme raz (ale, žiaľ, opakovane) svedkami „búrky v šerblíku“… Tentoraz si doňho nakakali samotní progresívci a aktívni redakční udavači s mediálnymi snajpermi, krčiacimi sa pod maskovacou zamestnaneckou sieťou STVR. Iskrou, od ktorej sa rozhorela mediálna vatra inkvizície nad pahrebou slovenskej mainstreamovej žurnalistiky, bol rozhovor rozhlasového moderátora Mateja Baránka s ministerským predsedom Robertom Ficom v relácii Sobotné dialógy (25. januára 2025). Kritizoval som ho vo svojom komentári „Kóma spravodajstva STVR!“. Lebo vedenie rozhovoru mladíkom v okuliaroch so skúseným štátnikom, štvornásobným šéfom slovenskej exekutívy, som považoval za pokračovanie štvanice na premiéra Fica a za pokus o ďalší atentát naňho. Len iným projektilom. Lebo Baránek nie je Cintula. No Baránek nie je ani žiaden baránok! Moderátorskú stoličku v profilovej politickej rozhlasovej relácii verejnoprávneho média si vyslúžil výcvikom, prípravou i napojením. Patričnú odhodlanosť, potrebnú nenávisť voči spoluobčanom s iným názorom a najmä proti politikom vládnej koalície i niekoľkokrát preukázal. Spolu s kolegami – spravodajskými redakčnými veršotepcami a technikmi v delostreleckej batérii veliteľky Hlucháňovej – mali v spomínanú sobotu 25. januára 2025 pripravenú osvedčenú pascu. Zákernú a podlú, ktorou sa RTVS od roku 2018 vyšplhala v špinavostiach dokonca neraz i pred komerčné a bulvárne elektronické médiá. Premaľovaná firemná značka STVR na Obrátenej pyramíde, ani v „Čude medzi ZOO a cintorínom“ v Mlynskej doline /knižný titul/ v podstate nič nezmenila.
Vopred nastražená progresívna pasca
Bez gentlemanskej dohody (bez upozornenia respondenta vopred), z rozhlasového štúdia vo vysielaní zaznela zostrihaná nahrávka – s cieľom Roberta Fica diskreditovať. Práve vtedy, keď predseda vlády poukazoval na špinavosti a snahy vlád Matoviča i Hegera opozíciu kriminalizovať a jej lídrov zatvárať. „Zoberme palice, lopaty a poďme na Úrad vlády!“ – pustili z réžie, v ktorej vraj sedel i dočasný generálny riaditeľ STVR Igor Slanina spolu so šéfkou spravodajstva Máriou Hlucháňovou – do éteru opakovane. Roberta Fica to malo zaskočiť a usvedčiť z podnecovania k násiliu, aby sa legitimizovali aktuálne protivládne politické protesty organizátorov modro-žltého majdanu. Aby sa do ohníka „občianskych protestov“ priliala potrebná horľavá zmes. R. Fico im na to neskočil, odpil si zo šálky kávy a pokojne reagoval replikou: „Nepočul som, čo ste práve pustili“… A ako vždy pokračoval v komunikovaní toho, čo on považuje pre verejnosť za podstatné.
Matej Baránek po relácii ešte nestihol ani len dojesť sobotný obed, keď už pod ním samotným vzbĺkla hranica, upaľujúca bosorky a kacírov. Na tejto hranici (ktorú polienkami zlých úmyslov sám staval) však neuhorel Robert Fico, no on sám. Samozvaná mediálna inkvizícia zamestnancov STVR totiž vrhnutým bleskom zapálila plameň nenávisti a zatratenia voči svojmu kolegovi. Vraj na reláciu s Ficom nebol dostatočne pripravený, že rozhovor s ním viedol zle, že: „nevedel kriticky reagovať na neoverené tvrdenia“. Krátko na to vyhlásil, že po hejtovaní od svojich kolegov v rozhlasových Sobotných dialógoch končí…
Únia slovenských novinárov, ako stavovská novinárska organizácia k tomu neostala ticho.
Vyhlásenie Únie slovenských novinárov
Niekto v tom môže vidieť ľudské zlyhanie. Iný tuší závisť alebo konkurenčný boj medzi kolegami zo strany odstavených moderátorov. A ďalší bude takéto konanie vysvetľovať konšpiráciou rozhlasových agentov-provokatérov, hrajúcich gambit. Aby kritikou spustili nebodaj obrannú reakciu koalície voči Baránkovi a jeho šéfke. Zbytočné sú dohady. Je nad slnko jasné, že vedeniu rozhlasového a televízneho spravodajstva i dočasne poverenému generálnemu riaditeľovi STVR sa situácia úplne vymkla z rúk. Spravodajstvo je v kóme nielen tým čo – a ako vysiela – no i organizačne a personálne. Nechceme argumentovať novinárskou etikou či kolegiálnou slušnosťou, že kritiku voči kolegovi je vhodné predniesť a riešiť na porade. Nechceme odkazovať na Štatút zamestnancov a spolupracovníkov…, ani na ďalšie interné predpisy. Únia slovenských novinárov žiada okamžité zastavenie tohto manipulovania verejnosti! Nechceme sa pozerať na správy, ktoré sú dennodenne mixované s dojmami nenávistných a zákerných aktivistov, komentármi predĺžených rúk politických think tankov a fanúšikov opozičných politických strán i nekritických obdivovateľov Volodymyra Zelenského. Keďže Rada STVR nie je dodnes kompletná a nemôže zasiahnuť, šéfka spravodajstva Mária Hlucháňová nemá žiadnu autoritu, dočasne poverený generálny riaditeľ verejnoprávnych médií Igor Slanina nerieši nič, za čo zodpovedá – je jasné, že v parlamentnej demokracii ohrozenej majdanom (na uliciach aj vo verejnoprávnych médiách) – musí konať príslušný parlamentný výbor a následne najvyšší zákonodarný orgán Slovenskej republiky.
Právo občana na pravdu…
Išlo o zmanipulovanú nahrávku, výroky účelovo zostrihané a vytrhnuté z kontextu, kde nebol ani začiatok ani koniec výroku. Ešte z doby temna Matovičovej a Hegerovej vlády (2020 – 2023), keď bol Robert Fico vodcom opozície. Profesionálni pozorovatelia politickej scény pravdu poznajú a súvislosti výroku si dobre pamätajú. No väčšina bežných občanov informovaná len zmanipulovaným mainstreamom alebo progresívna bublina, nasávajúca nenávisť denne z Denníka N, zo SME, z Aktuality.sk a pod., by sa pravdu nemala odkiaľ dozvedieť. Preto na to poukázali vo svojom videu začiatkom týždňa poslanci SMERu-SSD Tibor Gašpar a Richard Glück. Konštatovali, že „Slovenská televízia a rozhlas robia politickú nadprácu za Denník N a opozíciu. Ukázali záznam celého výroku Roberta Fica v kontexte – z tlačovej konferencie v sídle politickej strany spred troch rokov: „Ľudia nám hovoria veľmi jasne, zoberme palice, lopaty a poďme do Národnej rady. Zoberme palice, lopaty a poďme na Úrad vlády. A keď je už tá masa ľudí rozohnená, je pripravená na všetko možné, ale my stále tvrdíme a budeme tvrdiť, veci treba riešiť legitímne a demokraticky a v rámci právneho rámca!“ Podpredseda NR SR Gašpar sa ohradil aj voči Českej televízii a niektorým českým novinárom, ktorí sa bez ostychu starajú o vnútorné záležitosti Slovenska, na adresu Roberta Fica sa vyjadrujú veľmi nechutným spôsobom.
Loptička i ozvena sa odrážajú
Na medzinárodnú koordináciu a financovanie protestov na slovenských uliciach poukázal spoza rieky Moravy i český prof. Petr Drulák vo svojej relácii „Nalevo“. Skúsený politológ upozornil na nebezpečenstvo liberálneho fašizmu a blúznenie progresívcov s vymysleným naratívom o hrozbe opustenia Európskej únie. Každému normálnemu človeku je pritom jasné, že Fico nechce vystúpiť ani z EÚ, ani z NATO, že chce iba pre Slovensko vyjednať lepšie postavenie. Uplatňuje sa však známe príslovie o palici na psa… Argumentoval potvrdením ,gruzínskej stopy‘ v Bratislave slovami samotného gruzínskeho premiéra Irakli Kobachidzeho. Zdôraznil podporu masových protestov na Slovensku priamo od Volodymyra Zelenského z Kyjeva (!) Nezabudol ani na pripomenutie Václava Havla Slovákom. Ako vzor demokracie a čestnosti – ho reinkarnoval svojimi ústami – český herec Boleslav Polívka. Drulák uznal, že Bolek je „výborný komik, no tomu isto viac svedčí manéž“. Zelenského i Polívkovu angažovanosť v slovenskom majdane glosoval profesor Drulák stručne: „No čo už… – dvaja klauni!“ Český intelektuál sa v závere Slovákom ospravedlnil za českých novinárov aj za českú verejnoprávnu žumpu s povzdychom: „Musíme si doma udělat pořádek“…
Aktivista Bolek Polívka možno ešte nebol ani späť z Bratislavy vo svojom Valašskom kráľovstve a už sa sociálnymi sieťami a mailovou poštou pod Tatrami rozletela snímka z archívnych zväzkov agentov a spolupracovníkov ŠtB. Evidenčné číslo 29231, krycie meno GRAND a dátum narodenia 31. 7. 1949. Nuž, ako sa do hory volá… Osobne som tieto praktiky nikdy nemal rád, ani som ich nepodporoval. Radšej sa sústredím na prepojenia českých aj slovenských redakcií printových denníkov N., SME, webových portálov ako Aktuality.sk, televíznych relácii Reportéri a spravodajstva v ČT aj v STVR. Už dávno nie sú strážnymi psami demokracie! S potešením a vzrušení si sadli ako hráči k rulete, aby hrali politické hry, aby oni určovali, kto môže a kto nemôže vystupovať na politickej scéne, koho treba dehonestovať, zničiť, odstrániť, komu možno beztrestne vykopnúť dvere. Dostaneme sa tak aj k jednému zo spoločných zdrojov ich financovania – akými si tzv. protikorupčné fondy. Žiaľ, koktailom namiešaným v súkromných bezpečnostných agentúrach s vplyvnými podnikateľskými kruhmi, investigatívnymi skupinami s monopolom na pravdu, si pripiť ,na zdravie!‘ sa – nedá… Viem, že iba konštatovať súčasný stav, ba ani odhaľovať konkrétnych aktérov a politických či mediálnych zločincov nestačí. Moji záhorácki kamaráti právom frflú: „Najhoršie je, že ľudia nevidia konkrétny činy zodpovedných. Nikto nie je braný na zodpovednosť, nikomu sa nič nestane…“
Úvodné foto: stvr.sk
Jedna odpoveď
Keby sa každé svinstvo obnažilo a osvietilo, ľuďom by sa otvorili oči a sviniari by strácali pôdu pod nohami uznajúc, že tadiaľto cesta / k nimi vytúženej záhube/ nevedie.