Viem pochopiť snahu tvorcov „televíznej“ Siene slávy STVR synchronizovať ich šoubiznisovú ambíciu s najaktuálnejším celosvetovým športovým dianím. Konkrétne s tým hokejovým. V máji predsa tradične prebiehajú boje medzi mantinelmi svetového šampionátu IIHF a súčasne vrcholia aj tvrdé súboje v najkvalitnejšej hokejovej lige sveta o Stanleyho pohár. Uviesť však Žiletku do pomyselnej Siene slávy a zavesiť jeho meno na virtuálny luster televízneho štúdia v Mlynskej doline, považujem (s prepáčením) za symbolický úlet… Ak už niekto dosiahne vrchol, nie je slušné ani etické vyznamenávať ho nižšími, menej významnými formami…
Veselí kamaráti: Zľava Ján Súkup, Jozef Golonka, Štefan Nižňanský.
Dnes 87-ročný bývalý československý hokejový útočník i tréner Jozef Golonka si predsa užil – ako športovec – uznania aj slávy ešte v časoch aktívnej hráčskej kariéry. Nepolapiteľný center s číslom 9, úžasný strelec a „vybíjaný kujon“ ľadových plôch si v 134 zápasoch v reprezentačnom drese s federálnym levom na hrudi vybojoval v priebehu 20-ročnej kariéry (do roku 1975) dve strieborné i dve bronzové medaily. A k nim pridal rovnaké dva kovové skvosty ešte aj z hier zimných olympiád v Innsbrucku a v Grenobli. Napriek tomu, že mu osud nedoprial do medailovej zbierky zlatý kov a nikdy sa mu ako hráčovi nepodarilo získať ani ligový titul, najvyššie méty dosiahol aj v zrelom veku. „Sláva nie je v tom, že nikdy nezažijeme pád, ale v tom, že zakaždým vstaneme.“ V sezóne 1996/97 dostal možnosť trénovať a viesť slovenský národný hokejový tím na Majstrovstvách sveta IIHF 1997 v Helsinkách a Tampere. „Dieťaťu ľadu“ a „chalanovi narodenému s hokejkou“ sa opakovane dostalo i najvyšších spoločensko-športových uznaní. Veď ho uviedli do Siene slávy IIHF(1999), do Siene slávy slovenského hokeja (2002), do Siene slávy nemeckého hokeja (2004) aj do Siene slávy českého hokeja (2010). Predseda federálnej socialistickej vlády Ľubomír Štrougal (známy fanúšik športu), mu odovzdal štátne vyznamenanie „Za vynikajúcu prácu“. Po rozdelení ČSFR mu prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster udelil „Pribinov kríž druhého stupňa“. V roku 2011 hokejového centra Jozefa Golonku – ako jednu z najväčších svetových hviezd amatérskeho hokeja – potešili naši športoví novinári udelením titulu „Športová legenda“.
Autor s Ivanom Niňajom na ZOH 2010 vo Vancouveri.
Nieže by som Jóžimu nedoprial…, no tvorcovia mohli počas aktuálnych MS v hokeji uviesť do „televíznej“ Siene slávy napríklad zástupcu televíznej profesie – hokejového komentátora Ivana Niňaja in memoriam. Alebo jubilujúceho športového fotografa Jána Súkupa (75). Tento legendárny lovec okamihov sa – od roku 1976 ako akreditovaný fotoreportér – zúčastnil 33-krát na hokejových Majstrovstvách sveta IIHF (A, B, C) a fotil na 15-tich olympijských hrách (OH aj ZOH).
Tvorcovia tejto fiktívnej Siene slávy STVR sa snažia dôsledne do dvorany šoubiznisu s plnou televíznou parádou uviesť takmer všetkých slovenských hercov a spevákov. Zo žijúcich akoby chceli odmeniť najmä tých, čo sa politicky angažujú a v posledných rokoch zapájajú v jednom opozičnom šíku do protestov za protest… Marilyn Monroe im z hereckého neba odkazuje:„Sláva je príjemná vec, ale v noci sa k nej nepritúlite.“
Autor Siene slávy slovenského hokeja s kapitánom Zlatých chlapcov Miroslavom Šatanom, letisko Bratislava máj 2002. Foto: Jan Súkup
Úprimne? Pochybujem, že by (v rámci spravodlivosti a rovnosti šancí) tvorcovia z produkčnej agentúry pripravili a STVR odvysielala rovnakú „parádu“ všetkým ďalším 37 hokejovým osobnostiam, uvedeným od roku 2002 do Siene slávy slovenského hokeja!
Pokiaľ však išlo o to, prezentovať okázalo a verejne, na koho strane je Slovensko po nechutnej afére medzi dvoma slovenskými velikánmi (vyprovokovanou pred rokmi inou veľkou hokejovou legendou žijúcou v zámorí), tak to sa podarilo. K tomu im srdečne gratulujem! A nezmarovi – priateľovi Jóžimu, so želaním dobrého zdravia – tiež!
Autor so „Žiletkou“ na oravskom ľade… Na krajoch minister obrany Ján Sitek a vpravo Anton Tkáč (1997).
Ostatné foto: Archív Š. N.
