Slepá viera v nadradenosť prežíva  

Hoci od prejavu, o ktorom bude reč, uplynulo už skoro 50 rokov, jeho obsah je stále aktuálny. Preto som sa rozhodol priblížiť ho čitateľom Slova aspoň v skratke.

Solženicyn na prednáške uviedol známu vec: „Rozštiepenie dnešného sveta je zrejmé …“ Ide nielen o USA a Rusko, ale aj o tzv. tretí svet a v ňom osobitne o Čínu, Indiu, Japonsko, moslimský svet i Afriku. V Izraeli konštatuje Solženicyn zvláštnosť vyspelej krajiny, ktorá je prehnane spätá s náboženstvom.
Uvádza, že nie tak dávno európske štáty ľahko v ostatnom svete si z porobených území a národov robili kolónie a bezuzdne z nich čerpali zdroje pre vlastné potreby. Ale v 20. storočí  došlo k tomu, že domáce tlaky porobených národov koloniálne vzťahy prevalcovali a zmenili, a to najmä politicky. Ekonomické vzťahy sa z neproporcionálnosti a nerovnosti  menia len veľmi málo, až okrajovo.
„Slepá viera v nadradenosť prežíva (…), rozsiahle oblasti by sa všade na našej zemi mali rozvíjať a dozrievať na úroveň dnešných západných systémov a (…) všetkým tým druhým svetom len dočasne bránia zlé vlády, ťažké krízy alebo vlastné barbarstvo či nepochopenie, aby sa vydali cestou západnej pluralitnej demokracie a prijali západný spôsob života,“ uviedol ďalej Solženicyn.
V súvislosti s teóriou konvergencie vedúcich západných krajín a Sovietskeho zväzu sa Solženicyn vyslovil: „Prehliada sa skutočnosť, že sa tieto svety vôbec nevyvíjajú k vzájomnej podobnosti a že žiadny z nich sa nedá prerobiť v druhý bez použitia násilia.” Západ sa mu javil takto: „Je to divné: na Západe sa dosiahli najlepšie sociálne pomery a pritom je tu zločinnosť nesporne vysoká a podstatne väčšia ako v žobráckej a  bezprávnej spoločnosti sovietskej.”
Upozornil aj na ďalší aspekt západného spôsobu života: „Najrozsiahlejšiu slobodu (…) požíva tlač (…), ale bez akejkoľvek skutočnej mravnej zodpovednosti za prekrucovanie a nadsádzku.” Doplnil by som, že dnes sa toto konštatovanie týka širšieho okruhu médií, nielen tlače.
Podľa Solženicyna „… Západ ukazuje svetu výhodnú ekonomickú cestu rozvoja, hoci ju chaotická inflácia v ostatnom čase odvádza z jej smeru. Ale (…) mnoho ľudí  na Západe je so svojou spoločnosťou nespokojných, pohŕda ňou alebo jej vytýka, že už nezodpovedá stupňu, ku ktorému ľudstvo dospelo.”
A tak na otázku, či chce svojej krajine odporučiť ako vzor dnešný Západ, rozhodne odpovedal: „Nie, vašu spoločnosť by som ako ideál pre premenu našej spoločnosti odporučiť nemohol. Západný systém nie je vo svojej terajšej vyčerpanej podobe lákavý…“ Ďalej pritvrdil: „Západný spôsob života má stále menšie vyhliadky, aby sa stal smerodajným vzorom (…) Tak trebárs New York zostane niekoľko hodín bez elektriny – nič viac – a naraz sa davy amerických občanov vydajú lúpiť a dopúšťajú sa násilia. (…) Západu môžu pomôcť jedine mravné meradlá, lebo iných niet.” Žiaľ, tézu nekonkretizuje.
Všeobecným východiskom pre Solženicyna možno bola téza, že sme pred dejinným obratom, ktorý sa rovná významom prechodu/prevratu od stredoveku k renesancii. A že pôjde o “… duchovný podnet, vzostup na novú výšku rozhľadu, na novú úroveň života. (.,..) Tento vzostup sa podobá kroku na ďalší antropologický stupeň.”
Zdroj: Časopis 150 000 slov č. 4/1983, preklad prejavu A. Liehm

Ilustračná snímka: www.pixabay.com