Skutoční profesionáli dokážu neveriť všetkému

Milí voliči,

píšem vám z USA, kde žijem už nejaké to desaťročie. Chcem sa s vami podeliť o dva postrehy z tunajšieho prostredia. Ako IT konzultant som mal svoju vlastnú firmu a k tomu, samozrejme, klientelu. Jedným z mojich klientov bola aj pomerne veľká spoločnosť, ktorej poslaním boli „financial services“, čiže finančné služby. V preklade to znamená, že veľké firmy zveria tejto spoločnosti peniaze a čakajú, že za určitý čas vklad narastie. Ako konzultant som sa, prirodzene, musel zoznámiť s prostredím, prioritami a zmýšľaním ľudí, ktorým som pomáhal s dátovou analýzou a architektúrou databankových systémov. A naučil som sa pritom veľa.

Hybnou silou vo firme boli a sú finanční analytici. Tí formulujú odporúčania a často sa z nich stávajú „money managers“ – takže vykonávajú aj základnú činnosť, ktorou je nákup a predaj cenných papierov. Sú to jednak akcie a tiež štátne či federálne dlhopisy. Prosto ten človek dostane povedzme 20 miliónov dolárov a čaká sa od neho, že ich „zveľadí“. Ak je v tejto činnosti úspešný či úspešná, aj sám/a sa „nabalí“ a títo ľudia sú obyčajne milionári. Či vo veľkej firme, či samostatne, ak im to ide, svoj voľný čas trávia potom na svojich jachtách…

Majú, samozrejme, svoje zásady. Prvou z nich je to, že vedia, čo chcú a v profesionálnych rozhodnutiach ich nič iného nezaujíma. Aby som to trocha dal do ľudovej reči: Ide im o peniaze. Po latinsky: Deficiente pecu deficit omne nia. Druhá zásada je, že ich zajímajú iba overené informácie. Existujú  rôzne zdroje a spoločnosti, ktoré sú verejné (predávajú sa na burze), musia kvartálne oznamovať svoje výsledky. Podvod sa trestá väzením. Lenže ani tu tí skutočne dobrí celkom neveria. Oplatí sa! Pred rokmi zažiarila na burze spoločnosť Enron. Cena ich akcií rástla raketovo. Moji vtedajší kolegovia to tiež zaregistrovali a – neverili. Chceli viac informácií, ale Enron ich odmietol. Oni preto odmietli Enron a ten „spľasol“, vedenie išlo do väzenia a investori stratili milióny…

Slogan je tvrdenie, ktoré navonok akoby niečo hovorilo, ale nehovorí nič, pretože jeho interpretácia nie je jednoznačná. „Táto spoločnosť má budúcnosť, veď vyvíjajú nový typ bezbolestných inzulínových injekcií.“ Verím, že je jasné, že tento výrok je skôr apelom na city než solídnou informáciou. Chcel by som upozorniť, že sa vyskytuje aj určitá skupina investorov-amatérov, ktorí si veria a snažia sa na burze „robiť peniaze“. Táto skupina hltá slogany a ak je v ňom aj číselný údaj, verí im priamo neotrasiteľne –  99 % z nich však peniaze na burze stráca. Profík síce občas slogan zaregistruje, ale slúži mu skôr na pobavenie. Tým sa najviac líši od amatéra.

A teraz budem písať, milí mladí priatelia, o vás a prirovnám vás k finančným profíkom. Sú vám sympatickí? Chceli by ste byť ako oni? Poďme na to! Vyslovím predpoklad, že je pre vás dôležité, aby nebola vojna a tiež aby na Slovensku nebola mobilizácia, ktorá by vás priviedla do zákopov pri Charkove. Ak to chcete, musíte pripustiť, že žijeme vo svete pravdepodobností a nie istôt, takže treba konať tak, aby pravdepodobnosť toho, čo chcem, bola čo najvyššia. Nekupujeme síce akcie, ale poďme si spätne vyhodnotiť prezidentských kandidátov. Áno, volili ste I. Korčoka, o to ale teraz nejde, venujeme sa mentálnemu cvičeniu.

Opakovali sa výkriky o „kandidátovi vojny“ a „kandidátovi mieru“, no ale my ich pre nejednoznačnosť môžeme hneď zaradiť medzi slogany a ignorovať. Prezident síce nemôže vyhlásiť vojnu, ale ako skutoční profíci ideme „ryť hlbšie“. Vláda môže padnúť a parlament zmeniť voľbami zloženie. Môže (nakoniec to chcete, však?) nastúpiť „atlanticky orientovaná“ vláda aj parlament a mobilizáciu vyhlásiť. A teraz otázka: Ktorý z kandidátov by skôr dupol na brzdu a vyhlásil, že ako vrchný veliteľ ozbrojených síl slovenskú armádu nikam nevyšle? S istotou sa to nedá povedať o žiadnom. No ale názory I. Korčoka naznačujú, že vojenské riešenia v minulosti schvaľoval. U P. Pellegriniho som nič podobného nezachytil. Domyslite si to sami.

Napíšem vám čosi aj o americkej korupcii a mafiánskom štáte. Jeden z dôsledkov, ale určite nie jediný, je stav verejnej dopravy v USA. Čínu, Japonsko, Európu brázdia rýchlovlaky, my sme tak na úrovni polovice minulého storočia.  To preto, lebo „volení zástupcovia ľudu“ dávajú pozor na to, aby ich sponzori (automobilová loby, výroba pneumatík, letecká doprava a iní) nemali straty z toho, že ľudia sa začnú prepravovať verejnou dopravou.

„Volení zástupcovia“ vedia, že o ich zvolení a znovuzvolení rozhodujú peniaze: kto má viac na kampaň, v 80 % prípadov vyhráva. To nie je všetko. Sú u nás aj takí zástupcovia či zástupkyne, ktorí nezomrú v úrade vo veku 100 rokov, ale úrad opustia. Niekedy aj preto, lebo ich voliči jednoducho nechcú. Ak títo zástupcovia a zástupkyne hlasovali, ako mali, nastáva pozoruhodný proces: Otvárajú sa im možnosti prednášať za celkom slušné honoráre. Tiež dostávajú lukratívne miesta, či už ako profesori na univerzitách či v správnych radách firiem alebo ako lobisti. Ak však porovnáme ich kvalifikáciu so spomenutými pozíciami, máme pocit, že tu čosi nesedí. Akože by nesedelo? Veď ide o odmenu! Všetko je úplne legálne!

Môžeme sa iba domnievať, že kto je takto čudne odmeňovaný, si to isto zaslúžil tým, že svojich sponzorov nesklamal. Nezdá sa vám, milí priatelia, že takýto proces sa začína u prezidentky Z. Čaputovej? Niekde som dávnejšie čítal o úvahách, že by mohla prevziať úrad generálneho sekretára NATO. Fakt máte dojem, že je na to plne kvalifikovaná? Pri poslednej návšteve v USA vraj prednášala na Stanforde. Je to iste úžasná prezidentka, ale robí na niekoho dojem profesorky? Tiež sa v Silicon Valley stretla s kapitánmi IT priemyslu. Načo? A posledná otázka – ak je toto spôsob odmeňovania, otázka znie: Za čo?

A sú aj iní odmeňovaní, zvláštne je, že na Slovensku sú to výlučne ľudia z „demokratického tábora“. Alebo ste počuli, že by docenti Chmelár, Fico či Blaha boli pozvaní do USA prednášať? Nie je za čo – je môj dojem. Opäť nechám na vás, aby ste to domysleli, prípadne mi ukázali, kde sa mýlim. Rád sa nechám poučiť.

Ilustrácie: Ľubomír Kotrha

(Autor žije v USA, Issaquah, WA)

(Celkovo 499 pozretí, 2 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter