Ani neviem, či si ten titul zaslúžim. Dal som Donaldovi Trumpovi svoj hlas, keď sa prvýkrát uchádzal o prezidentský úrad v primárkach. Dôvod bol v tom, že on, ako jediný kandidát sa vyslovil proti praxi nazývanej „H1B visas“.
Táto prax umožňuje korporáciám nahradiť amerických „ajťákov“ indickými (nie, žiadna iná krajina nie je porovnateľná) pod zámienkou, že v USA korporácia nedokáže nájsť vhodných ľudí. Je to, samozrejme, lož a dlhodobé dôsledky sú devastačné. Pre nás „ajťákov“ šli dole platy, možnosti, sadzby. Záujem o štúdium kybernetiky výrazne klesol. Nečudo. Stávalo sa, že korporácia nahradila celé oddelenie cudzincami z Indie a tí vyhodení museli svojich náhradníkov ešte aj zacvičiť, ak chceli dostať pri vyhadzove odstupné.
Takže vtedy dostal Donald v primárkach môj hlas a prirodzene som nemohol chýbať na predvolebnom zhromaždení v Spokane.
Predrečníkom bol tréner amerického futbalu z univerzitného mesta z nášho štátu. Začal rozprávať o kandidátovi a bolo jasné, že ho považuje za génia. V sektore podnikania! To ale už bol nezmysel. Trump bol dobrý zabávač a mal úspešný seriál „Učeň“ (Apprentice). No keďže nemáme televízor, nič som z neho nevidel. Nesledoval som Trumpovo podnikanie do detailu, vedel som však, že v Atlantic City postavil svoje dve kasína tak, že si konkurovali. Skrachoval „Trump Air“, skrachovala „Trump University“. Áno, má hotely, ale že by boli veľkým podnikateľským úspechom, to sa povedať nedá. V porovnaní s ozajstnými podnikateľmi – gigantmi – Trumpov lesk bledne: Andy Graf (Intel), Lee Iacoca (Chrysler), Steve Jobs (Apple), Jeff Bezos (Amazon), Sam Walton (Walmart)…
Potom sa ujal slova sám kandidát. Prirodzene, označil za génia toho trénera, takže to vlastne vyzeralo, akoby na pódiu stáli Beethowen s Goethem. Historická chvíľa!
Spokane je tradičné robotnícke mesto. Kandidát si hneď získal sympatie publika (a potlesk), keď vyhlásil, že ak doteraz sa nik amerického robotníka nezastal, s ním ako prezidentom sa to zmení. Ak sa General Motors (GM) rozhodnú premiestniť časť výroby do Mexika, on-prezident zavolá generálnemu riaditeľovi: „Riaditeľ, ak to urobíš, uvalím na produkty z tej výroby 35 % clo.“ Prirodzene, takáto hrozba vygeneruje u generálneho riaditeľa panický strach a výroba zostane v USA. Je celkom možné, že tento nezmysel vyvolal potlesk, už sa nepamätám.
GM predsa môže v Mexiku vyrábať produkty pre trh v iných krajinách, kde americký prezident nemá dosah. Navyše prezident USA má voči generálnemu riaditeľovi GM oveľa silnejšiu zbraň: „Riaditeľ, ak to urobíš, dám príkaz ministerstvu obrany, aby sa v priebehu dvoch rokov objednávky z GM v peňažnej hodnote 25 % preorientovali na iných dodávateľov.“ Nič by sa nemuselo diať, ak by tento výrok prenikol na verejnosť, akcie GM by na burze prudko klesli, správna rada by rýchlo vyhlásila, že žiadna výroba sa von z USA nebude presúvať a generálny riaditeľ by letel. Od tej chvíle by každá veľká výrobná firma veľmi váhala, kým iba začne hovoriť o presune výroby.
A čakal som, kedy bojovník za amerického robotníka začne rozprávať o odboroch. Tie sú už desaťročia pod stálym tlakom a majú dlhú tradíciu v USA skutočne bojovať za amerického robotníka. Mnohí, premnohí odborári položili v tomto boji svoje životy. Nezačal – a v tej chvíli ma stratil. V prezidentských voľbách som odvtedy volil kandidátku zelených Jill Steinovú.
Jeho nezmysel o stavbe plota, za ktorý zaplatí Mexiko, je už iba ilustrácia toho istého: kandidát rozpráva a predpokladá, že poslucháči nemajú potrebné vedomosti a nevedia uvažovať, a tak sa kĺže po povrchu a snaží sa najmä urobiť dojem. Bolo mi v ten deň jasné, že Trump síce môže vyhrať vďaka nepopularite Clintonovej, ale na to – byť dobrým prezidentom, nemá.
Uvažoval som, čím to asi je, že napriek vyhlasovaniu úplných nezmyslov a následnej realite, Trump má stále desiatky miliónov voličov. Predsa iba hlupák by mohol uveriť, že čerstvo zvolený prezident po nástupe do úradu ukončí konflikt na Ukrajine do 24 hodín!
Ted Rall, americký komentátor to vysvetľuje tým, že sa Republikánska strana zmenila z politickej strany na hnutie. Ja som to zažil, keď som bol kedysi fanúšikom VSS Košice. VSS vyhrávali (väčšinou!!!), občas prehrali, ale aj keby vypadli z ligy, stále by som nepresedlal povedzme na Lokomotívu. Mňa výsledky síce zaujímali, ale v mojom postoji k VSS neovplyvnili. Pre mňa klub bol časťou mojej identity, a teda posudzovať ho z pohľadu výsledkov, by ma nikdy nedoviedlo k tomu, aby som ho „opustil“.
V tom je čaro volebného úspechu Trumpa. Trumpov volič ho bude voliť, aj keď Trumpova administratíva bude toho voliča ničiť napríklad tým, že mu okreše zdravotnú poistku, alebo ju dokonca podmieni zamestnanosťou. A Demokrati ho podporia zasa tým, že proti nemu postavia úplne nezvoliteľných kandidátov. Takže máme prezidenta, na ktorého platí americký výraz „All hat and no cattle“.
Pripadá mi celkom komické, ako aj rozumní ľudia na Slovensku či v Čechách, súc znechutení eurohujermi a podobnými exotmi, vidia v Trumpovi nádej napríklad na ukončenie konfliktu na Ukrajine. Zaiste, americký prezident má sympatické vyjadrenia. Ale kde sú skutky? Sankcie proti Rusku, vojenská podpora Ukrajiny… Čo okrem rečí robí inak, než by robila Harrisová?
Je to smutné, ale z akéhosi mne nepochopiteľného dôvodu niet dobrých politikov. Nie, nemyslím politikov s dobrým srdcom, myslím politikov, ktorí vedia robiť politiku. Ako na Slovensku Gustáv Husák. Alebo v Amerike Richard Nixon, či dávnejšie Teddy Roosevelt. Ten druhý spomenutý skutočne pomohol ukončiť rusko-japonský konflikt (1905). Je snáď chyba vo voličoch?
(Autor žije v USA, Issaquah, WA)
