Od Štoplíka ku Korčokovi…   

Hlavný kŕmič sľúbil antilopu, no do klietky vletel len živý holub. A aj ten uletel… Rozzúrený a sklamaný tiger teraz behá od mreže k mreži, zazerá i vrčí na všetky strany. Nepripomína vám to, priatelia, niekoho z nášho ľudského sveta? Mne konkrétne neúspešného prezidentského kandidáta Ivana Korčoka, ktorý si v kampani celej opozície s podporou zahraničia i všetkých médií hlavného prúdu viedol obratne. Skoro ako ten rozprávkový kamarát Štoplík z pera Hany Ponickej, ktorého sme si my – seniori – z časopisov Včielka či Ohník v šesťdesiatych rokoch tak obľúbili.

No za polstoročie Štoplík z korku vyrástol, zmenil sa a isto sa mu už snívalo, ako v júni preberá kľúče od Grasalkovičovho paláca. No čerstvý šesťdesiatnik Ivan Korčok neuspel a s porážkou sa nedokáže vyrovnať. Sklamaný a rozčarovaný v bratislavskej Starej tržnici trasľavým hlasom po zverejnení predbežných výsledkov volieb neovládol emócie. „Videli sme, že prezidentom republiky sa môže stať človek, ktorý vedie netransparentnú kampaň, pri ktorej nevidieť, odkiaľ prúdia peniaze. Videli sme, že prezidentom sa môže stať človek, ktorý šíri nenávisť a bičuje vášne, ktorý z toho druhého urobí kandidáta vojny,“ hovoril Korčok. Namiesto toho, aby stíchol a pokorne odišiel, odhodil maskovacie okuliare kampane a ukázal svoju pravú tvár. Tvár nenávisti, revanšu, urazenosti. „Toto vám nezabudnem!“ – vyhrážal sa verejne víťaznému táboru.   

Ilustrácia: Ľubomír Kotrha

Nespochybniteľná väčšina Slovenska dala celému svetu najavo, že malebná krajina pod Vysokými Tatrami má mierumilovných a pohostinných 5 434 712 obyvateľov, zodpovedných 4 432 419 voličov, ktorí majú svoju hlavu i svedomie. Volili v súlade s najvtipnejším heslom vrcholiacej kampane: V sobotu sa volí Pellegrini, v nedeľu Korčok!“

Slovenská republika bude mať v budúcich piatich rokoch ako hlavu štátu človeka, ktorého všetci poznajú. Po desiatich rokoch marketingových experimentov s nastrčenými bábkami zasadne do prezidentského kresla Peter Pellegrini, skúsený politik, ktorý dosiahol ústavný hetrik. Bol dvojnásobným predsedom parlamentu, premiérom vlády a čochvíľa – ako jasný víťaz volieb s 53,1 percentami hlasov – vkročí do Prezidentského paláca. Má všetky predpoklady byť prezidentom dôstojne reprezentujúcim štát a obhajujúcim záujmy všetkých občanov Slovenska. Dokonca aj tých 1 779 455 voličov, ktorí k urnám nemerali kroky. Niektorí kvôli znechuteniu z verejného života, z neustáleho hašterenia sa politických elít, iní kvôli tomu, že im chýba „motivačné“ od trnavského Borata… Igor Matovič sa opäť nezdržal a tesne pred moratóriom vyzval slušných voličov, aby nešli v sobotu voliť, ak si želajú víťazstvo Ivana Korčoka“. Spresnil to predstaviteľ Rómov Alexander Daško, ktorý redaktorke RTVS na jej otázku odpovedal, že obyvatelia rómskych osád ignorujú prezidentské voľby, lebo nedostali: many, many, many Prekvapuje ma, že takúto zakorenenú a neskrývanú volebnú korupciu poslednej päťročnice zatiaľ nik nepreoral. No možno práve obava z odkrývania tieňohry počas uplynulej doby temna prezidentovania Zuzany Čaputovej, s chaotickým vládnutím Igora Matoviča, Eduarda Hegera i Ľudovíta Ódora, vyvolala tú paniku opozičných lídrov. Najslávnejší boxer všetkých čias Muhammad Ali povedal, že: V šatni porazeného nikto nevie, čo má povedať. Pre slovenskú opozíciu to neplatí. Korčok prešiel do útoku súčasne so zverejnením výsledkov slobodných a demokratických volieb. Šatňa porazených a liberálna bratislavská kaviareň bzučí, vzdychá, jajká a upozorňuje na absolútne ovládnutie moci Ficovou koalíciou. Hoci nedávne opačné garde si užívala ako mangalica kukuričné pole. Na podporu Ivana Korčoka priviezol špeciálny vlak zadarmo stovky študentov z Českej republiky, ďalší merali cestu autami, autobusmi aj lietadlami na Slovensko, aby vzdorovali propagandistickému naratívu, že Slovensko – ak zvíťazí Pellegrini –sa stane Putinovým „trójskym koňom Európy“…

Pôjdem sa asi večer pozrieť na Hlavnú stanicu, ako sú obsadené rýchliky vypravované z mesta na Dunaji do celého sveta. Lebo veď herci, celebrity, umelci aj „umelci“ by si miestenky v pridaných vagónoch mali z čoho zakúpiť.

(Celkovo 1 292 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Jedna odpoveď

  1. Filozofia či psychológia mi napovedá, že náš porazený kandidát nevie prehrávať, lebo v živote neprehrával. Väčšinou bol pricapený na stranu víťaza, a pretože nebol svojou ,, vernosťou“ na víťaza naviazaný, prehry jeho mecenáša ho neboleli, vždy to boli iba prehry cudzieho. Teraz však prišle prehra v l a s t n á ! A to je originál. No, počkajte, uvidíte, však ja vám ukážem, kto v skutočnosti som!
    (Poznámka: Redakcia pozná identitu autora príspevku)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter