Koncom sedemdesiatych rokov som patril k horlivým poslucháčom Slobodnej Európy. Spomínam si na vystúpenia Ferdinanda Peroutku. Skvost českej žurnalistiky, osobný priateľ prezidenta Masaryka, jeden z „piatočníkov“. Porovnával socializmus a kapitalizmus a varoval pred čierno-bielym videním sveta. Upozorňoval na zločiny vyskytujúce sa na „Západe“, o ktorých ľudia na „Východe“ vedia iba z počutia. Spomínal svetovú výstavu v Bruseli, kde Československo zažiarilo. A podobne.
Tiež som v tom období bol na prednáške lektora z pražského ústavu marxizmu-leninizmu o vzťahu marxistov a kresťanov. Samozrejme uznal, že je v tomto vzťahu veľa napätia a „ideologického boja“. Ale prišiel so zaujímavou tézou: Vzdelaní marxisti a vzdelaní kresťania dokážu viesť dialóg. Hádajú sa a nenávidia iba nevzdelanci z obidvoch „táborov“. Pripadá vám Lenin ako obmedzený, krvilačný revolucionár? A čítali ste jeho „Filozofické zošity“? Dovolím si dodať: A Aprílové Tézy? Fakt vám nemá čo povedať? [To nebola verejná prednáška a bola pre kresťanské publikum.]
Je celkom zaujímavé, že na slová tohto lektora neskôr došlo. V Salvádore bojovali bok po boku kresťania a marxisti za práva miestnych drobných farmárov, ktorých živobytie ničili nadnárodné (americké) korporácie, podporované lokálnou vojenskou chuntou. Bojovali spolu, zomierali spolu a ideologické rozdiely im nevadili. Dôvodom zavraždenia svätého arcibiskupa Romera, bolo že „bol komunista“. Aspoň tak som to kdesi čítal.
Nedávno som „bojoval“ s knihou Ortegu y Gasset „The revolt of the masses“. Tušil som, že autor má v niečom pravdu, ale nevedel som súhlasiť s tézou, že zatiaľ čo ľudia pred XIX. storočím uznávali nad sebou akúsi vyššiu autoritu a bolo to dobré, v XIX. a v XX. storočí toto už neplatí a to je zlé. Krížiaci, inkvizícia, krvavá kolonizácia… Akože boli participujúce masy lepšie než súčasné? A potom mi to došlo. Stačí to preformulovať. Dnešný človek sa obyčajne nedomnieva, že by si mal dať s niečím námahu. Disciplína nie je populárna.
Pracujem v prostredí profesionálov: ľudí živiacich sa intelektom. Mali by veci chápať a robiť rozumné rozhodnutia, aj keby stáli námahu. Realita je taká, že takých 60 % kolegov mojím odhadom je obéznych. Isteže sú ľudia, u ktorých ide o chorobu. Ale u väčšiny je príčinou zlý spôsob života: strava a životný štýl. Zaiste je ľahšie začať deň buchtou a kakaom než jógou či prechádzkou. Zaiste je ľahšie si „dať“ na čo mám práve chuť, než sa zdržať. Ale bez námahy sa skoro vždy ako jednotlivci aj ako spoločnosť dopracujeme k zlým výsledkom.
Je prirodzene zábavnejšie a teda ľahšie sledovať nezmyselné vystúpenia prezidenta Trumpa, než bolo sledovanie vystúpení prezidenta Nixona. A myslím si, že kandidát typu Nixona by dnes v USA mal sotva šancu. Ale viete si predstaviť, že by Trump vyhlásil (ako sa to pripisuje Nixonovi): „Ak na seba budeme kričať, nebudeme sa môcť navzájom obohatiť!“
Je skutočnosťou, že sú rôzne, aj rôznymi silami podporované vplyvy, ktoré nabádajú spoločnosť tak povediac sa nekontrolovať. Reklamy na hamburgery, na Coca-Colu, na alkohol tak robia v oblasti stravovania. No veď čo? Je to chutné, je to lacné, prečo si to nedať? Dlhodobý dôsledok sa prejavil v časti Ázie, kde sa rozšírili obchody McDonald. Prudko sa zvýšil výskyt srdcových chorôb, ako o tom referoval známy doktor Fuhrman.
V politike a vo verejnej komunikácii to je podobné. Priekopníkom na Slovensku bol zaiste Matovič. Začal mieriť na tie najnižšie ľudské pudy, najmä na závisť: „Hľa, akú ma Počiatek vilu na francúzskom pobreží! Nakradla si smerácka mafia, ale my to napravíme: Bude sa zatvárať.“ A časť verejnosti na to skočila, podobne ako tí obyvatelia časti Ázie na hamburgery a Coca-Colu. Výsledky boli podobné.
Spomínam si, aké „ohnivé“ diskusie sa viedli v období Charty 77. Slobodna Európa proti Rudému Právu. Ale nikdy to ani z jednej strany neskĺzlo na dnešnú úroveň „politickej debaty“.
V USA som podobné „priekopníctvo“ zaregistroval u Trumpa. Ktorý prezidentský kandidát by si dovolil prezývať US senátorku posmešným názvom, podobne, ako si to navzájom robia deti na pieskovisku? A vôbec: kohokoľvek zosmiešňovať úplne primitívnym spôsobom? Ale ono to pracovalo, Trump vyhral primárky aj prezidentský úrad.
A potom sa začalo obdobie jasnej nekompetentnosti, Trump síce prehral ďalšie voľby a potom opäť vyhral. A spôsobuje jedno nešťastie za druhým a nenájde sa „sedem statočných“, ktorí by v Kongrese či Senáte začali proces jeho odvolania. Kde sme sa to dostali?
Ako zaistiť, aby sa do vedúcich funkcií v spoločnosti nedostali nedovzdelanci a primitívi ako Trump či Matovič, alebo poslankyňa, ktorá nevedela, kedy vznikla ČSR a ako sa volal prvý prezident? Ako zariadiť aby „fast food“ skrachoval v stravovaní, v politike a v médiách? Ako? Vie to niekto?
(Autor žije v USA, Issaquah, WA)
Jedna odpoveď
Velmi vám, pane Dolino, děkuji za pěkný článek.
Ten recept na dobrý život, na nějž se ve vaší poslední větě ptáte, je tu už minimálně pár tisíc let. V našich zeměpisných šířkách to je křesťanství. Jenom si ten křesťanský mravní řád vložit do srdce, vzít jej za své, milovat druhé a tím uskutečňovat dobro pro všechny. Víc to nechce. Jenom chtít.
S přáním dobra pro všechny,
Jiří