O ponorke

Všetci to vedia, ale pre istotu zopakujem základné fakty.  Malá skupinka miliardárov plus vlastník ponorky sa vybrala pozrieť si trosky Titanicu zblízka na morskom dne. Jeden z miliardárov mal so sebou aj syna. Skôr, než sa stačili ponoriť do blízkosti vraku, tlak vody ponorku roztrhol. Koniec vraj nastal v priebehu milisekúnd a diskusie, ktoré som zaznamenal, boli iba o tom, či posádka v priebehu tých milisekúnd najprv zhorela, pretože prudko stlačený vzduch sa tiež prudko zohreje, alebo bola mechanicky rozdrvená.

Tejto tragédii sa dalo predísť. Stačilo, aby sa nenašli zákazníci.

Vlastník sa pýšil tým, že pracuje „netradične”. Konštrukciu ponorky u nikoho, kto sa skutočne vyzná, neoveroval. Posmieval sa bojkom, ktorí na všetko hľadajú názory odborníkov a svoje designy si nechávajú schvaľovať.

Ponorka bola zhotovená z relatívne lacného materiálu, možno dokonca už niekde použitého (v americkom slangu by sme povedali „second hand”), ktorý mal vláknitý základ. Taký materiál má vlastnosť, že pod veľkým tlakom sa vlákna začnú rozostupovať a keď sa od seba dostatočne vzdialia, materiál nevydrží a vo väčšej hĺbke prídu osudné milisekundy. Riadiacim zariadením na ponorke bol „joystick” používaný pri počítačových hrách. Znížili sa náklady na konštrukciu a prevádzku, znížila sa aj cena – z pol milióna dolárov klesla na 150 000. Konkurencia ponúka cestu k Titanicu za pol milióna.

Miliardár prirodzene nevidí v tých cenách rozdiel, ale v USA (a verím, že aj inde) jestvuje čosi, čo sa označuje ako „bragging rights”, voľne preložené  ako „právo chváliť sa”. Miliardár, ktorý kúpi to isté za 150 000 dolárov, je určite „šikovnejší”, než miliardár-blbeček, ktorý vycvaká pol milióna.  Navyše vlastník sa vezie s nami, čo sme bojkovia, nie sme dosť progresívni, aby sme počúvali kuvikov-odborníkov? Chladný rozbor by pasažierov presvedčil, že staviť na inovatívnu ponorku je úžasné riziko. Ale ak máte potrebu využiť možnosť a ukázať svoju odvahu a šikovnosť, načim ju využiť, však?

Na Slovensku budú čoskoro voľby. Každý volič bude mať tú istú možnosť, ako tí miliardári: rozhodnúť sa, či sa chce riadiť chladnou úvahou, alebo zapojiť emócie a ukázať sám sebe, že je progresívny, anti-mafiánsky, pro-atlanticky atď., atď., prosto, že je „in”.

Ak sa totiž pozerám na Progresívne Slovensko, mám dojem, že jeho voliči sú ako tí miliardári: robia rozhodnutie, ktoré im škodí. (Netvrdím, že Smer či SNS sú súborom géniov či anjelov.)  Lenže ak bude PS vo vláde, bude zaťahovať Slovensko do konfliktu s Ruskom! Navrhujem voličom PS, aby zvážili, ako im táto iniciatíva pomôže. Nechcem odpoveď vyslovovať za nich, len chcem, aby to mali vysvetlené trebárs tak ako použitie vláknitého materiálu pre ponorku. Aby to chceli mať vysvetlené. Aby slogany o tom, ako chce Rusko obsadiť celú Európu (a preto musí Ukrajina „vyhrať”), porovnali s realitou: Kto sa stiahol z Nemecka a kto tam zostal? Kto má základne po celom svete? Kto rutinne napáda štáty vzdialené tisíce kilometrov? Ruská federácia?

Je rozumné voliť PS?

(Autor žije v USA, Issaquah, WA)