Nakoniec je aj tak všetko jedno

V politických kruhoch sa prijíma základná premisa o dvoch stranách barikády. Je to ľavica a pravica. Ja by som barikáda nahradil výrazom hlavný hrebeň. Je to ako hrebeň hlavného pohoria, ktorý pomyselne rozdeľuje našu spoločnosť. No existujú aj bočné hrebene a geopolitickou činnosťou sa niektoré môžu zmeniť na hlavný hrebeň. Politici môžu a prekonávajú hrebeň cez sedlá alebo tunely z jednej strany na druhú. Aj v kvantovej fyzike niektorý beťár elektrón vie tunelovať energetickú bariéru.

Už dávnejšie som prestal sledovať politické debaty a komentáre. Kto stojí na ktorej strane barikády alebo hrebeňa, nemám prehľad a pri mojom veku (80) už za rohom striehne Alzheimer, a tak rýchlo zabúdam. Okrem politikov ovplyvňuje spoločenskú situáciu hlavne veľa influencerov, novinárov, lobistov, veštcov, zaklínačov a iných zázračných bytostí. No keď si rozanalyzujem ich postoje, tak sa mi zdá, že niektorí len predstierajú príklon k ľavej alebo pravej strane barikády. Politici a vyššie menované zázračné bytosti sa obviňujú z rôznych nekalých skutkov a pritom používajú dosť chabé nadávky, mafia, zlodej, podvodník, korupčník, bez trošky fantázie. R. F. trochu oživuje svoje argumenty výrazom: „Do psej matere!“ Momentálne si spomínam na dve nadávky z literatúry. V humoreske Jána Kalinčiaka Reštavrácia sa nepoužívali vulgarizmy. No nadávka „Ty čo si Kristu pánu ocot vypil“, je horšia ako akýkoľvek vulgarizmus. Čo to musí byť za oplana, ktorý spácha takýto čin pod ukrižovaným Ježišom. Druhá nadávka je z odpovede v liste Záporožských kozákov tureckému sultánovi, ktorý ich vyzval, aby sa mu podrobili. Kozáci sa o ňom opovržlivo vyjadrili, citujem z listu ich atamana Ivana Sirka „Ty počuj, čert turecký, prekliaty brat a kumpán satana, sekretár samotného Lucifera. Čo si Ty do čerta za rytiera, keď holou rit’ou ani ježa nezabiješ.“

Každú chvíľu počúvam, že sa množí počet trestných oznámení. Rozmýšľam koho a čoho je viac, napr. za jeden rok. Počet dospelých obyvateľov, alebo počet trestných oznámení. Ja som ešte nepodal žiadne trestné oznámenie, tak som sa rozhodol, že podám na seba trestné oznámenie, že som ešte nepodal trestné oznámenie. Podať aspoň jedno trestné oznámenie za rok pokladám v našom politickom systéme za občiansku povinnosť.

Čas, ktorý mi na tomto svete ešte zostáva, škoda mrhať na sledovanie politických idiotov. Mnohí ani nemajú šajnu o problémoch rezortu, v ktorom pracujú. V súčasnosti si cvičím mozog opakovaním niektorých časti matematiky a hľadám novinky z prírodných vied. Tu si však treba dávať pozor na autora, lebo nachádzam dosť hlúpostí a vyhýbam sa hlavne textom z AI. Keď som už bezradný zo súčasného diania, tak si spomeniem na postoj Vasisualija Panvičkina, ktorý, keď ho postihla nejaká patália, si pomyslel: A možno to všetko tak musí byť, možno v tom je tá írečitá pravda.(J. Petrov a I. lľf, Zlaté teľa.)

Limonádový Joe – plagát. Zdroj: Wikimedia

Po voľbách v r. 2023 som čoraz zmätenejší. Ako to kedysi po prevrate v r. 1989 vyjadril Andrej Ferko: „Nemám koho voliť.“. Rád hľadám analogické situácie, aj teraz som našiel podobnosť čisto náhodnú. Politická situácia by sa zjednodušila redukciou politiky na dve základné strany, podobne ako vo filme Limonádový Joe. Dúfam, že ho každý zodpovedný občan aspoň raz videl a zapamätal si z neho rôzne „hlášky“, no hlavne záverečné poučenie. V mestečku Stetson City, boli dve nezmieriteľné strany. Jedna reprezentovaná kořalečníkom Dougom Badmanom, majiteľomTrigger-Whiskey-Saloonu, a jeho spoločníčky arizonskou pěnicí Tornádo Lou. Neskôr sa pridal padouch Horác Badma , alias Hogo-Fogo, Dougov brat. Druhú stranu reprezentoval nealkoholický Saloon kolalokovavej limonády, ktorú zastupoval Ezra Goodman, člen spolku Arizonská obroda, spolu so svojou dcérou Winnifred. Podľa toho, kto sa práve zdržiaval v mestečku, Limonádový Joe alebo Hogo-Fogo mala navrch buď strana Trigger-Whiskey-Saloonu, alebo strana Saloonu kolalokovavej limonády.

Ale v tomto momente je pre mňa dôležitý záver filmu, ktorý sa odohráva na cintoríne. Hogo-Fogo po tom, ako v bare zastrelil Limonádového Joea, sa vybral na cintorín, kde boli práve Winifred a Tornádo Lou. Arizonská pěnice sa už polepšila a hodlala otvoriť verejný dom, v ktorom by sa podávala len Kolalokova limonáda. Tornado Lou nechala Winni rozjímať nad hřbitovem své matky a šla si natrhat trochu hřbitovního kvíti. Winni rozjímá: „Už je to tak matičko, tvoja dceruška bude ženuškou synáčka továrničkova.“ To využil Hogo-Fogo a s chlípnym úškrnom sa vrhol na Winni, ale jej volanie o pomoc začula Tornádo Lou a začala mlátiť Hoga-Foga slnečníkom. Ten sa neudržal a Tornádo Lou zastrelil. Vtedy sa objavil Dougg Badmen. Konanie svojho brata považoval za príliš surové a zabil ho vývrtkou na zátky. Hogo-Fogo ešte pred smrťou zastrelil Dougga. Štyri mŕtvoly. Situáciu vyriešil príchod pána Kolaloku, majiteľa firmy Kolalokova limonáda. Stačilo niekoľko kvapiek tejto zázračnej tekutiny a všetci ožili. Podľa materského znamienka veľkosti mexického dolaru na pravej ruke zistili, že Tornado Lou, Limonádový Joe, Horác a Dougg sú súrodenci. Winni, medzi nich, našťastie nepatrila. V momente, keď Hogo-Fogo zapichol vychádzkovú palicu do zeme, vytryskla nafta. Tornado Lou našla kus zlata, pánovi Kolalokovi prišiel telegram, že vyhral 5 miliárd dolárov. Tento šťastný a dojemný koniec komentoval Hogo-Fogo: „Dojemné, skoro mám chuť nebýt padouchem.“ No pán Kolalok ho prerušil: „Ne tak synu, náš obchod potřebuje talenty všeho druhu, padouch nebo hrdina, my jsme jedna rodina.“

A teraz si vyberte, koho voliť a treba vôbec voľby? Možno by sa situácia dala vyriešiť pištoľníckym súbojom podľa pravidiel divokého západu, alebo gentlmenských pravidiel z obdobia minulých storočí, keď ešte vládla šľachta. O spôsobe súboja by sa vypísalo referendum.