Mantinely pražskej kaviarne

Žiadne nie sú. Najmä, ak sa vraví o Slovensku.

Niekoľkí českí progresívni politici, vybraní a vybíjaní“ herci, no najviac odpadový kanál mainstreamovej žurnalistiky sa naplnil nenávistnými komentármi, odsudkami a urážlivými výrokmi, nad ktorými ostáva len nechápavo krútiť hlavou. Akoby sa ktosi vplyvný rozhodol nasledovať atentátnika z Handlovej Juraja Cintulu a páli ostrými spoza rieky Moravy na slovenského premiéra Roberta Fica, na slovenskú vládu a už aj na suverénnych občanov susedného štátu a voličov pod Tatrami Veď munície je dosť! Občianske združenie Mier Ukrajine vyzbieralo na muníciu pre Volodymyra Zelenského (a na jeho bezprostredných nepriateľov) až 5 miliónov eur! Teraz sa rozbehla ďalšia fáza zbierky na muníciu pre Ukrajinu s pozmeneným názvom „My sme Európa – posielame ďalej“. Zamerané ciele však ostávajú rovnaké… a ostrá munícia i peniaze sa prečudesnými cestami dostávajú z Prahy do Kyjeva a odtiaľ späť – proti Slovensku a jeho vláde.

Proboha, nestřílejte, vždyť jsou tady lidi!“ – skríkol by dobrý vojak Švejk. Príčinou paľby na Slovensko je zrejme nuda či nejaká celoročná uhorková sezóna. Lebo v domovine Jaroslava Haška je všetko v richtigu“. Koruna je stále tvrdou menou s levom, za ktorú (tak Čechovi, ako i nemeckému turistovi) načapujú U Fleků, U dvou koček, U Tomáše, v pivovare Dva kohouti, v Lodi pivovar (hneď vedľa Štefánikovho mosta) – no aj inde – nielen plný polliter, ale hneď dva! Práve a len vďaka tomu asi na jedného Čecha pripadá za rok 142 litrov nápoja s penovou čiapočkou. Kvôli tomu Česká republika stále tróni rebríčku najusilovnejších konzumentov piva v Európskej únii. Českí mediálni teroristi i tak nemajú o čom písať… Nad Hradčanmi už nevlajú červené trenírky, orloj na Staromestskom námestí ukazuje stále 12 apoštolov a smrtka pod nimi ešte nenosí modro-žltý kabátec… Jeden z najväčších českých spisovateľov Karel Čapek by k aktuálnej téme zrejme poznamenal: Sloboda slova je pekná vec. Menej pekné už pritom je, že ju sprevádza tiež sloboda tárania a drzosti.“

S úľavou som si takto povzdychol 20. decembra 2024 po jednom z vystúpení stand up komika Jaroslava Cermana v pražskom Comedy clube. Vysiela ho pravidelne síce komerčný televízny kanál Paramount Network (predtým Prima Comedy), no spomínaný 34-ročný duševný maloroľník na svojom profile uvádza, že je externým spolupracovníkom a scenáristom verejnoprávnej ČT!

Já požaduju, aby Česká republika byla jadernou velmocí. Já si myslím, že Česko potřebuje – kurva rychle – atomofky! Stačili by dvě. Dvě jaderný hlavice. A už mám pro ně i název: Přemysl a Otakar. Víte co bych s nima – kurva – dělal? Tu první bych shodil na – Bratislavu. Bez zaváhání…, hned jak by vyjela z pásu. Je mi jedno kurva jak – katapultem… nebo náklaďákem. Pak bych chvíli počkal. A tu druhou… bych tam – kurva – hodil taky! Jenom proto, aby si Slováci nemysleli, že je to omyl, nebo že je nám to líto!“

Takto ďaleko až zašla liberálna, progresívna a proukrajinská ,pražská kaviareň‘. Neprekvapilo ma, že v hlave nejakého pomätenca sa rodia takéto nápady. Šokovaný som bol, že týmto urážkam susedného národa, štátu a fašistickým prejavom freneticky podporne kričala, tlieskala a rehotala sa plná klubovňa Metro Comedy clubu na Malostranskom námestí v Prahe 1. Tak v hľadisku, ako aj medzi účinkujúcimi sú pritom i Slováci. Zo stand up komikov Michal Satmáry, ktorý sa pri každej príležitosti hrdo hlási k svojmu židovskému pôvodu a ktorý má i svoju reláciu v STVR. No do vlastného hniezda si v českej metropole rada našpiní i Simona Salátová, ktorú v RTVS (ešte za Machaja) pozývali mudrovať do relácie terajšej europoslankyne za Progresívne Slovensko Veroniky Cifrovej Ostrihoňovej: „Silná zostava. 

Zjavnú koordináciu, súčinnosť a stupňovanie tlaku medzi Kyjevom a Prahou (aj s využitím populárnych hercov – Bolka Polívku, Ivana Trojana či Zdeňka Svěráka), spolu s Deníkem N v Čechách, Denníkom N na Slovensku a politickými mimovládkami si mohol všimnúť i neškolený pozorovateľ politickej scény. Dokonca i ďateľ poletujúci na Záhorí… Na súvislosti k téme poukázal na tlačovej besede slovenský premiér Robert Fico. Dočítal som sa o tom v správe ČTK: Nájdem desiatky zásahov českých politikov do vnútornej politiky (Slovenska) a rovnako desiatky útokov na adresu predsedu vlády Slovenskej republiky, ktoré sa šíria cez české médiá ako rakovina. Nikto s tým nič nerobí, lebo útoky na Roberta Fica v Českej republike majú slúžiť predovšetkým na pošpinenie Andreja Babiša. V Čechách vytvárate obraz, že pozor – Andrej Babiš bude rovnaký ako – Robert Fico!“ Šéfovi českej opozície Andrejovi Babišovi rastú preferencie rýchlejšie ako kukurica maďarskému sedliakovi na puste… No a Brusel, Kyjev i Praha majú panický strach z liečebnej sily trojlístka: Orbán – Fico – Babiš v strede Európy.

V Čechách mám veľa priateľov, bývalých kolegov, množstvo televíznych divákov ,striebornej generácie‘, brata s rodinou žijúceho v Prahe.

Nemali by sme dopustiť, aby sa výhonky zo semena nenávisti medzi Slovákmi a Čechmi rozbujneli vinou hlupákov, ako rýchlo rastúci invázny Boľševník obrovský… Vycestoval som za rieku Moravu. Hovoril s rozumnými ľuďmi v Brne, v Prahe, v Benátkach nad Jizerou, v Liberci aj v Jizerských horách. Táto kaša sa však v ich hrncoch nevarí! No podarilo sa mi natrafiť na zaujímavé až prekvapivé prepojenie kľúčových hráčov pôvodu účelovej hry. Od ,nezávislého‘ média Deník N, cez hlavného ťahúňa útokov proti Slovensku – Libora Winklera – so zneužívaním svojho mediálneho vplyvu na šírenie propagandy.

Často som vo svojich uverejnených článkoch upozorňoval, že najdôležitejšie je to, čo ostáva skryté. V tomto prípade je to prepojenie Winklera, úlohy Petra Pudila a ,obetného baránka‘ Antonína Koláčka s kauzou Mostecké uhelné společnosti. So získaných informácii pri pozornom počúvaní ďobania zobákom (už spomenutého ďatľa), poskakujúceho a preletujúceho z ,Lipy republiky‘ na brezu v záhrade pri chalupe, sa bude dať zrejme spísať i niekoľko publicistických článkov. No venovať sa im budem postupne, s plynúcim časom. Veď už Lev Tolstoj za dvoch najsilnejších bojovníkov považoval trpezlivosť a čas. Nehovoriac o ruskom prísloví, že: Čas dáva všetko späť na svoje miesto.“

(Celkovo 799 pozretí, 3 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter