Malý príbeh malého súsošia Práce


V našom dome na Holubyho ulici v Bratislave, kde boli zväčša veľké štátne štvorizbové byty, býval aj striebrovlasý pán Ľudovít Gerec. S päťčlennou rodinou v jeden a pol izbovom byte. Koncom 50. rokoch pracoval na národnom výbore a mal o. i. na starosti prideľovanie príbytkov rodinám, ktoré prichádzali z celého Slovenska budovať hlavné mesto. Pri svojej skromnosti – a najmä čestnosti – si vybral vtedy ten najmenší byt.

Monumentálny trojfigurálny reliéf L. Majerského na budove Okresnej sociálnej poisťovne a robotníckej poisťovne na Bezručovej ulici v Bratislave, 1936

Pochádzal z Gemera, bol predvojnovým členom komunistickej strany a počas vojny ako antifašista pôsobil v ilegálnom hnutí. Po oslobodení sa aj s matkou presťahoval do Bratislavy. Zamestnal sa na národnom výbore, oženil sa, narodili sa im dve deti a poctivo sa tlačili v malom byte. Viete si predstaviť, že by tak žil ktosi, kto dnes v Bratislave zodpovedá za „bytovú politiku“?
V 60. rokoch pán Ľudovít odišiel zo zdravotných dôvodov na predčasný dôchodok. Ale nenudil sa, bol aktívny funkcionár v Slovenskom zväze invalidov, chodieval hrať šach a s deťmi na povinné prechádzky či propelerom do Petržalky na lunapark.

Zomrel ako srdciar relatívne mladý, keď v napätej politickej situácii doma očakával televízny prejav prezidenta Ludvíka Svobodu ku tragickej smrti Jana Palacha, ktorého nasledovali ďalší študenti. V byte tak zostali štyria: jeho matka, manželka, syn Dušan (uverejnil niekoľko fotoreportáží v Slove) a sotva dvanásťročná dcérka Katka… až kým všetci nepomreli. Ale nebolo to ako v rozprávke.

Ako posledná nás pred pár týždňami opustila Katka. My dvaja so susedkou Ankou sme až do čias Covidu v tomto bytíku trávili takmer každý piatkový večer, zväčša natiahnutý do polnoci. Potom to už bolo redšie, no posledné mesiace, keď sa Katke pohoršilo, Anka k nej chodila skoro denne.

Keď sa pozostalí pustili do generálneho upratovania, neprejavili hlbší záujem o všelijaké rodinné taľafatky. S Ankou sme sa preto ponúkli, že im pomôžeme. Presviedčali sme ich, zväčša neúspešne, aby to a to nevyhadzovali. Niečo sa tak ušlo na pamiatku i nám.
Čo však s červenou knižnicou, z ktorej si kedysi požičiavali romantické novely viaceré kamarátky, túžiace po nehe a láske medzi riadkami? A čo sa stane s rozsiahlou zbierkou videokaziet s hodnotnými filmami a historickými televíznymi seriálmi, ak sa nik neprihlási? Nuž, skončia v kontajneri.

Pri vymetaní kútov som objavil asi 50 centimetrov vysoký porcelánový odliatok súsošia Práce. Pripomína sorelu (socialistický realizmus), zrejme ide o zmenšenú repliku pripravovaného väčšieho diela. Pravdepodobne dar z 50. rokov, možno keď pán Ľudovít odchádzal na invalidný dôchodok. Ktovie.

Od známeho kunsthistorika PhDr. Ladislava Skraka sme sa dozvedeli, že autorom sošky je akademický sochár Ladislav Majerský (1900 – 1965), ktorý vytvoril jednu komornú plastiku s podobným klobúčikom, ako má postava vpravo. Patril ku generácii umelcov, ktorí budovali základy súčasného slovenského sochárstva. Bol jedným z prvých, čo sa cielene venovali medaile a plakete. Častým námetom boli už za prvej ČSR motívy práce a sociálnej problematiky.

Zhotovoval pamätníky (napr. súsošie Poroba na pomníku Slobody v Ružomberku) a reliéfy pre architektúru (v Bratislave napr. Práca na niekdajšom sídle Okresnej sociálnej poisťovne a robotníckej poisťovne na Bezručovej ulici a na bývalých kasárňach na Kollárovom námestí).

A. Bekmatov so súsoším L. Majerského Práca

Začiatkom 90. rokov, keď sa náš priateľ Braňo Ondruš stal prvým prezidentom Mladej demokratickej ľavice, Katka mu ponúkla na výpožičku toto minisúsošie. Sotva 18-ročný presvedčený ľavičiar ho s nadšením prijal, dvaja keramickí robotníci zaujali čestné miesto v kancelárii MDĽ na Pražskej ulici.

Ako sa postupne menili šéfovia tejto mládežníckej organizácie, strácali zo svojej revolučnosti i zmyslu pre happening. Keď som jedného dňa plastiku Práca zbadal zaprášenú kdesi za skriňou, ihneď som zrušil výpožičku a vrátil ju Katke…

Čo so súsoším teraz? Dostal som spásonosný nápad, ktorý sme aj rýchlo zrealizovali. Braňov zať Artur Bekmatov s úprimným úsmevom prevzal symbolickú štafetu. Mladý predseda ľavicového hnutia Socialisti.sk mi už poslal fotografiu zo svojho úradu s krásnym, veľavravným doplnkom. Verím, že sa súsošie ocitlo v dobrých rukách. A nezabúdajte na ňom utierať prach…

Snímky: Autor

(Celkovo 171 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter