Krvilační zabijaci odhalení

Martin M. Šimečka, s múdrosťou sebe vlastnou, píše o voličoch vládnej koalície: „Podstatou ich nenávisti voči medveďom je to, že sú to slobodné bytosti, a preto sú v očiach voličov vládnej koalície nepriateľmi.“ Presne tak to určite je. Ono to je ale ešte horšie, voliči vládnej koalície dokonca zabíjajú aj komárov, tých slobodne poletujúcich tvorov, ktorí si pre svoje prežitie občas odpijú kvapôčku krvi, ktorá nikomu nechýba. A Smerák? Prásk ho otvorenou dlaňou! Zabije a ešte pritom pociťuje aj uspokojenie!

Ono, ten pohľad na medvede a slobodu môže byť ale aj úplne obrátený. Robert Kagan, významný americký neokonzervatívec, vo svojej knihe „Labyrint síly a ráj slabosti“ vysvetľuje rozdiel medzi Amerikou a Európou pri ponímaní bezpečnostných hrozieb a prístupu k nim tiež analógiou s medveďom, ale s úplne iným vyznením: „Lepším vysvětlením pro větší toleranci k hrozbám v dnešní Evropě je její poměrná slabost. Různou  psychologii síly a slabosti není těžké pochopit. Člověk ozbrojený pouze nožem  může dojít k přesvědčení, že medvěd chodící po lese představuje přijatelnou hrozbu, protože druhá možnost – pustit se do medvěda vyzbrojen pouze nožem – je ve skutečnosti nebezpečnější než na sebe příliš neupozorňovat a doufat, že medvěd nikdy nezaútočí. Stejný člověk ozbrojený kulovnicí však zřejmě dojde k odlišnému závěru o míře přijatelného rizika. Proč by měl riskovat, že ho medved roztrhá, když takto riskovat nemusí? Toto zcela pochopitelně lidské uvažování vrazilo klín mezi Spojené státy a Evropu.“[1]

Inými slovami povedané, podľa Kagana je prirodzené, že človek sa usiluje znižovať riziká pre svoju bezpečnosť a slobodu napríklad aj tým, že medveďa, ktorý predstavuje hrozbu, zastrelí. Pre Šimečku je ale práve tento Kaganov prístup vlastný nepriateľom slobody! Pretože im vraj nejde o vlastnú bezpečnosť, ale len nenávidia medveďovu slobodu. V tomto kontexte, pri porovnaní prístupu Kagana a Šimečku, je Šimečkova myšlienková konštrukcia – slušne povedané – nezmyslená. Je to len veľmi krkolomná snaha využívať všetko na vytváranie negatívneho obrazu o voličoch vládnej koalície.

Je to spoločensky nebezpečné v tom, že toto nie je kritika konkrétnych politikov za ich konkrétne kroky. Toto je vytváranie skupinového nepriateľa, na základe jeho prejavenej politickej vôle, kde sa doslova vymýšľajú negatívne vlastnosti, ktoré sa potom tejto skupine ľudí prisudzujú. Šimečka sa vydáva za demokrata, ale to, čo prezentuje, je len vulgarizovaná inovácia vo vytváraní triedneho nepriateľa.

V spomenutom českom vydaní tejto knihy je ešte jedna myšlienka, ktorá možno objasňuje, prečo sa Šimečka takto prezentuje. Je to výrok pripisovaný Henrymu Kissingerovi: „Moc je nejsilnější afrodisiakum. Vadí tomu, kdo ji nemá.“ Voľby jednoducho nedopadli podľa želania Šimečku a niekto za to musí niesť zodpovednosť.    

Ilustračná sním ka: www.pixabay.com


[1] Robert Kagan, Labyrint síly a ráj slabosti, Nakladatelství Lidové noviny, 2003, s. 50

(Celkovo 482 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

One thought on “Krvilační zabijaci odhalení

  • 10. apríla 2024 at 13:22
    Permalink

    Šimečka eśte aj problém s prepadávaním ľudí medveďmi vo svojej zapšklosti spojí s útokmi na opozíciu. To je ozaj prízemné.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter