Konkurz o miesto v Bruseli

Už sa cítim v Bruseli. Konečne sa mi utrie niečo zaujímavé, lákavé a najmä lukratívne. Budú euríčka, ba tisíce euríčkok, parádna kancelária, šarmantné sekretárky, exkluzívne služobné cesty, mastné diéty a ešte mastnejšie cestovné. Európska únia – to bolo vždy moje, aspoň podľa televíznej obrazovky: obrovské bludisko moderných budov, kakofónia rozličných jazykov, stretnutia so zaujímavými ľuďmi, obletovanie podnikateľov z celého sveta (pokiaľ viem, najviac sa činia farmaceuti), možnosť rozhodovať o veľkých veciach, lobovať, sem-tam si niečo aj uliať bokom a predovšetkým požívať nesmiernu úctu a vážnosť. Ozaj sladká a vytúžená predstava, ktorá sa zakrátko stane skutočnosťou.

Pardon, zabudol som povedať, že práve cestujem na bruselský konkurz. Áno, hľadajú zoológa-špecialistu, ktorý ovláda najmenej dva cudzie jazyky. Všetkým požadovaným kritériám plne vyhovujem, ba slušne ovládam až štyri cudzie jazyky. Odborne som, ako hovoria personalisti, na výške, občerstvil som si všetky vedomosti zo školy, celé noci som sa drvil najnovšie vedecké poznatky o hovädzom dobytku, ošípaných, hydine, o skleníkových plynoch a ich škodlivosti. Neobyčajne, vskutku neobyčajne mi záleží na tom, aby som uspel…

„Poznáte Podjavorinskej básničku o svrčkovi?“ šokoval ma prvou otázkou predseda konkurznej komisie. Podľa lámanej angličtiny a prízvuku som spoznal, že je to Slovák. Čo to tu trepe? Vari ma skúša z literatúry?

„Neviem, nepamätám si,“ nedokázal som potlačiť rozpaky. „Zrejme nie,“ dodal som bojazlivo.

„Tak vám pomôžem,“ pritom prešiel plynule do slovenčiny: „ Na tej lúke za tým plotom, hudie svrček…“

„Prepáčte, nespomínam si,“ tváril som sa nevinne a ospravedlňujúco. „Nejako mi to vyfučalo z hlavy.“ Preboha, čo to na mne skúša, myslel som, že budeme debatovať o skleníkových plynoch, o metáne.

„Škoda, musím vám dať mínusový bod. „A čo svrčky, máte ich rád?“ pokračoval v nezmyselných otázkach.“ Svrčky, ustavične svrčky. Čo sa pomiatol?

„Ani nie, nemám s nimi dobré skúsenosti,“ odvetil som mierne, takpovediac diplomaticky. „Keď sa vám dostanú do špajzy, vysajú vám všetko do posledného zrnka, do poslednej štipky… a hneď je po zásobách. A to cvrlikanie… hlava mi ide prasknúť.“

„Drobným zvieratkám treba pomáhať,“ poúčal ma šéf komisie. „Berte do úvahy, že príde zima, mráz, fujavice. Azda ich necháte pomrznúť?“

„Ja? Kdeže!“ ohradil som sa dôrazne. „Doma chovám dvoch psov a dve mačky. Majú sa u mňa ako v bavlnke, kupujem im tie najfajnovejšie granule, všelijaké maškrty. Žijú si v úplnom blahobyte, spinkajú na mäkkých posteliach. Mnohí ľudia by im mohli závidieť.“ Vytiahol som z vrecka peňaženku, vybral z nej fotku so svojimi zvieracími miláčikmi (joj, aké boli len utešené) a ukázal som ju členom komisie. Podávali si ju rad radom, na ich tvárach sa postupne rozsvecovali vľúdne úsmevy.

„Bravóóó! Takých zoológov potrebujeme ako soľ,“ pochválil ma predseda. Vzápätí vzal zo stola mištičku s akýmsi hnedastým práškom. „Ochutnajte,“ ponúkol ma, „potrebujeme totiž poznať kvalitu vašich chuťových pohárikov.“

Pravdupovediac, okúňal som sa, natiahol som ruku, na chvíľu som sa zháčil… Ktovie, čo je to za svinstvo.

„Nebojte sa, len do toho,“ pobádal ma, „inovovaný prášok sa pridáva do chleba, rožkov, žemlí, koláčov… je to hotová bomba, múčne výrobky budú na roztrhanie, zákazníci sa budú o ne biť.“

V danej situácii som nemohol sklamať, malou lyžičkou som si nabral za malý náprstok onoho prášku, onú hnedastú zmes s čudesnou vôňou, a chytro som všetko prehltol…

Konkurzní arbitri nadšene vstali, vstali dokonca všetci, a radostne zatlieskali. Šéf, po anglicky hovoriaci Slovák, slávnostne zahlásil: „Dnešným dňom vás prijímame v zastúpení vedenia Európskej komisie za hlavného degustátora a entomológa svrčieho prášku…“

Len čo to dopovedal, strašne ma naplo, vybehol som z miestnosti a trielil rovno na záchod. Moja akarofóbia, strach z chrobákov, sa prihlásila v najnehodnejšej chvíli… Zrazu mi svrčky liezli po celom tele, ich cvrkot ma načisto ohlušil… A bolo po Bruseli, euríčkach, parádnej kancelárii a šarmantných sekretárkach.

P. S.: Celý príbeh s konkurzom mal svoje reálne finále: O pár sní som sa z tlače dozvedel, že 3. januára 2023 prijala Európska komisia jedno zo svojich najvýznamnejších a najzásadnejších rozhodnutí, ktorým sa povoľuje umiestnenie čiastočne odtučneného prášku zo svrčka domového Acheta domesticus ako novej potraviny na trh a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/2470. Prášok sa môže používať vo viaczrnnom chlebe a rožkoch, v krekeroch a chlebových tyčinkách, cereálnych tyčinkách, suchých premixoch na pečenie, sušienkach, vo výrobkoch na báze sušených plnených alebo neplnených cestovín, v omáčkach, spracovaných zemiakových výrobkoch, strukovinových a zeleninových jedlách, vo všetkých druhoch pizze, vo výrobkoch na báze cestovín, v sušenej srvátke, analógoch mäsa, polievkach a polievkových koncentrátoch alebo práškoch, snackoch na báze kukuričnej múky, nápojoch podobných pivu, čokoládových cukrovinkách, orechoch a olejnatých semenách, iných snackoch než sú lupienky, a mäsových prípravkoch určených pre bežnú populáciu.

Kde sú, prosím, všetci tí krikľúni, čo hlásajú, že Európska únia je zbytočná?!

(Vyšlo v Literárnom týždenníku č. 3 – 4/2023)

Úvodné foto: Wikimedia.org

SÚVISIACE:
Odtučnený prášok z cvrčka domového v potravinách? Dobrú chuť



(Celkovo 352 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter