Komunistické jablká…

Cestou na pomaturitné stretnutie na Morave som sa zastavil v holíčskom Lídli. Chcel som si kúpiť dačo pod zub. Prechádzal som okolo regálov s ovocím a začul som ako cca 35-ročná dáma hovorí svojmu druhovi:

„To sú hnusné komunistické jablká! Neber ich!“

Zarazilo ma to!

Komunistické jablká, taký výraz som ešte nikdy nepočul.

Čo k nemu tú mladú dámu viedlo? Veď vzhľadom na jej odhadovaný vek si z čias tzv. komunizmu mohla pamätať maximálne tak príchod otcovskej spermie k matkinmu vajíčku. Nehovoriac o tom, že komunizmus v ČSSR a vlastne ani nikde inde nikdy nebol.

No dobre, rozumiem, čo tou vetou asi chcela povedať. Veď tak sa zvykne označovať všetko fádne, nadirigované, tuctové, nekvalitné, nenápadité… Prosto slovo komunistický, pre niekoho automaticky je synonymom slova zlý.

Lenže, aká je pravda?

Česko-Slovensko a najmä Slovensko bolo za komunistov jablkárska a zemiakarská veľmoc. Pred rokom 1989 sa na území dnešného Slovenska pestovalo približne 6,5 milióna jabloní, ktoré ročne produkovali okolo 82 000 ton jabĺk. V jablkách, rovnako ako vo väčšine základných potravín sme boli sebestační! Dnes, ak by sa kvôli slintačke museli zavrieť hranice „pochcípame“ hladom, pretože denne okolo tisíc kamiónov priváža na Slovensko potraviny. A už vôbec si neviem predstaviť, čo by bolo, keby šialená EÚ napokon predsa len rozpútala vojnu s Ruskom. To by tie kamióny prestali chodiť úplne, pretože každý by sa staral len sám o seba. Zahynuli by sme hladom – „holt“ výdobytok Novembra 1989!

No, ale vrátim sa k jablkám – dnes z domácich zdrojov pokrývame len okolo tretiny potreby jabĺk. Zvyšok sa dováža. Z Poľska, Maďarska, Talianska a hoci aj z druhého konca sveta, z Čile. Ovocie je často „patrične“ ošetrené, aby dlhý transport vydržalo aspoň v trochu „chrumkavom“ stave. Používa sa povrchové voskovanie, aby sa znížila strata vody a predĺžila trvanlivosť, protiplesňové postreky tiabendazolom alebo imazalilom, metylcykloprofén na spomalenie dozrievania, ošetrenie etylénom na urýchlenie dozrievania, oxid siričitý pri sušenom ovocí, aby sa zabránilo sčerneniu a plesniam, nízke dávky gama žiarenia, aby sa zničili baktérie a škodcovia…

Podľa toho potom to ovocie aj chutí…

Za minulého režimu okolo Bratislavy obhospodarovali družstevníci rozľahlé jabloňové a broskyňové sady v Lamači, Záhorskej Bystrici, Jarovciach, Rusovciach… Jablká či broskyne boli domáce, voňavé, čerstvučké, takmer akoby ste ich práve odtrhli zo stromu. Zo sadu putovali rovno do obchodu! Dobre si na to pamätám. Takže hanlivý výraz „komunistické jablká“ absolútne nie je namieste!

Družstevný ovocný sad v Záhorskej Bystrici roky zásoboval Bratislavu.
Po prevrate je už roky ponechaný napospas osudu…
Ivan Dubovský, Slovo 19. júna 2013: Žalujem likvidátorov slovenského poľnohospodárstva

Je pravda, že pomaranče či banány neboli v obchodoch vždy. Ale trúfam, si povedať, že aj tie, keď už boli, tak boli kvalitnejšie ako tie dnešné. Socialistickí obchodníci si jednoducho netrúfli za vzácne devízy nakúpiť nekvalitu, pretože by ich mohli obviniť z korupčného konania.

Pri posudzovaní vtedajšieho a terajšieho režimu nemožno uplatňovať čiernobiele videnie. Pretože svet nikdy nebol, nie je a ani nebude čiernobiely.

Uvažoval som, čo teda mladú dámu viedlo k tomu, že použila ono čudesné slovné spojenie? Je to dlhé roky mladým ľuďom implantovaný a po trochách, priam salámovou metódou, podávaný názor, že všetko za socializmu bolo zlé. Lenže, ono to tak jednoducho nebolo!

K vštepovaniu hlúpostí do hláv ľudí prispievajú aj televízne seriály typu markízackého Sľubu. Nesledujem seriály a tento už vôbec nie, len zo študijných dôvodov som si pozrel dve či tri časti. Ak opomeniem katastrofálnu dejovú linku, toporné neživé dialógy hlavných postáv, príšernú dramaturgiu, ochotnícke herecké výkony väčšiny protagonistov (a to neviem, či som práve neurazil ochotníkov), tak seriál je priam koncentrátom rozličných klišé o časoch socializmu. Pritom všetko to nedobré „socialistické“, dýchajúce zlou energiou je do jednotlivých dielov nasypané v takom štýle, že chemickou rečou vzniká nasýtený roztok. Neustále oslovovanie slovom „súdruh“, pozdravy „česť práci“ a mnoho, mnoho ďalších klišé, ktoré v časoch minulého režimu takto určite nefungovali (a najmä nie tak zhusta) vstrebávajú potom mladé 35-ročné dámy a utvárajú si nie objektívne predstavy, ako to voľakedy bolo.

Môžem vás ako pamätník ubezpečiť, že nie všetko bolo za minulého režimu také zlé, ako sa to dnes mainstreamom prvoplánovo podáva, rovnako ako nie je ani zďaleka všetko také dobré, ako sa to mainstream snaží vsugerovať ľuďom dnes.

Komunistické jablká boli vynikajúce!

(Zdroj: pfpf.blog.pravda.sk)