Začnem odkazom na veľmi podarené animované video ohľadne Zelenského a jeho vystúpenia v Oválnej pracovni Bieleho domu. Obzvlášť koniec toho videa je tragikomický. Teda, aspoň z európskeho pohľadu. Pre tých, ktorí nevedia anglicky, počas záverečnej scény hovoria európski politici Vladimírovi Zelenskému: „Úplne si tým chlapom nakopal zadok!“
Úvodný je obrázok z tohto videa.
Na západoeurópskom a obzvlášť na euroúnijnom prístupe sa už musí zabávať celý svet. Vo Washingtone, v Moskve, v Pekingu aj v Novom Dillí týchto politikov musia sledovať s neskrývaným pobavením ako nekonečnú telenovelu.
Je v nej všetko, čo tam má byť. Bojové napätie, láska k palácovému vojnovému hrdinovi, morálne dilemy, s kým je kto väčší spojenec a od koho, čo vziať… na priamo a čo radšej sprostredkovane.
V priebehu deja tejto telenovely pribudnú aj zákulisné intrigy, pohŕdanie životmi vojakov – bez možnosti voľby – umierajúcich za milovaného nikdy v zákopoch nebojujúceho vojnového hrdinu, monster procesy so všetkými odporcami (zľava i zo stredu), (ne)očakávateľná zrada platonickej lásky a jej neskrývané verejné zásnuby s ohrdnutým ex-manželom.
Vydrží novej milostnej dvojici táto čerstvá láska alebo to nedopadne… a oni sa rozídu a pre ohrdnutú milenku sa tak všetko – nakoniec – na dobré obráti? Budú následne preživší týchto vzťahov opätovne žiť šťastne spolu, až kým nepomrú na novú celosvetovú epidémiu (so smrtnosťou vyššou ako 0,2 %) alebo na ďalšiu vzájomnú intrigu?
No, uvidíme. Zdá sa, že vyvrcholenie sa rýchlo blíži a s ním aj predpokladateľný ne-šťastný koniec hlavného vojnového hrdinu. Leda, že by ho ešte prišli zachrániť jeho kamaráti z Rýchlej roty! Sú síce pomalí, jednotlivo slabí, no chcú veriť, že v jednote je sila… a spolu dokážu divy! Príde teda k zvratu situácie a všetko sa skončí inak? Budeme sa všetci ešte diviť? Odpovede na tieto i mnohé ďalšie otázky sa už čoskoro dozvieme. Každý deň nový diel… a spolu s ním nová zápletka.
Ale poďme späť do reality. Teda tej našej euroúnijnej. V tejto realite môžeme sledovať európskych pro-vojnových politikov predháňajúcich sa v najrôznejších silových vyjadreniach. Sľubujú kade-čo.
Od deklaratórnej podpory ukrajinskému vedeniu (reprezentovanému presluhujúcim prezidentom Zelenským) na večné časy a nikdy inak, cez opakovanie propagandistických téz o črtajúcej sa výhre proti ázijským mongoloidom (dolujúcim čipy z ukradnutých ukrajinských pračiek) až po sľuby dodávok neexistujúcich zbraní a vojakov, ktorých nasadenie však bude musieť odobriť Veľký brat spoza Veľkej mláky.
Ale aby bolo všetkým jasné… vo vojne vás podporíme!
,,Dáme peniaze!“ – nevadí, že máme astronomické dlhy a deficitné rozpočty.
,,Dáme zbrane!“ – nevadí, že temer žiadne už nemáme.
,,Dáme podporu!“ – nevadí, že nesedíme pri stole, kde o podmienkach ukončenia vojny rokujú skutočné mocnosti.
Heslo našej kampane je jasné!
,,Nikto vám nemôže dať viac, ako vám my môžeme sľúbiť!“
Nuž, klauniáda v priamom prenose… a na jej pozadí čoraz viac úplne zbytočne mŕtvych ukrajinských (i ruských) vojakov. Ktorý-že propagandista to nedávno povedal, že ,,Ukrajinci víťazia – bez ohľadu na to, že ich armáda ustupuje“? Nebol to náhodou súčasný šéf NATO?
Ale dobre. To bude určite iba taktika… a spravodajská pasca na nepriateľa, ktorý vždy od-počúva a nikdy nespí. Inak, len tak mimochodom, viete, že Angela Merkelová v noci do mobilu veľa nerozprávala? Niet nad usporiadaný nemecký režim! Teda, spomínal kamarát kamaráta z americkej NSA. S Angelou bol v pravidelnom dlhodobom spojení… tak ten o tom niečo vie.
Ale dosť bolo humoru! Myslím si, že namiesto spomínaných siláckych vyhlásení a nezmyslov by bolo najlepšie, ak by sa európski vojnoví vrabci vrátili do reality. Aké sú skutočné možnosti západoeurópskych mocností bez podpory Spojených štátov amerických udržať ukrajinský front? Čo okrem vojnovej propagandy dnes môžu ponúknuť Zelenskému či ukrajinskej armáde?
Chcú im snáď odovzdať aj tie zvyšky svojho armádneho vybavenia až do stavu, kedy už prakticky nebudú mať žiadnu vlastnú bojaschopnú armádu? Žeby si vzali inšpiráciu z krajín strednej Európy, ako sú Slovensko, Česko či západné Nemecko?
Na Slovensku na v súčasnosti ešte ostali dve nové F16-ky, Česi majú od Švédov prenajatých dákych 14 Gripenov a pár desiatok tankov v skladoch a stav nemeckého Bundeswehru nie je oveľa lepší, ako súčasný stav armád bývalého Československa. Praktická bojaschopnosť týchto „armád“ je blízka nule. Bojové nadšenie ich mnohých vrcholových politikov je však fantazmagoricky obrovské!
V prípade Nemecka je síce pravdou, že Nemci by mohli ukrajinskej armáde dodať ešte zopár stoviek svojich moderných rakiet typu Taurus. Svojho času si z nich naskladnili 600 kusov pre vlastnú potrebu. Ide o rakety s doletom približne 500 km. Ich odpaľovanie by však museli zabezpečovať Nemci. Teda, ak je pravdou, že ukrajinskí vojaci ich sami nemajú ako odpaľovať, keďže nemajú lietadlá, z ktorých by to bolo možné a nemajú ani vlastné dáta na navádzanie takýchto rakiet – hoci obe výhrady by sa pravdepodobne časom dali odstrániť.
Rusi sa však nechali počuť, že ak by sa stalo, že Nemci spomínané rakety ukrajinskej armáde dodajú, považovali by to za vstup Nemecka do vojny proti Rusku. Je možné, aby nemeckí politici riskli dôsledky takéhoto kroku – a to kvôli Ukrajine? Koľko empirických dejinných skúseností si potrebujú poznačiť, aby neopakovali tú istú chybu?
A čo ostatné európske štáty? Chcú snáď Francúzi alebo Briti oficiálne poslať vlastných vojakov do zákopov súčasného východného frontu a zapojiť sa tak priamo do vojny proti jadrovej mocnosti, akou je Rusko? Je možné, že by boli ochotní skutočne riskovať, že ruské politické vedenie iba blafuje, keď tvrdí, že v takom prípade si vyhradzuje právo zaútočiť priamo na územie štátov, ktoré sa stanú účastníkom prebiehajúceho vojnového sporu? Obzvlášť, ak ich v takomto konaní nepodporí vláda Spojených štátov amerických?
Je pravdou, že dnes je možné všetko. Obzvlášť pri politikoch vládnucich v európskych štátoch združených v NATO. Francúzi a Briti už zopár svojich rakiet stredného doletu z územia Ukrajiny proti Rusku aj odpálili – hoci sa tvária, že to rieši samotná ukrajinská armáda. Je preto zrejmé, že títo Európania sú rozhodne schopní napáchať ešte veľa ďalších škôd. Výsledný účet však budú musieť zaplatiť ani nie tak oni, ale ich voliči, resp. ich daňoví poplatníci.
Už dnes je ten účet obrovský. V priamych nákladoch podpora ukrajinskej vláde presiahla 100 miliárd eur a ďalšie stovky miliárd eur nás stáli dôsledky hospodárskych sankcií (importných i exportných), ktoré sme si sami zaviedli na obchod s Ruskou federáciou. Ak pripočítame aj ekonomické straty vyplývajúce zo straty hospodárskej konkurencie z dôvodu vysokých cien energií, bude výsledný účet za túto nezmyselnú politiku vskutku obrovský. Američania, Číňania, či Indovia sa však určite sťažovať nebudú – je to v ich prospech a plakať nad nami určite nebudú. Obzvlášť nie nad neadekvátnou sebastrednou povýšenosťou našich politikov.
Nuž, každá dobrá telenovela niečo stojí. A divák musí byť v napätí od začiatku až do konca – nech už by ten koniec bol akýkoľvek. Ten výsledok za to predsa stojí!
Tragikomédia v priamom prenose! Na jej dej i na jej dôsledky budeme ešte dlho po jej skončení spomínať… a popri tom aj platiť náklady jej produkcie. Lebo každú srandu musí niekto zaplatiť.
Zajtra budú dávať ďalší diel tejto ságy. Ak máte nízky tlak, môže vám to aj zdravotne pomôcť. Prajem príjemné sledovanie!
