Európa musí byť z hľadiska ideových inšpirácií, výziev a vízií naozaj na dne, ak ukrajinský ľud po ničom tak netúži, ako po NATO. Napriek tomu, že to, čo Rusko vyvádza teraz jemu, USA so spojencami nedávno vyvádzali irackému, afganskému, líbyjskému či srbskému ľudu. Isteže, ukrajinský ľud nemusí vedieť, že v Iraku a Afganistane okupantskými bagančami dupotali aj slovenskí vojaci. Nemusí vedieť ani to, že aby si ich mohli obuť, Slovensko muselo povoliť prelet americkým lietadlám s bombami na Belehrad. Raz darmo, za členstvo v NATO sa platí, a nielen peniazmi. A ktovie, koľko „okupačnej“ vojenskej techniky z Iraku a Afganistanu dnes slúži pri vyháňaní okupantov z Ukrajiny. Posivený svedok nikomu neupiera právo zaklopať na dvere Severoatlantickej aliancie, len mu pripadá trápne, ak sa právom suverénneho štátu oháňa akurát chýbajúci dielik v oceľovom puzzle pozdĺž Ruska. Iba hluchý totiž nezačul opačné povzbudzovanie: Bolo vám otvorené, tak zaklopte!
Kyjevu však treba priznať, že naliehavo upiera zrak aj na „civilnú“ Európsku úniu. Žiaľ, v čase, keď EÚ pripomína detašované pracovisko NATO. Namiesto toho, aby ako deklarovaný mierový projekt denno-denne hľadala diplomatické východiská. Aj keby svojím úsilím vyznievala vedľa rozohnených veľmocí naivne a smiešne. No určite menej naivne a smiešne, ako vyznela v pozícii, ktorú uprednostnila. „Sankcie sa začali pripravovať už celé týždne pred ruským útokom na Ukrajinu. Centrálne sa koordinovali medzi šéfom kabinetu predsedníčky EK Ursuly von der Leyenovej Björnom Seibertom a odborníkmi z vlády USA.“ (nazory.pravda.sk, 28. 7. 2022) A tak svet s prekvapením zaznamenal, že prostredníkom dialógu medzi Ukrajinou a Ruskom sa stalo Turecko. Nie vyspelá a demokratická Európa.
Posivený svedok sa domnieva, že Európsku úniu pred nastávajúcou jeseňou a zimou väčšmi ako jej povesť trápi možný ropný i plynový šok. Akoby nestačil ten inflačný. Obyvatelia starších členských štátov možno prijmú svetre v bytoch ako adrenalín a pod vplyvom mainstreamových médií ako prejav solidarity s ukrajinským ľudom, príspevok k boju za svetový mier či daň za vlastnú bezpečnosť. Rozhodne ťažšia práca bude s európskymi „novicmi“, ktorí nedostatkové tovary, šetrenie i jediný správny názor v médiách zažívali v socializme. Ak sa hrnuli do ružového kapitalizmu, tak nie preto, aby sa dnes dali poúčať celebritami, že nezávislosť od ruských energií je drahá… Uťahovanie opaskov počas miklošovských reforiem ako vstupné do lepšej budúcnosti podľa nich stačilo! Zrejme preto nás ostražitý novinár varoval, že „populisti, fašisti a extrémisti sa chystajú využiť tieto nálady na svoje politické ciele.“ (komentare.sme.sk, 11. 8. 2022) NATO-m zverbovanej EÚ treba k výhradám pripísať, že vládam poskytuje výhovorku na neplnenie každodenných povinností voči občanom: lebovojna!
Nectilo ju ani mlčanie, keď si ukrajinskí lídri vybavovali účty s Frankom-Walterom Steinmeierom, Olafom Scholzom a Emmanuelom Macronom, ak im nešli po ruke na prvé písknutie. EÚ sa nezastala ani organizácie Amnesty International, ktorá vykričala, že ukrajinská armáda využíva živé štíty. EÚ nemastne-neslane zareagovala aj na výzvu Kyjeva, aby na svoje územie nepúšťala ruských občanov, lebo podporujú inváziu. Z Bruselu sme sa dozvedeli, že opatrenie by mohlo postihnúť aj disidentov a ich rodinných príslušníkov alebo „odporcov vojny, ktorí z Ruska už odišli“. (netky.sk, 10. 8. 2022) Posivený svedok však nezachytil odpoveď na to podstatné a desivé, čo zavanulo spod Banderových sôch na ukrajinských námestiach či z fakieľ nacionalistov v tallinských uliciach. „Rusi by mali byť nútení žiť vo svojom vlastnom svete, až kým nezmenia svoju filozofiu.“ (teraz.sk, 10. 8. 2022) Prevýchovu nehodného národa navrhol ukrajinský prezident. „Rusom treba odobrať práva.“ (netky.sk, 10. 8. 2022) Kolektívnou vinou zašermoval aj ukrajinský minister zahraničných vecí. „Možnosť navštíviť Európu je privilégium, nie ľudské právo“ (teraz.sk, 10. 8. 2022), pridala sa estónska premiérka. Ešteže nikto nenavrhol označovať Rusov, ktorí sa už dostali z ruského geta! No nechváľme deň pred večerom…
Európska únia, ešte jestvuješ? Ozvi sa!