Ilustrácia: Pixabay
Médiami na oboch brehoch rieky Moravy preletela aktuálne správa, že počas osláv 108. výročia vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov sa českí filmári vybrali do Strakovej akadémie za českým premiérom (slovenského pôvodu) Andrejom Babišom. Nešli sa však sťažovať, že by po rozdelení federácie mali Slováci v historických krajoch českej koruny navrch. Ani nevzdychali, že im slovenské herečky a herci ujedajú chlebík vo filmoch, v divadlách, v reklame a berú šance v seriáloch i v moderovaní. Ani nie, že slovenský režisér Peter Bebjak dokonca siahol na ,rodinné striebro‘. Veď českým kolegom vyfúkol tohtoročnú vianočnú televíznu rozprávku – o nedotknuteľnom legendami opradenom – Krakonošovi! Verme, že bude obohatením sviatočného rodinného večera. „Ak má film úspech, je to biznis. Ak nemá úspech, je to umenie,“ tvrdil Carlo Ponti.
Premiér českej vlády je aktuálne pod silným tlakom opozície a protestujúcej verejnosti (kvôli snahe o zrušenie televíznych a rozhlasových poplatkov). Na nočnej protestnej demonštrácii pred sídlom Snemovne viacerí aktivisti pokrikovali a mávali nápismi: „My nejsme Slovensko!“ Na nedeľu v podvečer je na „Staromák“ (Staromestské námestie) v Prahe zvolaná masívna protivládna demonštrácia. Napriek tomu, že premiér Babiš už v minulých rokoch preukázal, že sa ani ,miliónových chvíľok‘ na Letnej nezľakne, filmári z rokovania neodišli naprázdno. Sľúbil im, že 2. novembra jeho kabinet schváli rozpočet Státního fondu audiovize na budúci rok. Celkový rozpočet dosahuje objem 2,4 miliardy českých korún (98,62 mil. eur), pričom štát filmárom v ČR na ich tvorbu dáva až 1,9 miliardy. Naši západní susedia už dlhodobo fabrikujú ročne 30 až 50 celovečerných filmov. V roku 2025 to bolo 49.
Ak dvaja robia to isté
Slovenský Audiovizuálny fond má rozpočet na roky 2026 až 2028 schválený Radou AVF v objeme takmer 23 miliónov eur, z rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry SR je tvorba podporená čiastkou 11,2 milióna eur. Za tie peniaze slovenskí tvorcovia ročne nakrútia a dodajú do kín 40 až 50 slovenských celovečerných, dokumentárnych a animovaných filmov. V roku 2025 to bolo konkrétne 42 filmov (zdroj: SFÚ a AVF). Že sa vám to javí ako veľký nepomer? Jasné! No i napriek tomu sa žiadna oficiálna delegácia slovenských vyslancov audiovízie nevybrala za čerstvou podpredsedníčkou vlády SR, ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou. (Mimochodom – interný obežník MK SR prikázal v posledný októbrový týždeň všetkým zamestnancom uvádzať ministerke všetky funkcie a komunikovať ich s verejnosťou na upravených hlavičkových listochJ). Okrem úsmevných či absurdných vecí, postojov a rozhodnutí v historickej budove Tatra banky v Bratislave vedel by som vám vyrozprávať isto zaujímavý príbeh z kroniky slovenskej audiovízie. Odložím ho však (ako by povedal môj priateľ) na ,vhodnejší agrotechnický termín‘…
Teraz je k tejto téme aktuálne spomenúť, že v Zbierke zákonov práve vyšla novela zákona o Audiovizuálnom fonde. Rieši sa v ňom spoplatnenie nadnárodných digitálnych audiovizuálnych platforiem s obsahom na vyžiadanie. Veľké spoločnosti svojimi produktmi (napr. HBO, Netflix, Voyo, JOJ Play) doteraz na slovenských klientoch len zarábali. Zisky z ich aktivít a spoplatnených služieb plnili účty materských firiem v daňových rajoch, pričom Slovenskej republike ostala iba tá povestná „cibuľová peňaženka“. Oba legislatívne návrhy (poslanecký aj vládny) vychádzali z faktu, že cezhraničné príspevky majú zavedené až v 14-tich členských štátoch EÚ. Buď vo forme príspevkov do vnútroštátnych fondov, vo forme priamych investícií do audiovizuálnej produkcie, alebo kombináciou týchto dvoch foriem. Výška platieb sa v štátoch líši, no pohybuje sa v rozmedzí medzi 1,5 až 5 % z ročných príjmov v danom členskom štáte. Výnimkou je Francúzsko, kde výška investičnej povinnosti môže byť až 25 percent. A Taliansko – tam sa výška priamej investície do filmovej tvorby pohybuje od 16 až do 20 percent! V zákulisí ministerstva, parlamentu, médií aj audiovízie však prebiehala tichá záujmová, hodnotová i obchodná vojna.
Slovenský odkaz pod Hradčany
Dňa 6. 10. 2026 o 11:58 hod. plénum NR SR o návrhu novely zákona 516/2008 z.z. o Audiovizuálnom fonde (doplnenom v druhom čítaní o isté zásadné zmeny poslaneckými návrhmi) hlasovalo. Prítomných bolo 141 poslancov. 1 nehlasoval (zdržal sa). ZA bolo 138 poslancov, PROTI: 1. Taká jasná ústavná väčšina nebýva v našom poslaneckom zbore bežná…
Výsledok? Na prvý pohľad legislatívny mačkopes, ktorý sa v slovenských dolinách (od výmyslu RTVS zo šuplíka liberálnej SaS v roku 2010) opakuje a krúti v politike i v médiách – ako kedysi obľúbený drevený vĺčok… Platformy budú musieť platiť – hoci len smiešnych 0,5 %! Nezainteresovaný okoloidúci, vychádzajúc z jánošíkovskej tradície pod Tatrami, by sa mohol naivne opýtať: „Čože je to za kompenzáciu? Za čo tie ohľady voči bohatým komerčným televíziám?“ V žiadnom štáte, v žiadnej oblasti, v žiadnej téme nie je zdravé, ak je otázok viac, než odpovedí…
Vytŕčajú slovenské bosé nohy…
… spod periny filmárov a tvorcov v tomto modernom priemysle. Do novely sa (vďaka úsiliu pôvodného predkladateľa) dostalo navýšenie štátneho príspevku do AVF o percentá inflácie. Lebo pravdou je, že všetci doterajší ministri kultúry – rovnako ako v prípade svojbytnej Slovenskej televízie od roku 1993 – na takú „maličkosť“ jednoducho „kašľali“… No tiež možnosť priamej investície prevádzkovateľov platforiem do projektov v aktuálnych výzvach slovenskej filmovej tvorby až do výšky 3 %.
Tak či onak – i slovenská audiovízia dostane (po 1. januári 2027) viac finančných prostriedkov. Bez toho, aby filmárske delegácie či protesty aktivistov žiadali zvyšovanie dotácii zo štátneho rozpočtu. O koľko to bude? Dožijeme, uvidíme! Zrejme ale až počas letných prázdnin. Vďaka zavedeniu tejto povinnosti pre digitálne streamovacie giganty vybral český fond rekordné sumy. Len v roku 2026 sa na audiovizuálnych poplatkoch (vrátane kín, televízií a streamovania) vybralo 387 miliónov Kč, pričom samotné VOD služby z toho ku koncu leta priniesli vyše 67 miliónov českých korún.
Ministerstvo kultúry SR k novele zákona uvádza, že úprava vychádza zo smernice Európskej únie o AVMS, ktorá reaguje na prudký rozvoj globálnych streamovacích platforiem poskytujúcich svoje služby a generujúcich zisky aj v členských štátoch EÚ. „Ustanovenie smernice umožňuje členským štátom, aby v prípade, že od domácich poskytovateľov AVMS požadujú príspevok na výrobu audiovizuálnych diel, toto požadovali aj od zahraničných poskytovateľov, ktorí svoje služby zameriavajú na divákov v danom štáte.“
A aké nové filmy uvidíme?
Politický komentátor, historik Eduard Chmelár, navštevujúci očami pozorného diváka všetky filmové premiéry tvrdí, že kým iné národy (ako Česi, Poliaci či Maďari) dokážu na plátne dôstojne rekonštruovať svoje dejiny, slovenskí tvorcovia to nedokážu. A odkázal, aby sme „nedovolili komediantom interpretovať naše dejiny“. Často sa kvôli svojim názorom o nedostatku vlasteneckej tvorby a vyargumentovanej kritike dostáva do mediálnych prestreliek so zväzáckym poterom progresivistickej internacionály. Chmelár je však očividne v súlade s legendou českej kultúry Jiřím Suchým: „Zatiaľ čo utopistické filmy nám ukazujú, ako to v budúcnosti vyzerať nebude, historické filmy, ako to nevyzeralo v minulosti.“ Ako nedávny člen Rady AVF, ktorá mala v minulých troch rokoch konštruktívnu snahu napraviť anomálie v podpore podsúvaných cudzích trendov v tvorbe a detronizovať producentov vyslovených filmových nepodarkov (pozri TOP 10 najhorších slovenských filmov, emefka.sk), no tiež spochybniť financovanie z verejných zdrojov takých ,filmových skvostov‘, ako Miki, Sviňa atď, vidím a cítim potenciálne riziko v možnosti priamej investície operátorov do konkrétnych projektov. Chyby a nepodarky sa však v legislatíve dajú pri dobrej vôli napraviť kedykoľvek. Na rozdiel od audiovizuálnych diel, ktoré sa – už dokončené – dostanú k diváckej verejnosti. Nespochybniteľná autorita, akou Charlie Chaplin bol a je, odkazuje všetkým producentom, režisérom i scenáristom: „Mysli na to, že ti pri poslednom súde všetky tvoje filmy premietnu.“
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008