Bibliofílie sa zvyčajne vydávajú pri rôznych výročiach, jubileách a spomienkach. Známa výtvarníčka Květa Fulierová vydala bibliofíliu s grafickým dizajnom Augustína Rosu, pre ktorého je táto práca a remeslo službou autorkám a autorom. Robí vždy všetko pre to, aby sa autorské diela dostávali k čitateľom v dokonalej forme. Snahou tejto bibliofílie bolo spojiť minulosť so zážitkami v prítomnosti. Bibliofília siaha až k začiatkom, keď matka Květy Fulierovej, Márie Zavadilová /1893 -1988/, učiteľka z pohraničnej obce na Moravskom Slovácku s odvahou, v tých časoch nezvyčajnou, začala ako fotografka zaznamenávať zaujímavosti a vlastné zážitkové momenty.
V bibliofílii sú zachytené jej mnohé cestovateľské dojmy z Turecka, Bulharska a z iných krajín, ktoré navštívila. Sú to vzácne dobové dokumentačné fotografie, napr. Lode v Zlatom rohu /Turecko /, Tábor na brehu Čierneho mora, Záhrady a fontány v Alcazare, slnečná Sevilla a iné. Jej dcéra, výtvarníčka Květa Fulierová, si v bibliofílii spomína na svoju matku pri prezeraní fotografií. Čas je nezastaviteľný.
Prešlo už storočie, ako jej odvážna matka fotografovala. Akoby sa cestovateľská vášeň preniesla z matky na dcéru. Absolvovala tiež mnoho zahraničných ciest. Z každej si do svojho skicára a pamäti vniesla zaujímavé vnemy, ktoré využila vo svojej jedinečnej výtvarnej práci. Očarili ju mnohé miesta. Piesočné duny v púšti Maspalomas na Gran Canaria, bohaté rímske pamiatky v Turecku, ostrov Lanzarote stvorený s čiernej lávy, Andalúzia a mnohé iné miesta, ktoré zaplnili jej skicáre. V bibliofílii sú zachytené aj fotografické zábery zaujímavých ľudí a lokalít, kde sa výtvarníčka ocitla. Ustavične sa meniaci dialóg medzi dojmami a ňou, zväčša pri stvárňovaní, zohrával svoju úlohu. Veď každý umelec má iný, svojský uhol pohľadu. Impulzy, ktoré sa v tichu tvorivých chvíľ z iskier menia na priestor zázračnosti. Na obrazy, ilustrácie či iné výtvarné prejavy. Príbehy s konkrétnym miestom sa pretláčajú cez myseľ a vždy si nachádzajú svoj výtvarný prejav, taký typický a neopakovateľný, ako má Květa Fulierová.
Spisovateľka Etela Farkašová v bibliofílii Partitúry života vydanej v r. 2024 píše: Farebné metamorfózy Květy Fulierovej sa mi prihovárajú hĺbkou prežitého i precíteného, čistotou a autentickosťou výrazu. Postupne dozrieval čas, keď výtvarníčka a spisovateľka dosiahli spoločnú symbiózu v tvorivom procese. Ich spolupráca trvá dvadsať rokov. Viacej ako tridsať knižiek autorky sprevádzajú grafiky a ilustrácie Květy Fulierovej. No pozoruhodné je aj ich osobné priateľstvo spojené s rozhovormi o umení, o vlastnej tvorbe a o tom, čo všetko nové výtvarníčka, aj napriek svojmu veku, do sféry umenia stále prináša. Spoločná láska obidvoch umelkýň k hudbe a jej sile pôsobiacej na citovú oblasť, nadobudla význam aj v mnohých textoch. /Uvidieť hudbu a iné eseje/.
Vyznanie výtvarníčky o tom, ako od svojej matky prebrala vieru vo vnútorné svetlo, ktoré má v sebe doteraz, prirovnala ku krehkej architektúre, ktorá jej dodáva energiu a pomáha preklenúť rôzne ťažkosti a často aj bolesť zo strát. Podľa všetkého je dôležité mať v sebe túžbu po dokonalosti. Práce jedinečnej výtvarníčky Květy Fulierovej, zdroj poetickej snivosti, vo svete mäkkých ohybných tvarov, svet jaskynných priehlbín s prevísajúcimi kvapľami zmrazeného času, v ktorých sa spája ticho s hudbou, oslovia každého, kto sa chce stretnúť so zázrakom tvorenia.
(Vyšlo v Literárnom týždenníku 1 – 2/2026)
Jedna odpoveď
Bibliofília je krásnou formou dialógu matky s dcérou, a rovnako aj dokumentom toho, že minulosť sa nestráca, ale ožíva v nových podobách, inšpiruje a dáva silu…
Etela Farkašová