Človek sedel osamote ponorený v smútku. I zbehli sa k nemu zvieratá.
„Nepozdáva sa nám, že žiališ. Požiadaj o čokoľvek a dostaneš to,“ utešovali ho.
Človek povedal: „Chcem mať dobrý zrak.“
„Dám ti zo svojho,“ riekol sup.
Človek povedal: „Chcem byť silný.“
„Budeš silný ako ja,“ ubezpečil ho jaguár.
„Túžim poznať tajomstvá zeme,“ pokračoval človek.
„Ukážem ti ich,“ súhlasil had.
A tak to išlo postupne aj s ostatnými zvieratami. Keď človek dostal všetky dary, ktoré mohol, odišiel.
Vtedy sova prehovorila: „Teraz človek veľa vie a je schopný robiť mnohé veci. Zrazu ma premkol strach.“
Jeleň odvetil: „Človek má všetko, čo potrebuje, jeho smútok prestane.“
„Nie,“ povedala sova. „Videla som v ňom prázdnotu, priepasť hlbokú ako hlad, ktorý nemožno zasýtiť. To je to, čo ho robí smutným a po čom túži. Pôjde a bude si brať a brať, až kým jedného dňa zem povie: ‚Viac nie som, pretože už nemám čo dať.‘“
Príbehy hýbu ľudskou predstavivosťou. Niekedy sme ich hlavnými predstaviteľmi, inokedy štatistami a vonkajšími pozorovateľmi. Záleží na perspektíve z akej na ne nahliadame, prípadne na ochote či pripravenosti nechať sa vtiahnuť majstrovstvom ich rozprávačov do deja. Hoci rôznorodej formy, od dávnych bájí a veľkolepých mýtov staroveku po príbehy jednoduchého, neznámeho človeka, jedno majú spoločné. Dokážu ovplyvňovať vnímanie sveta formujúc hodnotový systém a následne aj správanie ich poslucháčov a čitateľov.
Pôvodné nazývame rozprávkami v prvotnom, pravom význame slova, pretože vznikli už dávno rozprávaním, pri ohniskách, vatrách a kozuboch či pod hviezdnou oblohou prežijúc stáročia, ba tisícročia vďaka ich ústnemu odovzdávaniu ďalším generáciám. Objavujú sa aj dnes, priamo pred zrakom čitateľov na stránkach novín i divákov sledujúcich ako zhypnotizované morča krajtu novodobých rozprávkárov na obrazovkách televízií a počítačov, i v telefónoch s invazívnou, všade prenikajúcou umelou, neosobnou inteligenciou. Čaro, pôvab a poézia tradičných rozprávok sa v priamom prenose neraz menia na manipuláciu, indoktrináciu a propagandu. Ako varuje trio klasikov, na „pretvárku, lož a faloš.“ (Do batôžka – YouTube)
Pripomeňme si aspoň niektoré z prvých začínajúcich slovami „kde bolo, tam bolo, bola raz jedna krajina, kde sa voda sypala a piesok lial“. Veď to bolo takmer to isté, čo predvádzal Völkischer Beobachter (Ľudový pozorovateľ), zurvalecký následník nič netušiach bratov Grimmovcov, keď v posledných aprílových dňoch roku 1945 čičíkal Berlínčanov uisteniami, že sa nemajú čoho báť, Volkssturm mesto ubráni. Na dnešnom Slovensku má rovnako (ne)dôstojných nástupcov. Od tých, ktorí už dávno hodili proletárov celého sveta cez palubu, po ich ideové protipóly, v princípe pobratimov, hrdiacich sa že boli odjakživa pravičiarmi, a to ešte v dobách, keď si na rozoznanie vlastnej pravej nohy od ľavej museli vypomáhať povelmi „seno!“, „slama!“ Do hôr by som sa ani s jednými nevybral.
Vráťme sa radšej do minulosti. V starých príbehoch objavujme múdrosť, radosť, priateľstvá, rodinné hodnoty, bodrosť, prefíkanosť, figliarstvo, dôvtip, sebaobetovanie i smútok človeka. Toho, ktorý, stratiac detstvo, sa dnes vytráca, pretože nemohol alebo zabudol čítať rozprávky. Dajme mu ešte jednu šancu. Pred večerným spánkom. Prípadne namiesto hádavých televíznych relácií. Poučné dvanástoro. Hlavné je čítať a prečítané spoločne prežívať, pretože rozprávky vychovávajú, popri mamách a otcoch, ich ratolesti ako prvé. Veď čo sú poklady svetovej literatúry ak nie príbehy prenesené zo sveta detí do toho druhého dospelých? Kniha „Z rozprávky do rozprávky“ prekladateľky a zostavovateľky Eleonóry Gašparovej a autorky uhrančivých ilustrácií Heleny Zmatlíkovej (Mladé letá, 1959) je tým pravým elixírom proti nude i hnevu. Každý si medzi príbehmi pochádzajúcimi z mnohých krajín a rozmanitých kultúr môže nájsť svoj, niektorí v nich azda objavia aj samých seba. Nikdy nie je neskoro. Nuž poďme na to.
Čítanie pre Marka a Kaju pred ich kajúcnou púťou do Canossy. Ktovie, kde sa nachádza dnes.
Cár a tkáč – Arménska rozprávka ~ Rozprávky | Zones.sk
Volom, ktorí zabudli, že teľatami boli. Viacerí nimi aj ostali. Posledná príležitosť zmeniť to.
Najlepší priateľ – Iránska rozprávka ~ Rozprávky | Zones.sk
Pozor na to, čo si vymyslíte a vyvoláte k životu. Ste prví na rane.
Pes Jeana Labadieho ~ Rozprávky | Zones.sk
Na kone! Nemáme…Tak utekajme! Aj Haiti má svojho, a nie hocakého, Pacha.
Strýko Bouki si požičiava koňa ~ Rozprávky | Zones.sk
„Hrdinom“ proti svojej vôli, potrimiskárom z vlastnej. Malé letné parlamentné čítanie.
Chrabrý hrnčiar – Indická rozprávka ~ Rozprávky | Zones.sk
Zo srdca i z duše všetkým, ktorí nosia talár majúc oči prekryté iba zdanlivo.
Karakušov rozsudok – Egyptská rozprávka ~ Rozprávky | Zones.sk
Abunuvasov je na Slovensku viac ako registrovaných hokejistov. Fiškustvo je národný šport.
Figliar Abunuvas ~ Rozprávky | Zones.sk
Nik a nič nemôže zastaviť ozajstnú lásku a vernosť.
O veľkom Čínskom múre a vernej MENG CANG-NU ~ Rozprávky | Zones.sk
Príručka mladých svišťov pre nádejných politikov, novinárov a hovorcov.
Hovädzí jazyk ~ Rozprávky | Zones.sk
Všetkým, ktorí nielen počúvajú a vidia, ale aj rozmýšľajú a cítia.
Osemnešťastný človek – Kórejská rozprávka ~ Rozprávky | Zones.sk
Prečítajte a už nikdy nikomu neskočíte na lep. Alebo do vápenice.
Opica Kančil a vápenica ~ Rozprávky | Zones.sk
Vnútorná sila človeka pochádza z presvedčenia, že zdanlivo nedosiahnuteľné je celkom blízko.
Oheň na horách ~ Rozprávky | Zones.sk
Ešte zopár podobných chvíľ ukradnutých z okolitého nepokoja pre seba a možno sa vrátite od obrazoviek ku knihám. Od rozprávok dneška k úprimným a múdrym príbehom plným radosti i liečivého smútku z dôb detstva. Možnosti vybrať si z klasickej domácej, zahraničnej a exotickej ponuky sú veľké, dá sa z nich čerpať neustále. Vychovávajú k životu, liečia dušu. Bez ohľadu na vek. Nedovolia, aby vás premohla beznádej a pohltila prázdnota. Aspoň dovtedy, kým sa celkom nevytratia. Alebo do chvíle, keď dospelým začnú rozprávať deti neznalé rozprávok príbeh o dni, ktorý pohltí tma.
Apocalypto – The Prophecy – YouTube
