Slovensko sa zaradilo do skupiny kultúr, ktoré majú preložené zo sanskritu dva základné filozofické a náboženské texty predstavujúce vyvrcholenie védskej tradície – ako napísali múdri bádatelia. Bhagavad Gítá bola vydaná v roku 2004 vynikajúcim bratislavským vydavateľstvom Petrus. Preložila, napísala a poznámkami doplnila Alena Adamková, neskoršia kurátorka a riaditeľka Múzea Nicholausa Roericha (1874 – 1947) v Naggare, v údolí Kullu v Himalájach.
„Upanišady sú kravy, Šrí Krišna je ten, kto ich dojí, Ardžuna je teliatko, Gítá je mlieko a múdri sú tí, ktorí toto mlieko pijú… tak sa vraví v známom indickom verši. Taký je význam, ktorý sa pripisuje Bhagavad Gíte – jednej z najposvätnejších kníh Východu. Bhagavad Gítá patrí k ,Trom Pilierom‘ hinduizmu (prasthánatraya). Prvý, najdôležitejší pilier tvoria Upanišady, druhý – Brahma Sútra, tretí – Bhagavad Gítá.“ napísala A. Adamková v obsiahlom doslove.
Začnime teda kravami. Toto krásne prvé slovenské vydanie Upanišád pripravil literárny vedec a indológ Róbert Gáfrik zo Slovenskej akadémie vied, kde vedie Ústav svetovej literatúry. Dielo charakterizuje mimoriadna vedecká precíznosť. Autor sa zaoberá staroindickou literatúrou a kultúrnou konfrontáciou medzi Západom a Východom. Je autorom mnohých zaujímavých štúdií, článkov a kníh. Spomeňme aspoň niektoré: Zobrazovanie Indie v slovenskej literatúre (2018), Od významu k emóciám. Úvaha o prínose sanskritskej literárnej teórie do diskurzu západnej literárnej vedy (2012), Hra s cudzou kultúrou. K recepcii staroindických látok a motívov v nemeckej literatúre (2009), či reprezentačná publikácia viacerých autorov Farebná India (2017), ktorú spolu s Dušanom Deákom a Annou Rácovou aj editoval, alebo populárnej knižky Indické bájky (2005). Vráťme sa však k Upanišadám.
R. Gáfrik pripravil rozsiahly úvod (50 strán), poznámky, vysvetlenia a veľmi dôležité informácie pre pochopenie tohto filozofického textu. Pre úplnosť treba spomenúť aj autorku krásnej grafickej úpravy knihy – Máriu Rojko a pochopiteľne vydavateľa, ktorým je VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied. Kniha už získala prestížne ocenenie Literárneho fondu. Dielo vyšlo v decembri 2024 roku.
Rané Upanišady (cca 7. – 5. storočie pred n. l.) patria medzi najstaršie dochované filozofické texty na svete. Predmetom filozofie Upanišád je sebapoznanie, t. j. poznanie vlastnej podstaty, ktorú nazývajú Átma alebo Brahma. Védánta je ďalší názov pre Upanišady. Hoci ich pôvod siaha do staroveku, ich myseľ sa veľmi nelíši od mysle moderného človeka. Oslovujú a inšpirujú ľudí naprieč tisícročiami a kultúrami. Publikácia obsahuje komentovaný preklad desiatich takzvaných hlavných upanišád: Iša, Kéna, Katha, Prašna, Mundaka, Mándukya, Taittiriya, Aitareya, Chándógya a Brhadaranyaka. Slovenský preklad vychádza zo sanskritských originálov a je v súlade s interpretáciou Šaṅkaru (cca 7. storočie), ktorý je považovaný za jedného z najvýznamnejších predstaviteľov indickej filozofie. „A čo označuje upanišady? V sanskrte možno nájsť ku každému slovu koreň. Slovo upanišad sa odvodzuje z koreňa sad, ktorý znamená ,odstrániť‘, ,dosiahnuť‘ aleb ,ukončiť‘. Označuje to teda to, čo odstraňuje nevedomosť a prináša sebapoznanie. Znamená aj tajomstvo. Poznanie seba samého je podľa upanišád najväčším tajomstvom.“ – takto R. Gáfrik odpovedá na základnú otázku.[1] A ďalej, na inom mieste rozhovoru konštatuje: „Upanišady sa zaoberajú otázkou, čo sme, čo je skutočné, čo je neskutočné, čo je vedomie. Pre človeka, ktorý sa zaujíma o túto problematiku, budú iste prínosným čítaním. Neponúkajú nijaké riešenia problémov sveta, v ktorom žijeme. Skôr naopak, vyžadujú obrátenie sa do vlastného vnútra, ktoré vedie k poznaniu samého seba.“[2] A ak by sme siahli po najpopulárnejšom informátorovi, Wikipédii, tak tá hovorí, že „ Základnou ideou upanišád je myšlienka cesty ku spáse skrze rozpoznanie jednoty vesmíru, boha (brahman) a ľudskej duše (átman), ktorá je vyjadrená vetou „Tat tvam asi“ – to si ty. V obsiahlom súbore upanišád nachádzame aj korene rôznych škôl indickej filozofie a základy hinduistickej vierouky (náuka o sťahovaní duší – reinkarnácii), ako aj pramene indického kvietizmu a počiatky mystiky.“
Záujemcovia o Upanišady na Slovensku mali možnosť siahnuť po textoch preložených do češtiny, pretože česká indológia patrí k najlepším, prinajmenšom v Európe. Najmä preklad významného českého indológa Dušana Zbavitela z roku 2004 mal a má nepochybne svojich čitateľov. Záujem o staroindické texty na území dnešného Slovenska sa začal takmer pred 200 rokmi. Ľudovít Štúr sa pri kodifikácii slovenského jazyka inšpiroval aj sanskrtom. Slovanské jazyky majú veľa slov podobných sanskrtu, vrátane slovenčiny. Jeden príklad za všetky: v slovenčine je veda, v sanskrte véda. Véda, je sanskrtský výraz, čo znamená poznanie, rovnako ako na Slovensku. V Poľsku, na mojej Alma Mater, Jagelovskej univerzite v Krakove, majú indické štúdiá prinajmenšom európsky zvuk. V roku 2004 vyšlo druhé vydanie Upanišád (prvé v roku 1998) prvého poľského prekladu od Marty Elizy Kudelskej, pracovníčky Filozofickej fakulty Jagelovskej univerzity, ktorá preložila do poľštiny aj Bhagavad Gítu (1995). Upanišády nepatria k jednoduchým textom. Sú viacvýznamné a ako sa slovenský čitateľ môže presvedčiť, sú preložené do krásnej slovenčiny. Preto je potreba k čítaniu či skôr štúdiu pristupovať s pokorou. Lebo „Óm. Úplné je tamto, úplné je toto.//Z úplného vzniká úplné. Keď sa úplné//odoberie od úplného, zostane úplné.//Óm, pokoj, pokoj, pokoj.
[1] Getting, P.: Zaujímal sa o ne aj Štúr. Najstaršie filozofické texty v dejinách ľudstva vychádzajú prvýkrát v slovenčine (rozhovor s R. Gáfrikom), SME, 27. dec. 2024
[2] Taktiež
