V nedeľu večer 16. marca 2025 mi na Dvojke televízneho vysielateľa z Mlynskej doliny niečo chýbalo. S pocitom Jozefa Maka som si s ľútosťou uvedomil, že „Textári“ skončili. Patril som k tomu miliónu televíznych divákov, ktorí si vo večernom prime time od začiatku tohto roka – za spoločníka pri obrazovke – vybral nový dokumentárny cyklus STVR so zaujímavým pohľadom do zákulisia, života i tvorby príbehov autorov textov piesní. Sprevádzali aj moje putovanie životom. Minimálne od začiatku sedemdesiatych rokov minulého storočia, keď som ešte dral gymnaziálne lavice. Jasné, že sme s účesom „máničiek“ boli oplašení za tvorbou Beatles, Rolling Stones, Black Sabath, Led Zeppelin, Deep Purple Omega i ďalších svetových kapiel. Ani neviem ako, no vždy sme sa záhadne (aj v reálnom socializme) dokázali dostať k ich tvorbe. Zrejme vďaka pašovaným LP platniam, potom cez nahrávky na kotúčových páskach a neskôr na kazetách. No poznali sme i melódie a texty pesničiek slovenských a českých interpretov, ktoré sme denno-denne počúvali z Československého rozhlasu a videli spočiatku na čierno-bielej obrazovke Československej televízie. Poznali sme vtedy najmä speváčky a spevákov. Až o dosť neskôr som – ako účastník Hviezdoslavovho Kubína – dokázal (okrem kriviek speváčok, popri hlase spevákov a okrem melódie popíku) vnímať a oceniť i slovo a bohatstvo myšlienok či posolstvo v textoch populárnych piesní. A to sme museli v spoločnom štáte dlhé roky prekonávať komplexy mladšieho a menšieho brata…
Fotozdroj:. facebook.com/trigonproduction
Desaťdielna televízna dokumentárna séria „Textári“ o formovaní slovenskej hudobnej histórie sa teda skončila. Napriek mojej častej kritike pomerov (v tom „Čude medzi ZOO a cintorínom“) , tentoraz konštatujem, že tento programový počin sa STVR vydaril! Patrí sa spomenúť, že na začiatku bol nositeľ nápadu – „rozhlasák“ – Ľuboš Zeman. V televízii sa potom do projektu zhmotnil vďaka dramaturgovi Robovi Valovičovi s režisérom Petrom Pokorným. Producent Patrik Pašš zo spoločnosti Trigon Production s ponukou presadiť tento jedinečný formát do vysielania verejnoprávnej televízie uspel u generálneho riaditeľa RTVS Jaroslava Rezníka. „Prostredníctvom osobných príbehov a zobrazenia tvorivých procesov legendárnych textárov sme divákom umožnili objaviť, ako vznikali piesne, ktoré už desaťročia sprevádzajú celé generácie Slovákov,“ približuje televízia. „Práve texty piesní sú mostom medzi generáciami, ktorý dokáže prežiť nápor času a zachovať si svoju aktuálnosť.“ Ako bývalého televízaka ma – popri sledovaní príbehov Kamila Peteraja, Borisa Filana, Ľuboša Zemana, Milana Lasicu, Jána Štrassera, Daniela Heviera, Petra Uličného, Martina Sarvaša, Joža Urbana či Vlada Krausza, zaujali aj postupy a formy stvárnenia tejto „matérie“. Musím priznať, bavilo ma vidieť, ako si tvorcovia s rozpočtom len 890 000 eur poradili so všetkými úskaliami dokumentárnej filmárčiny. Dočítal som sa, že na tvorbe série pracovalo v produkcii za uplynulých šesť rokov až 200 ľudí a nakrútilo sa 314 hodín filmového záznamu. Ocenil som aj vedomosti, rozhľad i schopnosť komentátora Vlada Puchalu, ktorý – ako autor knihy o textárstve – poukazoval v jednotlivých častiach série na skryté súvislosti, významy či hodnoty ukryté pred očami aj ušami bežných konzumentov populárnej hudby.
Dobrou správou pre mňa (snáď aj pre ten milión divákov) je i chýr, že STVR možno prinesie už na jeseň tohto roku pokračovanie alebo nejakú formu nadstavby tohto televízneho projektu z truhlice nášho kultúrneho dedičstva.
A čo nové na Kavčích horách?
U našich západných susedov v Českej republike, ktorí tak hlasno rinčia zbraňami a ich politici a médiá sa neuveriteľne a často montujú do slovenskej politiky) priniesla jar v televíznom prostredí rozruch okolo koncesionárskych poplatkov. Začiatkom marca (napriek búrlivej verejnej diskusii a obštrukcií opozície) Poslanecká snemovňa schválila ich zvýšenie. Tak pre verejnoprávny rozhlas, ako aj pre televíziu. Ak poslanecký návrh schváli Senát a prezident zákon podpíše, od mája sa poplatok za ČT zvýši z doterajších 135 na 150 českých korún. Česká televízia pritom vlani disponovala rozpočtom vo výške 7,95 miliardy korún a Český rozhlas minul 2,39 miliardy. Väčšina príjmov týchto médií pritom pochádza práve z koncesionárskych poplatkov. Mňa zaujíma aj dianie pod Hradčanmi, tak som v rámci diskusie zachytil aj nie príliš šťastný argument opozičného politika Tomio Okamuru (SPD) proti zvyšovaniu povinných platieb v politických reláciách a v aktuálnej publicistike provládnej televízie. Odvolával sa na to, že „Slovenská televízia, ktorá musela vyrábať rovnaký objem programov, hospodárila s rádovo nižším rozpočtom“…
Zaujímavé je, že napriek zvýšenému príjmu sa pod niektorými tvorcami na Kavčích horách zatriasla zem aj stoličky. Na obrazovkách Českej televízie končí až 6 programov, vrátane relácie moderovanej Václavom Moravcom. Generálny riaditeľ ČT Jan Souček na rokovaní Rady ČT potvrdil, že od apríla sa už nebude vyrábať a vysielať „Fokus Václava Moravce“ , „Archiv ČT24“, „Interview Speciál“, „Týden v politice“, „Zkraje“, „Regiony ČT24“ a z vysielania vypadne aj nedeľné vydanie „90´“ . Rušenie týchto relácií Souček zdôvodnil snahou ušetriť 6 miliónov korún v roku, keď sa ČT pripravuje na zabezpečenie vysielania jesenných volieb do poslaneckej snemovne. Moravec zatiaľ ostáva moderátorom nedeľnej diskusie s politikmi. O jeho relácii aj o jeho postojoch sa však čoraz častejšie a už aj búrlivo v českej verejnosti diskutuje. Isto aj kvôli tomu, že prekonal potrat. Postupom rokov stratil objektivitu, nestrannosť, nadhľad žurnalistu a čoraz viac sa už aj u neho prejavuje jednostranný príklon k názorom jeho mecenášov, ktorých finančná podpora zrejme nekončila v nákladnej produkcii na úhradu prenájmov najlukratívnejších priestorov v hlavnom meste na diskusie… Bude veru zaujímavé sledovať tohtoročné názorové obraty českých politikov aj novinárov, v tomto období náhlej a radikálnej zmeny veterných i názorových prúdov cez Atlantik.
