Prišli
Všetci sú už tu
Sotva začuli to zvolanie
Mama umiera
Oni prišli
Všetci tu už sú
Dokonca i tí z juhu Apenín
Aj Giorgio, ten zlorečený syn
S náručím plným darov
Všetky deti potichu sa hrajú
Na dlážke i vôkol lôžka
Na ich hrách však už nezáleží
Snáď sú podarúnkom posledným
Mame
Zohrievame ju bozkami
Upravujeme jej vankúše
Čochvíľa umrie, mama
Svätá Mária milostiplná
Jej socha je tu tiež
Istotne k nej spínaš ruky
Nôtiac Zdravas
Ave Maria
Toľko lásky i spomienok
Všade navôkol teba, mama
Sĺz, úsmevov
Skrz teba, cez teba, mama
Všetci muži cítia to teplo
Na cestách pod spaľujúcim slnkom
Čochvíľa nám umrie, mama
Nuž nech napijú sa mladého, vychladeného vína
Dobrého i z vinice dobrej
Zatiaľ čo na laviciach miešajú sa
Klobúky a šatky, šály
Zvláštne, nik necíti smútok
V blízkosti lôžka, s nehou
Dokonca je tu aj strýčko
Hrajúc na gitare s úctou, jemne
A ženy, tie si spomínajú
Na smutné piesne po večeroch
Umiera nám, naša mama
Celkom zľahka, oči zatvorené
Spievajú, ako keď kolíše sa dieťa
Po krásnom dni
Nech zaspávajúc usmieva sa
Ave Maria
Toľko lásky a spomienok
Vôkol teba, teba, mama
Toľko sĺz i úsmevov
Zviazaných s Tebou, mama
Ty nás nikdy, nikdy neopustíš.
* * *
V obnosenom starom plášti
Chodieval tak v zime, lete
Aj v skorých chladných ránach
Môj starý
Deň odpočinku bol len jeden
Ďalšie v týždni samá drina
Zarábal, ako sa dalo
Môj starý
V lete chodili sme k moru
Sám vidíš, nebola to bieda
Nebol to však ani raj
Veru tak, no čo už
V obnosenom starom plášti
Trmácal sa celé roky
Tou istou miestnou linkou
Môj starý
Večer, vracajúc sa z práce
Sedával bez jediného slova
Bol z tých tichých
Môj starý
Nedele boli vždy rovnaké
Nechodieval k nám síce nik
Nebol z toho však nešťastný, myslím
Môj starý
V obnosenom starom plášti
Bolo ho počuť tak trochu hromžiť
Keď sa vracal s plácou domov
Môj starý
Popevok ten nám bol dobre známy
Vošlo sa doň všetko, meštiak, šéf
Ľavica i pravica, dokonca aj sám dobrý Boh
S mojím starým
Telku u nás sme nemali
Preto chodieval som von
Na niekoľko hodín hľadajúc únik
Viem, bola to blbosť
Takpovediac, roky trávil som po jeho boku
Bez toho, aby som naňho hľadel
Oči mali sme sotva otvorené
My obaja
Mohol som, a nestálo by to veľa,
Prejsť s ním aspoň kúsok cesty
Snáď by som ho spravil šťastným
Môjho starého
Keď ti je však iba pätnásť
srdce stále nemáš dosť veľké
Aby pojalo všetky tie veci tam
Poznáš to i sám
Teraz, keď je preč už navždy
Mysliac na všetko si vravím
Rád by som Ťa mal pri sebe
Ocko.
Miesto pre Tvoju spomienku.
Jedna odpoveď
Ďakujem za pripomenutie a vynikajúci výber textov k najdôležitejšej téme.
Tak ma napadlo, či ľudia ako Trump, Rubio či Netanjahu mali vôbec mamy a otcov, keď sú takí, akí sú…