Dvojdomý autor, básnik a prozaik Martin Vlado napísal viacero básnických zbierok a prozaických prác. /Naposledy Záznam 2020/ Dobre vie, že poézia je schopná komunikácie len vtedy, ak je schopná dať zmysel tomu ,čo je podstatné. No zároveň aj pomenúvať veci a dianie novým spôsobom.
V anotácii zbierky sa dozvedáme , že básnik potvrdzuje príťažlivosť fenoménu „verejnej intimity“.
V básňach prezrádza a odhaľuje len toľko, aby sa zachovala bezprostrednosť situácie medzi autorom a príjemcom. Znie to dosť tajuplne. Aké je na to vysvetlenie? Ak Martin Vlado nájde mieru zodpovedajúcu jeho ,básnickému výrazu, chopí sa jej a snaží sa zachytiť pohyb vlastného zážitku. Charakteristická pre jeho poéziu je zväčša skratka. Nepotrebuje sa prezentovať inak pred niekým a niečím dlhými básňami.‘ Je svojrázny a svojbytný. Vie, že realitu možno ovplyvňovať len vhodnými slovami. Hoci slová sa niekedy vymykajú z rámu básne a robia si svoje.
Viditeľné je to napríklad v básni Smútok, str. 7. Posledné tri / písmená sú „ / nádej /Autor nachádza mieru zodpovedajúcu vlastným lyrickým potrebám. Prijíma ich za vlastné a zahŕňa do pohybu básne.
Možno je to v tom, že hľadá len to, čo je pre jeho výraz potrebné, aby sa zažité situácie opierali o konkrétne artefakty a jedna vec ho viedla k druhej, tak, aby ju aktivovala. Ako je to viditeľné napr. v básni „Prechádzky so ženou máš rád vždy sa pri nich rozhovoríš.“ – str. 25 / prechádzate jilemnickou, potom zimnou / / žene začneš rozprávať o stalinskom monumentalizme / v povojnovej československej architektúre / žena pokračuje v chôdzi/ stojíš a pozeráš / ako sa vzďaľuje / pohneš sa / Z básne respondent vycíti, že je žena od minulosti už vzdialená. A čiastočne aj lyrický subjekt. Naznačuje to slovo / pohne sa / Vie, že aj slová majú svoje vlastné dráhy, vymedzený priestor a v ňom nultý bod. Najviac „doma“ je básnik v tej časti svojej výpovede, kde píše o dome a domácich perspektívach. Básne: / v dome ktorý som zdedil, ukradomky / pamiatke otca / / part I v dome ktorý som zdedil / part II / páčia sa mi obrazy rastislava podobu, V druhej časti zbierky zas básne: rozhovor so ženou., prechádzka so ženou. Báseň doma, str. 24, je emocionálne silná a jej podtext naznačuje, že v dome nejaká iná bytosť veľmi chýba. / štyri izby pre dvoch / štyri izby / osem hodín päť dní v týždni / žena chodí do práce / keď sa potrebuješ upokojiť / chodíš po izbách. / Tento pocit je zvýraznený aj v básni: Starší manželia cestujú spolu na dovolenku.- str. 29. Záverečné verše básne sú veľavravné, a nielen ony. Celá atmosféra básne odkrýva nenaplnenú túžbu ženy po materstve, ktoré vzhľadom na vek manželov už nemožno očakávať. Aj iné básne – príbehy v útlej zbierke majú v podtexte veľa nedopovedaného. A ak to respondent postupne začne objavovať, zbadá , v čom je sila tejto básnickej výpovede.
Subjekty a objekty, ktoré prichádzajú k básnikovi, sú presne také, aké sa vyskytujú, zobrazuje ich bezprostredne, aby sa nenarušila tenznosť, neskreslil obsah, životná skúsenosť, príbeh či informácia.
Forma básnickej zbierky nie je oddelená od obsahu. Názvy ulíc a priezvisk sú písané malými písmenami. Na čitateľa to môže pôsobiť i rušivým dojmom. Vo veršoch nie je interpunkcia. Pri vnímaní poézie autora musí čitateľ čítať jednotlivé čísla pozorne, aby sa zžil s básnikovým svetom, aby pochopil cez asociácie a podtext jeho myšlienkový potenciál a stotožnil sa s jeho zaujímavou básnickou výpoveďou. Obálku tohto zošitového vydania navrhol Juraj Sabol.
(Vyšlo v Literárnom týždenníku 35-36/2025)
