„Byť spisovateľom neznamená len písať knihy. Znamená to stať sa strážcom jazyka, svedkom pravdy a vyslancom duše svojho národa. Spisovateľov hlas je mostom, po ktorom k nám prichádza svet, aby pochopil, kým sme.“
Naše knihy sú tichým rozhovorom medzi autorom a čitateľom. Je to rozhovor, ktorý nepozná hranice. Dlhé roky sme sa pýtali, či naše malé Slovensko dokáže osloviť niekoho v rušnom Paríži alebo vzdialenej Brazílii či Indii. Dnes vidíme, že slovenské slovo má vo svete váhu – nielen pre svoju exotiku, ale pre svoju hlbokú ľudskosť a úprimnosť.
Dovoľte mi, aby som vybrala niekoľkých z vás:
Súčasné slovenské spisovateľky vniesli do európskeho priestoru niečo vzácne – odvahu hovoriť o veciach, ktoré bolia. Mnohé autorky ako napríklad Viera Švenková, Klára Jarunková, Margita Ivaničková, Hana Košková, Lena Riečanská … a mnohé ďalšie, učia svetových čitateľov empatii. Ukazujú, že bolesť z osamelosti alebo hľadanie vlastnej identity je rovnaké v bratislavskom byte ako aj vo francúzskom veľkomeste.
Výnimočné miesto v tomto dialógu zastáva Etela Farkašová, osobnosť spätá so Spolkom slovenských spisovateľov. Jej diela, preložené od nemčiny až po hindčinu, sú tichou meditáciou o starnutí a pamäti. Zahraničie ju vníma ako autorku, ktorá neponúka lacné senzácie, ale hlboké porozumenie plynutiu času, čo je téma blízka každému človeku bez ohľadu na národnosť.
Keď hovoríme o slovenskom hlase v zahraničí, nemôžeme obísť meno Petra Jaroša. Jeho kultový román Tisícročná včela nie je len rodinnou ságou, je to hlboká metafora o prežití, húževnatosti a magickej sile slovenskej zeme. V zahraničí (od strednej Európy až po Latinskú Ameriku) bol Peter Jaroš vnímaný ako „slovenský Márquez“.
Jeho román Tisícročná včela je vo svete vnímaný ako „slovenský magický realizmus“. Nezabudnuteľné filmové spracovanie nášho výnimočného režiséra Juraja Jakubiska získalo na festivale v Benátkach ceny a bojovalo aj o Oscara. Peter Jaroš ukázal svetu, že slovenská história je fascinujúcou ságou o húževnatosti a vnútornej slobode.
Jeho schopnosť prepojiť drsnú realitu chudoby s nadprirodzenou mystikou a humorom ukázala svetu, že naša história nie je len sledom utrpenia, ale fascinujúcim príbehom o vnútornej slobode. Peter Jaroš do svetovej literatúry vniesol obraz včely – symbolu pracovitosti a spoločenstva, ktorý dokonale vystihuje našu národnú identitu.
Prečo svet konečne počúva naše príbehy?
Dlhé roky sme si kládli otázku, či malé Slovensko dokáže osloviť svet. Dnes je odpoveď jasná: Slovenské slovo má vo svete váhu nie preto, že by bolo hlasné, ale preto, že je nesmierne autentické a úprimné.
Keď hovoríme o úspechu za hranicami, meno Jozef Banáš je dnes synonymom literárnej diplomacie. Patrí k našim najprekladanejším autorom – jeho diela vyšli vo viac ako 25 krajinách. Jozef Banáš priniesol do slovenskej tvorby dravosť a historický nadhľad, pričom jeho román o Štefánikovi Prebijem sa! získal uznanie aj na veľkých trhoch, ako je Rusko či India.
Zatiaľ čo ženy často skúmajú vnútro, slovenskí spisovatelia ako strážcovia pamäti, stavajú mosty k našej spoločnej histórii. Anton Hykisch dokázal svojimi historickými románmi vrátiť do stredoeurópskeho priestoru lesk a biedu našich dejín. Jeho príbehy o Márii Terézii nie sú len kronikou, sú živým dôkazom, že naše korene sú pevne vpletené v európskej kultúre.
V rámci tradície, ktorú pestuje Spolok slovenských spisovateľov, rezonujú aj mená ako Pavol Dinka, Peter Mišák, Ján Tazberík, Jaroslav Rezník a mnohí ďalší…Ich práca so slovenskou identitou pripomína svetu, že sme národ s bohatou duchovnou tradíciou. Naši autori v zahraničí nepôsobia len ako „rozprávači“, ale ako strážcovia kontinuity, ktorí pripomínajú, že súčasnosť stojí na ramenách tých, čo tu boli pred nami.
Nesmierne dôležitou je úloha našej literatúry pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Pre nich sú knihy vydávané pod krídlami Spolku kúskom domova, ako napríklad ako Miroslav Demák, Dagmar Mária Anoce, Martin Prebudila… Táto empatická väzba medzi autorom na Slovensku a čitateľom v srbskej Vojvodine či v Rumunsku udržiava náš jazyk živý a milovaný.
Na našom slove záleží
Úspech slovenských autoriek a autorov v zahraničí nie je len o číslach prekladov. Je o tom, že naša skúsenosť má hodnotu. Keď sa svet začíta do riadkov slovenskej knihy, zisťuje, že Slovensko je krajina so zložitou, no krásnou dušou, učí nás predovšetkým zachovávať a samozrejme s istým nadhľadom aj odpúšťať, no najmä s istou dávkou nádeje hľadieť do budúcnosti.
Slovenská literatúra dnes pôsobí vo svete ako empatický priateľ. Nehrá sa na nič veľkolepé, no o to úprimnejšie rozpráva o tom, čo znamená byť človekom. A práve táto ľudskosť je tým najsilnejším posolstvom, ktoré môžeme svetu odovzdať. Naša duša je unikátna najmä preto, že sa nebojíme a píšeme o našej magickej krajine, o horách a legendách, ktoré dýchajú životom. O odvahe pomenovať traumy, ktoré sa tiahnu v mnohých rodinách desaťročia. Aj smiech cez slzy je náš špecifický zmysel pre istý druh absurdity a schopnosti nájsť svetlo v ťažkých časoch. V neposlednom rade je to pokora a hľadanie zmyslu v jednoduchosti, po ktorom túžime nielen my, ale aj celý hlučný svet.
Preto vysielam akési Posolstvo budúcim strážcom slova, ktorí dnes píšu svoje prvé riadky do zošita či počítača:
Nikdy neverte tomu, že byť „slovenským“ znamená byť malým…
Svet dnes nečaká na to, kedy začneme napodobňovať iných. Svet čaká na našu vlastnú, neprikrášlenú pravdu. Nebojme sa písať o prachu našich ciest, o tichu v našich dedinách, o jazvách, ktoré sme zdedili po otcoch, ale aj o nesmiernej nehe, pokore a láske, ktoré vieme vtesnať do jediného slova.
Píšme tak, aby naše slová neboli len atramentom na papieri, ale mostom, po ktorom k nám svet rád príde Len tak, keď budeme v literatúre verní sami sebe – svojej histórii, svojim tradíciám a svojej duši – môžeme svetu odovzdať to najcennejšie: svedectvo o tom, že naša skúsenosť je univerzálna a náš hlas je nenahraditeľný.
Vaša kniha možno vzniká v malej izbe na Slovensku, ale jej ozvena môže obletieť celú zemeguľu. Stačí mať odvahu byť úprimný a hrdý na to, odkiaľ prichádzame.
(Vyšlo v Literárnom týždenníku č. 17 – 18/2026)
(Autorka je predsedníčkou Spolku slovenských spisovateľov)
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
Jedna odpoveď
Skvelý článok, Evka. Byť spisovateľom naozaj nestačí len písať knihy. Spisovatelia dnešnej doby by sa mali zamerať hlavne na osobnosti dnešnej doby. Tých, našťastie, nie je na Slovensku málo. Slovensko je stále krajinou výnimočných ľudí, len naše médiá sú zamerané na iných, na iné osobnosti. Pre biznis je ďaleko príjemnejšie písať napr. o správaní našich poslancov, ktorí ani zďaleka nepripomínajú elitu národa. Elita národa je ukrytá v mnohých ľuďoch, ktorí sa presadili svojimi vedomosťami, schopnosťami a talentom. To však nie je pre dnešné médiá zaujímavé. Aj preto si treba vážiť, podporovať a dať priestor tým, ktorí píšu o skutočných hodnotách ľudí z dnešnej generácie. Ďakujem Ti za príspevok, ktorý by mal byť predmetom výučby v každej ZŠ.