Sedeli sme na záhrade, v jeho poslednom kráľovstve, a práve som publikoval nekrológ k úmrtiu slovenského filmára. Prečítal si ho a po chvíli so svojím typickým úškrnom povedal: Aj o mne napíšeš? Napíšem. Povedal som.
Pavol Geleta,
*30. 12. 1937 –† 23. 12. 2023
Takže plním slovo. Obyčajne sa lúčime s hercami, režisérmi, scenáristami, významnými kameramanmi… ale o tých, ktorí z pozadia pripravujú a zabezpečujú nakrúcanie – produkčnými, oficiálne vedúcimi výroby a teraz producentmi, to odbijeme krátkou správou, ak vôbec. A úspech diela vo veľkej miere závisí od toho, aké majú tvorcovia podmienky pri práci na ňom.
Pavol Geleta začal svoju púť v Slovenskej televízii v roku 1962. Už o dva roky debutoval ako samostatný produkčný v trojdielnom televíznom filme Sám vojak v poli (1964). Hlavnú rolu režisér Otto Haas zveril mladému Štefanovi Kvietikovi. Vo filme hrala celá plejáda hereckých osobností staršej i mladšej hereckej generácie – F. Dibarbora, J. Budský, M. Huba st., E. Romančík, J. Vašek, I. Mistrík, K. Machata, E. M. Chalupová či H. Sarvašová a mnoho ďalších. Režisér O. Haas bol zrejme spokojný s produkčným, keď s ním v roku 1966 nakrútil ďalšiu trojdielnu vojnovú drámu Canarisova krvavá hviezda, v ktorej obsadenie bolo veľmi podobné ako v predchádzajúcom filme.
Pre P. Geletu to bol naozaj krst ohňom, niekedy aj doslova. Rád spomínal na obidva opusy, lebo práve tu získal ostrohy, na ktorých mohol stavať v budúcnosti, ktoré počas jeho pôsobenia v televízii od 1962 do 1992 znamenalo okolo 110 televíznych filmov, inscenácii, ale i dokumentov a seriálov. Adaptácie, detské, dobrodružné, historické, komédie, krimi, misteriózne, psychologické, drámy, satiry, poetické, vojnové, dokumenty – ak by sme sa pokúsili o ich žánrové členenie. Už len vymenovanie režisérov, s ktorými Pavol Geleta spolupracoval, znamená priblížiť dejiny televíznej tvorby neraz toho najlepšieho, čo vzniklo na Slovensku. Vladimír Bahna, Otto Haas, Martin Ťapák, Ivan Balaďa, Ján Roháč, Vido Horňák, Peter Solan, Igor Cieľ, Jozef Zachar, Ernest Stredňanský, Ivan Teren, Fero Fenič, Paweł Trzaska, Dušan Trančík, Ľubomír Kocka, Karol Spišák, Ivan Petrovický, Laco Haľama, Vladimír Kavčiak, ale i Július Pántik, Martin Slivka, Viliam Gruska, z českých režisérov Jaromír Borek, Jiří Vrba, Jaroslav Balík a mnohí ďalší. Asi najčastejšie spolupracoval s Miroslavom Lutherom.
V 1992 založil produkčnú agentúru AG Studio, s.r.o. a ako hlavný producent nakrútil pod režijným vedením Václava Vorlíčka film Sokoliar Tomáš (2000). Bola to veľká medzinárodná koprodukcia s Francúzmi, Maďarmi, Poliakmi, Slovenskou a Českou televíziou, AB Barrandovom. Úspešný a populárny film s množstvom ocenení na domácich i zahraničných filmových festivaloch (okolo 45) sa stal splnením jeho dlhoročného sna. V súčinnosti s dnes už legendárnym režisérom Václavom Vorlíčkom zostavili tím osobností, ktorý natrvalo sú súčasťou dejín slovenského audiovizuálneho umenia: masky – Anita Hroššová, architekt – Viliam Gruska, návrhy kostýmov – Milan Čorba, strih – mimoriadny český strihač Dalibor Lipský, kamera – vynikajúci český kameraman Emil Sirotek a hudba, dnes už svetový poľský hudobný skladateľ Krzesimir Dębski…
Začal pripravovať ďalší príbeh – Dlhý, Široký, Bystrozraký, žiaľ, ten už nedokončil. Autorom scenára k obidvom filmom bol Ondrej Šulaj.
Pavol Geleta bol svojím spôsobom legendou slovenskej televízie, bol priamy, ale vedel ustúpiť a rešpektovať iný názor, snažil sa v rámci možností vytvoriť tvorcom tie najlepšie podmienky. Nemal iba priateľov, ale aj s oponentmi komunikoval, neraz srdnato a snažil sa ich priviesť bližšie k svojej pravde. Prezrádzali ho oči. Pri pohode sa menili na malé usmievajúce škárky… neraz namiesto písmena m vyslovoval n, u nás sa tak hovorí, dodal.
Palo, splnil som slovo, aby som pripomenul tvoje dielo, aj keď si nemal rád také vznešené slová. Nech ti je dimenzia, v ktorej sa nachádzaš, taká pestrofarebná, ako bolo tvoje jestvovanie tu, u nás.
