O čom je Janáčkova Líška Bystrouška

V tomto príspevku nejde o recenziu nedávnej premiéry v Opere SND, ktorá uviedla po mnohoročnej pauze opäť Janáčkovu operu z ríše ľudí a zvierat. Väčšinou sa chápe ako apoteóza prírody a jej zákonitostí, kde sa jeden život rodí, potom zaniká a obnovuje sa v inej generácii. Nejde však o operu tragickú, lebo už barokový španielsky básnik Francisco Quevedo si zaveršoval: „ak smrť nie je trest, ale zákon, načo ten žiaľ?“

Janáčkova opera sa zvykne inscenovať rôznym spôsobom. V niektorých predvedeniach sa kladie akcent na hravosť a svet zvieratiek, ktorý upúta detské publikum. V iných režiséri čerpajú z toho, že skladateľ upravil pôvodnú (časopisecky vychádzajúcu) prózu Rudolfa Těsnohlídka na operu, v ktorej venoval väčšiu pozornosť aj svetu ľudskému, takže jedni i druhé bytosti sa vzájomne prestupujú a odlišujú sa len málo. Príliš sa nerešpektuje ani ich rozdielnosť, na ktorú upozornil literát Ján Števček tvrdiaci, že nás ľudí od zvierat odlišuje len to nešťastné vedomie. Tak či onak, opera má podobu oslavy života okorenenú len istou dávkou nostalgie jej ľudských hrdinov. Aj v zahraničí úspešná režisérka Sláva Daubnerová (v ktorej umeleckých začiatkoch ako režisérky, autorky i herečky bola pozoruhodná monodráma o Magde Lokvencovej) však operu prerobila na pesimistické memento o súčasnom stave dnešného sveta. V jej koncepcii sa miešajú témy spoločenskej kritiky (násilie) a environmentalistických a erotických kampaní, pričom oporu v diele majú čiastočne opodstatnenie len tie posledné. Práve pri nich však došlo k nedorozumeniu ešte pred premiérou, kedy v niektorých ohlasoch sa inscenácia označovala div nie za propagáciu LGBT, hoci celý problém vyplýval z toho, že skladateľ postavu Lišiaka, milenca a potom manžela Bystroušky) napísal pre mezzosoprán. Ak sa o reinterpretácie podstaty Janáčkovej opery pokúsila režisérka, tak aj ja sa pokúsim svojsky reinterpretovať aj niektoré výjavy z jej inscenácie.

Korunu všetkému ešte nasadila režisérka spolu s hlavnými predstaviteľkami tým, že pred začiatkom predstavenia sa pred oponou slovne solidarizovali s protestmi „ochrancov našej kultúry“. Pri tom na mňa nezapôsobila ani tak slovná časť ich prejavu, u ktorej mi vadilo len to, že nemala byť súčasťou premiérového večera, ale najmä gestika jednej z protestujúcich, ktorej chýbalo už len zvolanie: „Hor‘ sa, na barikády!“  

Základný tón inscenácii dodávala scéna nemeckého výtvarníka, ktorý príbeh umiestnil do lesa, z ktorého zostali už len holé pahýle. Vo mne spustošený les ani tak neevokoval kalamitu v Tatrách, ako skôr les postriekaný chemikáliami v juhovýchodnej Ázii počas vietnamskej vojny. V scéne zajatia Bystroušky sa na úbohé zvieratko oborili dve uniformované ženy a bili ju obuškami či pálkami na spôsob mučenia väzňov na základni Guantánamo. Tanečné výjavy Bystroušky a ostatných líšok mi zase svojou hektickosťou pripadali ako mierne scenzurovaný výjav (kolujúci na internete) tanečnice čerpajúcej pre svoje vystúpenia financie z Fondu na podporu umenia. Pokiaľ ide o erotickú zložku inscenácie, exponovanie dvojpostavy jazveca a farára čítajúceho erotický časopis sa dalo pochopiť aj ako kritika katolíckej cirkvi stále tápajúcej v riešení problému celibátu kňazov. Návratom k javiskovému realizmu bola scéna popíjajúcich kartárov, ktorí si v priebehu deja viackrát zašli ku stromu vyprázdniť svoje mechúry (pravda, decentne otočení k divákom chrbtom). Na kostýmovaní ústredných postáv (Líška a Lišiak) v telových trikotoch však už onen realizmus chýbal, lebo Lišiak mal svoje lono rovnako naznačené ako jeho  partnerka. Na prekvapenie ich ľúbostné scény boli pomerne „krotké“ (ba až poetické), len ich početné potomstvo mohol naivný divák chápať ako výsledok umelého oplodnenia.

V dnešnom opernom svete mnohé nápady režisérov sú pre diváka nepochopiteľné, pričom ich autori sa zvyknú hrdiť aj tým, že dávajú divákovi šancu vysvetliť si ich po svojom. Tento argument som si osvojil aj v tejto stati, hoci musím pripustiť, že niekto iný na javisku videl les zožratý lykožrútom, bitka väzňa mu pripomínala gestaspo či gulag a erotický časopis v rukách kňaza nestihol zaregistrovať, alebo si len povzdychol, že ten sex už dnes musí byť všade. Krásu prírody a jej zákonitostí však z javiska nemohol prečítať nikto.

Foto: facebook.com/mojesnd/

(Celkovo 1 224 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

2 Responses

  1. pan Blaho,nechce sa mi verit, ze sto pisali Vy!?
    Ak ano, tak ste stratil jedneho fanusika.
    Pisete, ze to nie je recenzia, tak co tedA?
    A preco to uvadzate v tomto platku a nie v Opera Slovakia?
    Asi by ste moc suhlasnCh prejavov nedostali!
    S pozdravom

    Jano Borik

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter