Nadbiehanie zábavou?

K problémom výchovy pre vnímanie vážneho hudobného umenia

Ako bývalý (aj) osvetový pracovník sympatizujem s kultúrnymi inštitúciami, ktoré sa snažia priviesť aj nové generácie k chápaniu vážnejšieho (a percepčne náročnejšieho) umenia. V minulom režime som sa čiastočne podieľal na príprave Celospoločenského programu estetickej výchovy, ktorý bol síce spolitizovaný, ale vo svojej podstate výsostne potrebný a užitočný. Keď sme po roku 1990 „s vaničkou vyliali aj dieťa“, niektoré inštitúcie rezortu kultúry sa iniciatívne pustili do výchovného pôsobenia na prípravu nového publika, pretože každé umenie potrebuje svojho adresáta.

Ak sa dnes pozrieme na program opery SND, vidíme, že umelecké vedenie súboru sa už istý čas venuje práve tejto činnosti. Napriek tomu však model, ktorý sa uplatňuje v SND, nepokladám za šťastný. Predovšetkým mi vadí, že počet predstavení určených deťom je v rámci celej umeleckej prevádzky predimenzovaný. V sezóne 2025/26 popri niekoľkých koncertoch opera plánuje uviesť 85 operných predstavení, z ktorých 44 % je určených deťom s rodičmi alebo ponúknutých školám. Hoci inscenácia Humperdinckovej detskej opery (Perníková chalúpka, úvodný obrázok detail pútača v SND) sa mimoriadne vydarila, spomínaný počet predstavení pre deti je jednoznačne predimenzovaný. Na predstavenia pre dospelých pripadá priemerne 5,9 operných večerov v mesiaci, kým napríklad v sezóne 1993-94 to bolo mesačne vyše 16 predstavení. Okrem toho sú v aktuálnej sezóne ešte plánované tri workshopy, o ktorých širšia verejnosť nemá dostatok informácií. Sú a ako sú pripravené viesť deti k percepcii vážnej hudby? V minulých sezónach sme totiž zaznamenali snahy vplývať na nové publikum prostredníctvom divadelnej zložky inscenácií, čo však skôr vzbudzovalo pochybnosti. Získať nové publikum parodizovaním (Hubička) alebo exponovaním cirkusových atrakcií (Čert a Káča) nepovažujeme za šťastné riešenie.

Slovenská filharmónia si buduje nové publikum v aktuálnej sezóne tridsiatkou koncertov pre materské a základné školy v troch osobitných cykloch i niekoľkými besedami s mladými pred koncertom. Celkový počet koncertov SF je rovnaký ako počet večerov v opere, no explicitne výchovné poslanie má z nich len niečo viac než 30 %. Pritom tieto podujatia nejdú na úkor znižovania počtu koncertov pre pravidelné koncertné publikum. Zatiaľ sa mladí hrnú predovšetkým na koncerty v ktorých vystupujú im vekovo či vzťahovo blízky mladí umelci.

Dostal sa mi do rúk bulletin s programom Janáčkovej filharmónie z Ostravy v sezóne 2025-26. Porovnanie z Bratislavou je zaujímavé. Celkový počet koncertov v sezóne je v moravsko-sliezskej metropole čosi nižší, na rozdiel od Bratislavy však v dvoch hlavných cykloch sa v Ostrave repertoár neopakuje. Sezóna tam trvá od mája do mája ďalšieho roku, pravda s troma prázdninovými mesiacmi (jún-august) a je delená tiež na 13 cyklov. Jeden z nich sa skladá z troch koncertov uvádzaných v Opave, ďalší cyklus s troma koncertmi je zameraný na hudbu na pomedzí vážnej a inej hudby. Vyslovene deťom  sú venované dva cykly (celkovo 8 podujatí ) s názvami Deťom a Detská komorná sezóna. Prvý z nich (pre deti s rodičmi) ponúka kuriózne znejúce názvy Ako sme sa hľadali, Ako sme sa prekvapovali, Ako sme sa o seba báli a Ako sme sa o seba starali a výrazný podiel na ich priebehu má moderátor. Moravský cyklus Elán mladých (3 koncerty) má podobnú podobu ako bratislavský cyklus Koncerty junior, na ktorých vystupujú mladí interpreti. Zaujímavý je cyklus Čo máme radi a je určený tým, ktorí svet klasickej hudby ešte len objavujú. Témy štyroch takýchto koncertov nesú názvy Sľubné začiatky, Zaručené istoty, Vzrušujúce zmeny a Šťastné konce, pričom program je vhodný pre deti od 12 rokov. Ako vidno, tak ostravská ako bratislavská filharmónia sú na dobrej ceste. Vráťme sa ešte k opere SND.

Na jednej strane by opera pre prvodivákov mala byť prístupnejšia než koncert vážnej hudby, keďže môže zaujať aj mimohudobnými zložkami inscenácie. Tie však nesmú svojou atraktivitou natoľko prekryť účinok hudby, ktorá je v opere primárna. Dôvodov, pre ktoré klasická hudba vrátane opernej nepriťahuje najširšie vrstvy, je viacero a v podstate je to prirodzené. Ale práve školská hudobná výchova, program médií a nadbiehanie záujmom, ktoré skôr než umelecké sú len jednoducho potrebou zábavy, bránia tomu, aby sa spektrum populácie náročnejšieho umenia rozšírilo. Azda predsa mal len pravdu dnes skôr preklínaný Zdeněk Nejedlý so svojím heslom „s lidem výš“. To, čo dnes prevláda, sa skôr drží hesla „s lidem níž“.