Medzinárodná blamáž?

Krátke zamyslenie nad zrušením Bibliotéky 2025

Dovoľte mi zamyslieť sa nad novovzniknutou situáciou, ktorú vydavateľom kníh a nášmu Vydavateľstvu Spolku slovenských spisovateľov (VSSS) pripravili niektoré vydavateľstvá zrušením medzinárodného veľtrhu Bibliotéka/Pedagogika v dňoch 6. – 9. novembra 2025. Stalo sa tak len dva týždne predtým, ako finišovali prípravy každoročných aktérov na jeho otvorenie. Ako to nazvať? Nepochybne ako bojkot časti vydavateľstiev voči inému vydavateľstvu (vraj Torden) s odôvodnením, že nesúhlasia s jeho účasťou na Bibliotéke. Také niečo sa predsa v slušnej spoločnosti nerobí. Aké iné dôvody použijú najbližšie? Nebol to však jediný dôvod: vystavovatelia boli nespokojní, že hlavný organizátor, Incheba, stanovil vstupné na 5 eur, dôchodcovia nedostali zľavy, pýtal prehnané ceny za parkovné a stánky a navyše hrozila horšia úroveň služieb. Najprv odišli vydavateľstvá Artforum, Martinus, Ikar a chystal sa aj Slovart. Ostali by iba malí vydavatelia, vyzeralo to na obsadenie iba jedného pódia.

Atmosféra v spoločnosti sa polarizuje, radikalizuje. Súvisí to aj s kyberprostredím, plnom virtuálnych osôb, a s monitorovaním obsahu na sieťach. Táto atmosféra sa neupokojuje, naopak, zašla tak ďaleko, že sa dostala až k nám spisovateľom, ľuďom písaného slova, nositeľom demokratických a mravných princípov, pevne zakorenených v našej intelektuálnej výbave. Mali by sme si uvedomiť, že pomaly odchádza generácia, ktorú zvykneme označovať ako „generácia zo železa“, generácia oplývajúca láskou, silou a úctou k hodnotám, k výsledkom celoživotnej práce – aj tej spisovateľskej. Tvorili sme nové príbehy, básne, nové filozofické úvahy. Robili sme to so srdcom naplneným pokorou, ale i s pocitom šťastia z každého drobného úspechu. Preto nás nesmierne zarmútilo, že vinou nezodpovedného kroku určitých skupín prichádzame o možnosť prezentovať sa s novou tvorbou. Veď pre autora nie je nič krajšie, ako sa ocitnúť v priamom styku s čitateľom, inšpirovať sa ním, čerpať z prameňa jeho skúseností a emocionálnych zážitkov. Na to by sme nemali nikdy zabúdať…

Knižný veľtrh patrí všetkým bez ohľadu na pohlavie, cítenie i politické  presvedčenie. Autori píšu rôznu literatúru, rozličné žánre, preto je nevyhnutné presne a správne identifikovať pestrosť čitateľského záujmu, spoznať, na čo sa čitatelia pod vplyvom uponáhľaného sveta orientujú, ako sa menia ich hodnotové kritériá. A niet pre nás lepšieho kompasu, ako interes o kúpu takej či onakej knihy.

Osobitne sa to týka detskej literatúry. Ako odpovedia politickí knižní žongléri a ekonomickí sporovlivci (zabúdajúci na fakt, na kultúru sa síce dopláca, ale nikdy sa na nej neprerába) na otázku detí, prečo sa tak vehementne pričinili o zrušenie veľtrhu, ktorý bol vždy nenahraditeľnou žatvou pre detského čitateľa?! Kto si vzal za rukojemníkov žiakov a študentov, keď školy a školské zariadenia musia zrušiť dlhodobo plánované stretnutia s knihou, s jej autormi?

V nadchádzajúcom predvianočnom období mnohí určite siahnu po dobrej knihe, aby urobili radosť svojim blízkym. Rozhodnutie jednej časti vydavateľstiev iného politického názoru i samotného organizátora vytvára precedens aj pre budúcnosť. Knižný veľtrh patril k dlhodobo etablovaným a obľúbeným podujatiam a získal si svojich priaznivcov nielen z radov čitateľov, ale i samotných autorov. Už aj preto, že mal dobré meno a stálu klientelu. Veď Bibliotéka bola vždy príležitosťou na nadviazanie nových kontaktov, na autogramiády, besedy atď. Jej zrušením utrpeli milovníci kníh bolestivú ranu.

Domnievam sa, že organizátor mal ponechať veľtrh veľtrhom, finančne by nezískal to, čo predpokladal, no z nášho pohľadu by sa ukázal ako seriózny partner, najmä keď uvážime, že išlo nielen o knihy spisovateľskej obce, ale aj o tvorbu  pedagogických  pracovníkov. Mal to byť predsa medzinárodný veľtrh.

Keďže Incheba akceptovala výhrady veľkých vydavateľstiev, dostala sa istým spôsobom do úzkych – stala sa vydierateľnou. Neviem, či v tomto prípade organizátor správne vyhodnotil svoje rozhodnutie. A aká bude náhrada? Čím nás tá druhá strana prekvapí? Predpokladám, že to bol len začiatok, akýsi pokus, či sa to podarí.

Nedopusťme, aby nás niekto v silnom konkurenčnom prostredí, navyše politicky premotivovaný a jednostranný, oberal o férovú šancu ponúknuť čitateľovi hodnotnú knihu! Je to v záujme nás všetkých…

Autorka je predsedníčka Spolku slovenských spisovateľov

Fotozdroj: https://www.incheba.sk/

(Celkovo 515 pozretí, 1 dnes)
Facebook
Telegram
Twitter
Email

2 Odpovede

  1. Hľadajme aj pozitíva: Veľké vydavateľské domy a ich predajné siete teda „vynulovali“ Bibiliotéku. Blížia sa Vianoce: no tak nech sú opäť ako kedysi po námestiach a uliciach stánky a pulty s pouličným predajom kníh. Bolo to krásne a zaniklo to. Hrdina Vallo, nech to ponúkne zdarma – to len bude atmosféra Vianoc! A študenti si zarobia predajom kníh, ľudia budú nadšení…

  2. Kultúrna hanba!

    Zaskočila ma informácia, že približne dva týždne pred plánovaným otvorením – sa tento rok Bibliotéka nebude konať. Zúčastňujem sa jej pravidelne ako čitateľka i autorka, knižný veľtrh vnímam nielen ako možnosť prezentovať novinky domácej či zahraničnej literatúry (v jej širokom spektre), ale aj ako milú príležitosť stretávať sa s priateľmi literatúry, diskutovať, vymieňať si informácie o tom, „čo stojí za prečítanie“… Pre mňa ako autorku je nesmierne potešiteľné, ak sa tam stretnem napríklad s mojimi bývalými študentmi a študentkami, ktorí ani po desaťročiach nezabudli na svoju učiteľku a prišli sa pozrieť na jej podujatie…
    Nevidím jasne do pozadia rozhodnutia zrušiť veľtrh, no či už prevládajú motívy ekonomické, ideologické, osobné alebo iné, toto rozhodnutie v takom krátkom čase pred otvorením jedinečného celoslovenského podujatia nemôžem interpretovať inak ako našu kultúrnu hanbu! Sú medzi nami takí, čo cítia sklamanie a rozčarovanie, takí, u ktorých prevláda hnev, ale aj takí, čo cítia škodoradosť, lebo Slováci zase raz niečo pobabrali, veď kdeže by sa také niečo mohlo stať v Prahe, Budapešti, o Frankfurte ani nehovoriac…
    Je mi ľúto, že v slovenskej kultúre sa čosi naozaj zase pobabralo, že sme si pripravili (dopustili) takúto kultúrnu, a veru aj medzinárodnú hanbu… Bude aspoň výstrahou pre budúce roky alebo o mesiac, dva sa budeme tváriť, že sa vlastne nič také hrozné nestalo…?

    Etela Farkašová

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Dĺžka komentára nesmie byť dlhšia ako 1800 znakov.

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525