Matica slovenská – nové vykročenie: kultúra a umenie

Tentoraz ide o umenie. V Matici sa hovorí kolega – kolega PhDr. Lukáš Perný, PhD., vedecko-výskumný pracovník Slovenského literárneho ústavu Matice slovenskej, svoju pracovnú pozíciu pochopil tak, že v Matici má spolupôsobiť čo najviac v tom, čo znamená pojem umenie. Na pôde Matice sa udomácnili ponajprv literárne subjekty spolu s prezentáciami autorov a nových kníh (skôr diel), ale začal sa forsírovať aj koncept multižánrovej umeleckej projekcie. Prvé takéto multižánrové podujatie sa dotvorilo a otváralo 30. mája 2023 a predstavovali ho beseda spisovateľky a hudobníčky v priestoroch Knižnice národnej štátnosti. Nadviazalo na bázu slávnostnej vernisáže. O tom všetkom však neskôr.

Pristavme sa pri multižánrovosti. Okolo rokov 1968 – 1969 prišli mladí výtvarníci s iniciatívou polymúzický priestor. Úplne samozrejme nastúpili aj snahy o súčinnosť výtvarného umenia a architektúry, o výtvarno-architektonickú syntézu. Na Slovensku bez kvalitnej ilustrácie a umeleckej fotografie pravdepodobne ani nevyšla žiadna nová pôvodina. V dávnych dobách vydavateľstvo Slovenský spisovateľ rado pestovalo takúto doktrínu: iba pôvodný text. O tom, že opera a balet integrujú viaceré umelecké disciplíny, o tom už vedeli aj estéti 18. storočia. A divadlo bez literárnej podoby? A televízne programy bez scenára? Hovorím to preto, že ide o štrukturálny rozmer integrácií v umení. To všetko má však aj akčný rozmer – polymúzickosti. Roky predtým bola hlavné meritum obraznosť, kvalita umeleckého zobrazenia, vzťah ku skutočnosti, dobovo-historická postojovosť. Platí, samozrejme, jedno s druhým, aby nebolo iba ilustráciou. Alebo iba impresiou. Pritom, samozrejme, všetky tieto artebazality nesmú byť iba propagandistickou slúžkou. Ale musia byť – prejavmi národnej vyspelosti. Už dosť dávno, minimálne od čias „buržoáznych“ a „nacionalistov“ je na Slovensku roztvorená aj inštitucionálna báza pre hataný a nehataný rozvoj, vývoj a rast toho nášho sveta múz. Môže ochorieť iba ak na autonomizmy, izolácie a bezcitnosti. Proti takýmto úskaliam môže a má fungovať – polymúzický priestor, dialogickosť, otvorenosť vývinu, sviežosť, vitalita, životodarnosť. Ide dnes, a najmä, o kvality intelektuálnej práce, ktorá, žiaľ, mimoriadne trpí najmä v neistých politických platformách doby.

Beseda s poetkami. Zľava Lidka Žáková, Lukáš Perný a Silvia Hlavová.

Nahliadnime teda do tohto matičného netradičného umeleckého laboratória. Na začiatok sa konalo komentované stretnutie. Neprislúcha mi zredukovať hodnoty prezentácie a plnokrvných dialógov s mladou spisovateľskou osobnosťou a mladou hudobníčkou, preto zacitujme: Úvodnú, literárnu časť tvorili dve slovenské spisovateľky, Lidka Žáková a Silvia Hlavová, podujatie uviedol riaditeľ Domu Matice slovenskej v Bratislave Ján Kšiňan.

Slovenská poetka Silvia Hlavová (1977) debutovala v roku 2022 básnickou zbierkou Do ticha nad krajinou. Jej debutové dielo komunikuje s fotografiami Ľuboša Balažoviča a je zamerané na intímne zákutia ženského sveta.

Lidka Žáková (1967) je slovenská poetka a hudobníčka. Jej poézia a próza boli ocenené v súťaži Literárna Senica Laca Novomeského, získala Cenu MO Matice slovenskej v kategórii poézia v súťaži J. Braneckého za zbierku Studňa sa tajne s dažďom zhovára (2015), čestné uznanie za poéziu v súťaži Jurinova jeseň (2016), čestné uznanie v súťaži o Cenu Dominika Tatarku (2019), bronzové pásmo v kategórii poézia v súťaži Literárny Zvolen (2021), 2. miesto za poéziu v súťaži J. Braneckého Studňa sa tajne s dažďom zhovára (2022), za poviedky dostala ocenenia v Trenčíne, Žiari nad Hronom, Senici, Starej Ľubovni a Snine. V roku 2020 vydala hudobný album Poéma. Uverejnila dve elektronické knihy: poéziu s názvom Spoveď a prozaickú knihu Žetóny.

Obe autorky debutovali v časopise Slovenské pohľady, v jednom z najstarších európskych kultúrnych periodík, ktoré založil Jozef Miloslav Hurban.

Záznam z autorskej prezentácie mladých umelkýň.

Záznam poskytuje náhľad do príprav výstavy, slávnostného otvorenia a krátke sekvencie z vystúpení mladých výtvarníčok, ktoré (na rozdiel od mĺkvych vystúpení starších generácií výtvarníkov) spontánne vyjadrili aj slovom svoje umelecké zámery a ambície.

Výstavný projekt Výtvarná Matica/Galéria vznikol na základe návrhov Lukáša Perného ako niekdajšieho poslucháča Katedry kulturológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, kde sa za pôsobenia prof. Jozefa Leikerta uplatnila metóda aktívnej výučby, keď poslucháči a poslucháčky kulturológie spolu-otvárali ako dvaja vicekurátori výstavy v Galérii na schodoch takých umelcov, ako M. Cipár, M. Komáček, O. Dubay ml. a Ruth Dubayová, resp. cyrilo-metodskú výstavu, atď. Výtvarný odbor MS ponajprv namietal, keďže realizoval mnohé cyrilo-metodské a výročné štúrovské výstavy vo výstavne exkluzívnych priestoroch, avšak presvedčili mnohé mladé adeptky a adepti členstva vo Výtvarnom odbore Matice slovenskej, a tak sa obyčajné priestory sídla Matice na Grösslingovej ul. 23 v Bratislave stali reprezentačnými priestormi, ale aj priestormi tvorivého experimentu a hľadaní.

Tento rozpon vyjadrujú aj mená tých, ktorí vystavujú. Svojimi vrcholnými dielami matičných tradícií sa tu s nami lúčia národní umelci V. Hložník, J. Kulich a T. Bartfay, M. Medvecká, ďalej Ľ. Zelina a M. Medúz, ale hviezdia tu v cyrilo-metodskom a štúrovskom tóne, resp. v skutočných umeleckých hodnotách aj umelci ako S. Harangozó, Z. Hložníková, E. Semanco, A. Vika, M. Polonský, A. Šóka, M. Štrompach, V. Ráčková, O. Dubay a R. Dubayová. V. Rusňáková. M. V. Kele. V prípade nových členov a členiek Výtvarného odboru MS vznikol aj názov – matky zakladateľky Galérie.

Účastníčky vernisáže a ich hostitelia.
Zľava M. Erceg, L. Perný, M. Kvašňovská, J. Cvetanovová, M. Bégerová, L. Skrak,
B. Lehoťanová, J. Koštiaľová, V. Ursíniová a S. Hlavová.

Ide o umelkyne stredného veku, ktoré už mali svoje viaceré autorské výstavy doma a v zahraničí, ktorých výtvarný záujem má rozpon od symbolických a veristických portrétov Štefánika, Štúra, Mináča, až po psychologické štúdie, voľnú tvorbu, ba i ezoterické experimenty. Uveďme tie mená, ktoré vstupujú pozoruhodne do slovenského výtvarného diania: Martina Kvašňovská, Martina Bégerová, Jana Cvetanovová, Silvia Petrová, Jana Koštiaľová, Veronika Ursíniová, Brigita Lehoťanová. Svoje sympatizujúce slová na vernisáži venovala poslankyňa Národnej rady SR Romana Tabák.

PhDr. Ladislav Skrak, predseda
Výtvarného odboru Matice slovenskej

FOTOGALÉRIA

(Celkovo 224 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter