Liścik z Bratysławy čiže Lístoček z Bratislavy…

… píšem po poľsky každý mesiac od roku 2011 pre krakovský kaviarenský časopis Vis a Vis (aj názov kaviarne). Zaznamenávam v ňom udalosti, ktoré podľa mňa majú nejaký význam pre nás a myslím si, že budú zaujímať aj poľského čitateľa. Do časopisu prispievajú naozaj „kaviarenskí povaľači“, spisovatelia, básnici, hudobníci, vedci, publicisti a pod., ktorí navštevujú túto kaviareň na Hlavnom námestí vedľa legendárnej Piwnicy pod Baranami, ktorú dlhé roky viedol Piotr Skrzynecki a pred kaviarňou má bronzovú sochu so šálkou kávy… pretože takto si ho pamätajú pamätníci. Dlho som zvažoval, či preložiť môj poľský text do slovenčiny a uverejniť. Moje rozhodnutie prikladám, lebo som sľúbil vedeniu Divadelnej Nitry, že o predstavení Fóbia poľského divadla Nowy Teatr z Varšavy napíšem do Slova a sľuby sa majú dodržať.

Tak teda:

Medzinárodný festival Divadelná Nitra má za sebou už 33. ročník. Tento rok mal podtitul Nový pohľad. Festival založila a dodnes ho vedie neúnavná Darina Kárová. Z malého, takmer mestského festivalu vyrástol festival známy v divadelnom svete, ktorý nielen plní divadelné sály, ale šíri svoju slávu prostredníctvom výstav, prehliadok, hudby rôznych odtieňov, nevšedných programov pre deti, diskusií o divadle ako napr. aj diskusie o našom nádhernom svete so zaujímavými osobnosťami. Tento rok festival rozšíril svoje pôsobenie o vystúpenia v Košiciach a Bratislave. Súčasťou festivalu sú aj nevšedné, možno až avantgardné predstavenia. Dva programy sa týkajú Ukrajincov – Noc pre Ukrajinu a Deň pre Ukrajinu, ktoré realizujú najmä Ukrajinci žijúci v Nitre a okolí.

Fotozdroj: snd.sk

Samozrejme, poľské divadlá sa na festivale zúčastňujú už roky. Tento rok Poľsko reprezentoval Nowy Teatr z Varšavy s hrou Fóbia v Slovenskom národnom divadle v Bratislave. Bol som tam, videl som to… a je mi smutno. Roky sledujem poľské divadlo. Grotowski, Szajna, Kantor, rôzne inscenácie Witkaceho, Gardzienice a počas študentských čias v Krakove – Teatr 38 a Teatr STU… všetky tieto aktivity boli o hodnotách, humanizme, pravde – povedané veľkými slovami. Fóbia je hra o hre, pokus všemožne šokovať diváka. Plagáty k predstaveniu obsahujú informáciu, že v predstavenie obsahuje vulgárne reči, násilie, sexuálne násilie a krv a diváka akoby upozorňovali, vedel si, čo ťa čaká, teraz sa nesťažuj… Mám taký zvyk či zlozvyk, že aj keď sa mi niečo nepáči, tak ma zaujíma, kam to autor ešte posunie… a toto bol presne ten prípad. Inscenácia Fóbie je provokáciou, ktorá podnecuje nenávisť medzi spoločnosťou LBGT+ ľudí a heterosexuálnou spoločnosťou a zároveň ponižuje človeka, dehonestuje život, uznávané hodnoty… príliš veľa negácie na to, aby šokovala diváka?! Keď diváci v situáciách, keď krv priam na javisku strieka, keď účinkujúci „lámu“ druhým kosti, rozdávajú bolestivé údery, zabávajú sa a smejú… veď je to predsa divadlo!? Niektorí ľudia sa na javisko nepozerajú… „Sú gay friendly, aby sa ukázali, ale je im to vlastne jedno. Majú dobrý pocit, že nás vôbec podporili a dali nám hrejivé pocity,“ hovorí pred premiérou „Fóbie“ queer umelec a jeden z autorov hry Karol Radziszewski. Spoluautor, režisér, výpravu a kostýmy realizoval s s Radziszewskim švédsky autor Markus Öhrn, enfant terrible švédskeho divadla – „Ale ako to býva u Öhrna, okrem toho, že jeho inscenácie sú strašidelné a temné, sú aj vtipné, dravé, takmer komické. A sú až bolestne presné vo svojej odvážnej kritike sociálneho násilia a pokrytectva – musíte sa len odvážiť to otestovať na vlastnom tele. Po ,Sonáte duchov‘ (punkový Strinberg) a ,Troch epizódach zo života rodiny‘ (patriarchálna rodina ako zdroj utrpenia) je Öhrn známy tým, že káže hercom hrať v maskách, vracia sa do Varšavy, tentokrát sa pozrieť a zaznamenať ,problematiku násilia a stigmatizujúcich stereotypov týkajúcich sa LBGT+ ľudí a tému vykorisťovania menšinových skupín‘ – ako hovorí opis hry. Koniec, bodka. A tak vzniká otázka, a netýka sa to iba tohto predstavenia – či nenadužívame tému LBGT+ v spoločenskom kontexte? Podľa mňa – takéto a podobné prejavy, neraz rodom z cirkusu, škodia atmosfére spoločnosti a musia urážať i samotných členov menšiny, ktorým prisúdili písmenkový pseudonázov, ktorý ich tiež musí urážať.

(Celkovo 144 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter