V posledných rokoch sme sa stali svedkami, ako sa najväčšie viedenské galérie každoročne na jeseň, advent a sviatky na prelome rokov predbiehajú v tom, kto predstaví návštevníkom najzaujímavejšiu expozíciu. Malý povzdych: Zapojí sa niekedy do tejto súťaže popri Budapešti aj Bratislava?
Kým Bank Austria Kunstforum ako vianočný darček pre milovníkov výtvarného umenia ponúka výber z diela Paula Gauguina a galéria Albertina sviatočnú pochúťku v podobe diel Marca Chagalla a súčasného amerického výtvarníka Jima Dineho, Umeleckohistorické múzeum (KHM) sa rozhodlo pre dvoch najvýznamnejších holandských maliarov zo 17. storočia – Samuela van Hoogstraten a Rembrandta van Rijn.
Rendezvous diel z desiatok galérií
Na výstavu Farba a ilúzia v muzeálnom paláci na Námestí Márie Terézie vo Viedni je lepšie sa dopredu nahlásiť, aby ste nečakali v rade. Obsahuje vyše šesťdesiat obrazov, kresieb a grafík, na základe ktorých možno porovnávať Rembrandtove diela s prácami Hoogstratena, jedného z jeho najtalentovanejších žiakov. Citlivo vybraná kolekcia poukazuje najmä na to, čo oboch géniov spája. Ako to vyplýva z jej názvu, pomocou farieb vytvárali virtuálne priestory.
„Rozmanitosť majstrovských diel poskytuje nielen pohľad na holandskú barokovú maľbu, ale približuje i spoločnú fascináciu Rembrandta a Hoogstratena iluzionistickým klamom a virtuálnou realitou,“ píšu hlavní organizátori výstavy. „Iluzionizmus 17. storočia neprestáva fascinovať dodnes, aj v čase, keď sú virtuálne reality a obrazové svety generované umelou inteligenciou všadeprítomné.“
KHM sa podarilo do Viedne priviezť pôsobivú sériu obrazov z rozličných kultúrnych inštitúcií v Európe: Rijksmuseum Amsterdam, Múzeum v Kráľovskom paláci vo Varšave, Múzeum Louvre v Paríži, Škótska národná galéria v Edinburgu, Štátne múzeum v Berlíne, Van Hoogstraten’s Feigned, Štátna galéria v Karlsruhe, Lichtenstein the Princely Collections Vaduz-Vienna, Bavorské štátne zbierky obrazov v Mníchove, Národné múzeum v Štokholme, Národné múzeum Thyssen-Bornemisza a Pardo v Madride, zbierka britského kráľa Karola III. a Kráľovská galéria v Londýne, Kráľovské múzeum krásneho umenia v Antverpách, Dordrechts Museum v Dordrechte; zo zámoria: Metropolitné múzeum umenia v New Yorku, Hammer Museum v Los Angeles a Inštitút umenia v Chicagu.
Majster šerosvitu Rembrandt van Rijn
V prvej sále na začiatku výstavy sa stretnete aj s autoportrétmi, ktoré zobrazujú oboch protagonistov v čase ich spolupráce v Rembrandtovom ateliéri na začiatku 40. rokov 17. storočia.
Výrazný predstaviteľ európskeho baroka, jeden z najväčších svetových maliarov Rembrandt Harmenszoon van Rijn sa narodil 15. júla 1606 v kultúrnom stredisku južného Holandska Leiden, a to v početnej rodine mlynára. Už ako štrnásťročný začal navštevovať miestnu univerzitu. No vzápätí sa začal uňho prejavovať umelecký talent, a tak vysokú školu zanechal a vstúpil ako žiak do dielne Jacopa Isaaksza van Swanenburgh, u ktorého pracoval tri roky.
Vďaka leidenskej umeleckej tradícii mal možnosť oboznámiť sa s prácami Dürera, Holbeina, Rubensa či Raffaela. Už vo svojich umeleckých počiatkoch sa prejavil ako horlivý a plodný autor, ktorého pokladali najmä za vynikajúceho portrétistu. O jeho diela sa začali zaujímať obchodníci s umením. Čoskoro sa presťahoval do Amsterdamu, ktorý sa načas stal centrom svetového obchodu. Krajina získala vďaka námornému loďstvu rozsiahle územia v Afrike, Ázii a Amerike. (Holandské kráľovstvo v súčasných hraniciach vzniklo až roku 1830.)
Jedno z najbohatších miest Európy poskytovalo mladému maliarovi možnosť plného umeleckého vyžitia. Stal sa „majstrom šerosvitu“, bol portrétistom i krajinárom, maliarom, grafikom aj kresliarom – a vo všetkom vynikal. Vo svojich prácach zachytával biblické, historické, alegorické, všeobecné, ale aj intímne témy. Obchádzal pritom zaužívané konvencie. Množstvo objednávok, ktorými Rembrandta zahrňovali, ho povznieslo i ekonomicky.
Bola nočná hliadka denná?
V dome maliara a obchodníka s rytinami Hendricka van Uylenburgha sa zoznámil s jeho neterou Saskiou, ktorú si v roku 1633 zobral za manželku. Týmto sobášom získal veno 40-tisíc zlatých, čo mu umožnilo prestať prijímať objednávky na portréty a venovať sa slobodnej tvorbe. Neboli to však iba peniaze, čo rozhodli o svadbe. Saskiu naozaj veľmi miloval a ona zohrala dôležitú rolu nielen v jeho živote, ale bola mu doslova umeleckou múzou. Svedčí o tom viacero jej portrétov, ktoré namaľoval.
Za najväčšie Rembrandtovo dielo sa považuje olej na veľkom plátne Nočná hliadka (1642). Podľa posledných prieskumov ani tak veľmi nešlo o nočnú stráž streleckej roty kapitána Fransa Banninga Cocqua, no obraz zrejme stmavol po tom, ako dlhé roky visel v miestnostiach radnice, ktoré osvetľovali fakľami. Práve vtedy, keď obraz dokončoval, Saskia ochorela na tuberkulózu a po krátkom čase zomrela.
Nákladný a prepychový život priniesol Rembrandtovi finančné ťažkosti. Neustále sa zadlžoval, prišiel v dražbe o dom i veľkú časť majetku. Presťahoval sa do lacnejšej židovskej štvrte, kde po boku dvadsaťročnej Hendrickje Stoffelsovej strávil zvyšok života. Pre očnú chorobu prestal tvoriť rytiny a lepty, no neprestal maľovať. Vtedy sa zrodili aj veľkoplošné obrazy Sprisahanie Bataviov vedené Juliom Civilom, Návrat márnotratného syna, Židovská nevesta, či doslova predsmrtný – Simeon v chráme. Tie však v KHM teraz nenájdete.
Zomrel 4. októbra 1669. Jeho telesné pozostatky uložili v amsterdamskom Západnom kostole, no presné miesto sa dosiaľ nepodarilo zistiť. Pamätnú tabuľu osadili na jednom z pilierov protestantského chrámu, neďaleko od miesta, kde pochovali Rembrandtovho syna Tita, až v roku 1906, pri príležitosti 300. výročia narodenia umelca.
Hoogstraten narodený do zlatej éry
Samuel Dirksz van Hoogstraten bol o 21 rokov mladší ako Rembrandt. Narodil sa 2. augusta 1627 v meste Dordrecht do obdobia tzv. zlatej éry holandského maliarstva. Nebol však len výtvarníkom, ale aj básnikom a teoretikom umenia. Najprv sa učil u otca, maliara Dirka van Hoogstraten. Po jeho smrti sa ako 13-ročný tiež presťahoval do Amsterdamu.
Pomerne krátko pôsobil v Rembrandtovej dielni, potom samostatne ako majster-portrétista. Zo zachovaných Hoogstratenových potrétov vidno, že sa spočiatku inšpiroval svojím slávnym učiteľom, no postupne sa dopracoval k originálnemu štýlu. Veľmi uznávaný bol tiež ako maliar zátiší typu tromp-l’oeil (z francúzštiny „oklamať oko“). Používal teda so schopnosťou architekta techniku, ktorou vytváral v realistickom obraze optickú ilúziu trojrozmernej dimenzie.
Hoogstratenovi bol pri maľbe blízky tiež štýl peepshows, zobrazenie predmetov či osôb pohľadom ľudí hľadiacich cez malú dierku alebo lupu. Na iných obrazoch interiéru typického holandského domu svojej doby experimentuje so svetlom, architektonickými prvkami a tmavou komorou. Vytvoril aj mnoho rytín a autoportrétov. Samuela van Hoogstratena možno považovať za vynálezcu hyperrealistických zátiší maľovaných na dreve.
Na svoju dobu veľký cestovateľ
V 50. rokoch 17. stor. precestoval západnú Európu. Navštívil Viedeň, Benátky, Janov, Rím, Rezno (Regensburg) a opäť rakúsku metropolu. Na habsburskom dvore zožal veľké úspechy. Vo Viedni sa k nemu pripojil mladší brat Ján, tiež maliar, ktorý s ním žil až do svojho náhleho skonu v roku 1654.
Po návrate do rodného Dordrechtu Hoogstraten riadil prevádzku holandskej mincovne. V roku 1656 sa oženil so Sarou Balenovou, neterou mestského historika Matthijsa Balena. V septembri toho istého roka ho vylúčili z mennonitskej komunity (anabaptisti) „za nevhodné správanie“. Krátko na to vstúpil s manželkou do holandskej reformovanej cirkvi.
V rokoch 1662 až 1667 býval v Londýne, kde nadviazal kontakty s členmi Kráľovskej spoločnosti. V roku 1671 kúpil dom v Dordrechte, kde žili aj Abraham van Dijck a iní umelci. V posledných rokoch svojho života Hoogstraten trpel na vážnu chorobu; zomrel 19. októbra 1678. Pochovali ho v Munterskapeli. Jeho manželka ho nasledovala po mesiaci. V marci 1679 v jeho dome vydražili „mnoho nádherných obrazov“.
Samuel van Hoogstraten časť svojho času venoval literárnej práci. Najväčším dielom v jeho kariére spisovateľa je kniha Úvod do akadémie maľby alebo Viditeľný svet. Ide o dlhé a teoretickým rozsahom jedno z najambicióznejších pojednaní o umení maľby publikované v 17. storočí. V diele, publikovanom v roku 1678, priblížil mesiace, ktoré strávil ako žiak v Rembrandtovom ateliéri. Poskytuje jedinečný pohľad odborného svedka na majstrovský tvorivý proces a prácu: jeho dielenskú prax, tréningové metódy a prístupy k teórii umenia.
Fascinujúca súhra učiteľa so žiakom
Výstava v KHM oslavuje mimoriadnu silu farieb a ohromujúce iluzionistické zručnosti v tvorbe Rembrandta a Hoogstratena a dáva návštevníkom príležitosť stretnúť sa s dielami oboch umelcov očami znalca výtvarného umenia zo 17. storočia. Prehliadka osvetľuje Rembrandtovu legendárnu techniku, ktorá zachytáva dramatické scény pomocou luxusného použitia svetla a tmy. Podobné vlastnosti sa stali aj súčasťou tvorby Hoogstratena, ktorý tiež experimentoval s perspektívou a je známy ako maliar architektúry.
Výstava ukazuje, ako Rembrandtovo silné umenie zanechalo trvalý dojem na jeho nadaného žiaka Samuela van Hoogstratena, a poskytuje jedinečný pohľad na fascinujúcu súhru medzi majstrom a jeho učňom. Rembrandtovu tvorbu, jeho témy, sofistikované kompozície a maliarske techniky upravil a ďalej rozvíjal Hoogstraten.
Obaja umelci boli vždy za hľadanie nových spôsobov, ako zobraziť prírodu a optické javy s klamlivou pravdou života. Mali spoločný záujem o vedu, ktorá sa zameriavala najmä na optiku, tzv. prirodzenú hru svetla a vnútorného osvetlenia. Reprezentatívna kolekcia šiestich desiatok obrazov sa nezaoberá iba vzťahom učiteľa a žiaka, no pozerá sa aj na prácu týchto dvoch maliarov v kontexte 21. storočia.
Rembrandt a Hoogstraten totiž pôsobivo neoslovovali milovníkov výtvarného umenia iba pred 380 rokmi. Iluzionizmus 17. storočia neprestáva fascinovať dodnes, v čase, keď virtuálne reality a obrazové svety generované umelou inteligenciou sú všadeprítomné. Komplexná prehliadka návštevníkov ohromí pôsobivými a jedinečnými maľbami a kresbami.
Výstavu si môžete pozrieť do 12. januára 2025.
Snímky: Autor
Jedna odpoveď
Nie vždy je trúbka ozajstný hudobný nástroj. Hoogstraten tvoril zátišia technikou Trompe-l’œil (po francúzsky – „klamanie oka“) – umelecký termín pre vysoko realistickú optickú ilúziu trojrozmerného priestoru a objektov na dvojrozmernom povrchu plátna.