V čase, keď už popri literárnej Bulajirčanovej žrebnej kobyle poskakuje polročné žriebä, v chladných dňoch zberu naliatych strapcov vinnej révy, voňavého ovocia v sadoch, a neskorej úrody na zablatených poliach, v sychravých jesenných dňoch oslavujú sa tradične i nám blízke literárne dožinky.
CENY EGONA ERWINA KISCHA
Spojenie jesene s českým Letohradom? Neveľké mestečko v pardubickom kraji, rodisko učiteľa, spisovateľa i diplomata Petra Jilemnického sa počas sfarbovania lístia pravidelne stáva „hlavným mestom literatúry faktu.“ Tohtoročný štvrtok 18. septembra 2025 však horúcim slnečným počasím pripomínal stále ešte letné prázdniny. Slávnostné vyhlásenie XXXIV. ročníka medzinárodných cien Egona Erwina Kischa za literatúru faktu sa na zámku Letohrad začalo už popoludní o 14-tej hodine.
Zo slovenských spisovateľov si Hlavnú cenu prevzal renomovaný autor, historik prof. Jozef Leikert za objemnú knihu, ktorú tvoril štyri roky s titulom: „Viliam Gérik. O milosť som sa nedoprosoval.“ Výnimočnosť tohto literárneho diela tkvie vo vydarenej snahe očistiť meno slovenského výsadkára z čias 2. svetovej vojny, ktorého tesne po jej skončení nespravodlivo odsúdili aj popravili. Paradoxne, spolu s českým symbolom zrady – ukrývajúcich parašutistov, atentátnikov na ríšskeho protektora Heidricha – Karolom Čurdom. Dlhým pátraním v archívoch a trpezlivým vysvetľovaním i odhaľovaním súvislostí, podporených dokumentmi, historickou faktografiou aj silnými emočnými výjavmi zo života mladého smoliara, dokázal Jozef Leikert premeniť obraz zradcu – v zrkadle našich dejín – na tvár hrdinu.
Prestížnu medzinárodnú Cenu E. E. Kischa si potom v obradnej sieni zámku prevzal celoživotný novinár, publicista, spisovateľ Štefan Nižňanský za príbehovú históriu Záhoria od prvej svetovej vojny po dnešok. „ENEM … historki šuškané pod borovicama.“ Autorovi sa vo vyše sto veselých, neuveriteľných, zaujímavých aj tragických príbehoch podarilo odkryť dušu Záhorákov, žijúcich v rozľahlých borovicových lesoch. Spojením literatúry s výtvarným umením i ľudovou hudbou Cimbálofky Leváránek (prekvapivo ukrytých v QR kódoch) sa zrodilo zaujímavé čítanie o svojráznom slovenskom regióne so svojským nárečím.
Zaslúžený potlesk pri preberaní diplomu s fotografiou „Zúrivého reportéra“ Kischa si vypočul aj Stanislav Melek s manželkou, za celý 30-členný kolektív slovenských aj českých tvorcov pozoruhodného súborného diela „Skialpinizmus/Horské lyžovanie“. Ide o zdokumentovanie piatich dekád slovensko-českého súžitia v horách s praktickou príručkou pre začínajúcich aj pokročilých milovníkov krásneho, ale riskantného vysokohorského športovania. Za ďalších dvoch ospravedlnených neprítomných slovenských autorov prevzal ceny predseda odbornej poroty Klubu slovenských spisovateľov literatúry faktu Fedor Mikovič. Ivan Szabó získal ocenenie za knihu: „Rozštvrtená Bratislava.“ Niekdajšia Krásavica na Dunaji, metropola Slovenska, je rozštvrtená na 17 častí. Autor knihy zoznamuje čitateľov s tým najzaujímavejším, čo jednotlivé mestské časti vedia ponúknuť. Dominuje história každej z nich, no v kapitolách sú odpovede, ako vznikli ich názvy aj čo zaujímavé vedia obyvateľom či návštevníkom ponúknuť dnes. Ostatným slovenským laureátom Ceny E. E. Kischa za rok 2024 sa stal Rudolf Dobiáš za knihu „Ako sme to zvládli“. Dielo je svedectvo z jáchymovských uránových baní, v ktorých nútenými prácami totalitný režim trestal politických väzňov.
Laureáti Ceny Egona Erwina Kischa, v strede s kyticami zľava Jozef Leikert a Jaroslav Šebek, za nimi Štefan Nižňanský.
Rovnaký počet literárnych cien si prevzali aj českí mladí spisovatelia, medzi ktorými s Hlavnou medzinárodnou cenou dominoval doc. Jaroslav Šebek za knihu „Hrdinou se člověk nerodí, ale stává“. V pestrom príbehu pražského arcibiskupa a kardinála Františka Tomáška sa odrážajú všetky jeho obavy a starosti, ale i nádej a pevná viera. Je to pútavý príbeh o vzťahu československej katolíckej cirkvi a komunistického režimu v rozpätí rokov 1965 – 1992.
Na druhý deň pokračoval zber zrelých jesenných plodov v horúcom Letohrade stretnutím literátov s verejnosťou.
CENA GABRIELA ZELENAYA
Ďalším oceneným spisovateľom sa 1. októbra 2025 v bratislavskom Dome športu stal Leopold Moravčík. Na jesennom podujatí Únie slovenských novinárov si aj v prítomnosti šéfa slovenskej diplomacie Juraja Blanára, prevzal Cenu Gaba Zelenaya za celoživotný prínos pre čs. a slovenskú žurnalistiku 80-ročný spisovateľ literatúry faktu, prozaik, publicista, komentátor. V 70-tych až 90-tych rokoch minulého storočia patril medzi našich najvýznamnejších zahraničnopolitických novinárov. Za jeho profesionálne vykonávanú prácu bol v roku 1984 ocenený Zlatým krokodílom v kategórii publicistika. V tej dobe to bolo najvyššie televízne vyznamenanie. Po štvrťstoročnom pôsobení v ČST bol zahraničnopolitickým komentátorom v denníkoch Pravda i Práca. Svoju odbornosť i skúsenosti neskôr úspešne uplatňoval na Ministerstve školstva SR a dve funkčné obdobia pôsobil v Kancelárii prezidenta republiky SR na odbore zahraničnej politiky.
Ocenený Leopold Moravčík s diplomom.
Leopold Moravčík sa ako publicita venoval aj písaniu článkov a komentárov, predovšetkým do Nového Slova a v roku 2002 napísal svoju prvú knihu. Žánrovo sa venoval predovšetkým historickým a zahraničnopolitickým témam, ale aj udalostiam súvisiacim s rodným regiónom Liptova. Z pätnástich jeho titulov spomeňme aspoň: „Lži ktoré menili svet“, „Ženy ktoré menili svet“, „Vzbura proti maďarizácii“ s podtitulom „Obec Lúčky v rokoch 1906 – 1911“. Ďalšími jeho knihami sú „Výhybky dejín“, publikácia „Sprisahanie proti konšpiráciám“, „Polstoročie očami novinára“, potom tiež historický román „Posledný liptovský kuruc“ a niekoľko ďalších kníh. Ako uviedol predseda odbornej komisie pre výber laureátov ÚSN Ing. Ivan Paška: „mimoriadne významné miesto v Moravčíkovej tvorbe má dlhoročná zahraničnopolitická orientácia.“ V nej predovšetkým vývoj vzťahov medzi dvoma veľmocami – USA a Čínou. Už v roku 2002 napísal knihu „Čína na dlhom pochode“ a v roku 2017 ďalšiu „Čína na konci Dlhého pochodu“. Práve za toto výnimočné dielo si v Pekingu v roku 2019 prevzal prestížnu cenu Special book award of China. Túto cenu doteraz nedostal žiaden iný slovenský autor. V tomto diele plasticky a argumentačne presvedčivo popisuje a dokumentuje to, ako sa Čína za krátke obdobie niekoľkých desiatok rokov dokázala pretvoriť na modernú superveľmoc. Ocenený Leopold Moravčík tiež preložil knihu autorky WANG Ji-wej: „Čína a Nová hodvábna cesta“.
SLOVENSKÉ PREKVAPENIE PRAŽANOM…
Šum a vrava 150-tich zvedavých návštevníkov predchádzali úvodu prezentácie najnovšej a čerstvo ocenenej knihy slovenského spisovateľa v hlavnom meste Českej republiky. Vystavená hrubokánska 500-stranová ,bichla‘ priťahovala – ako magnet – zrak všetkých prítomných.
Aby som event pri Vltave nehodnotil ja – keďže som tam osobne nebol – využijem postreh „môjho vyslaného korešpondenta“, bývalého televízneho kolegu z ČST, dnes spisovateľa, fotografa i vydavateľa Miroslava Fořta. „Ve středu 24.9.2025 byl excelentními hostem Slovenského domu v Praze profesor Jozef Leikert. V sále pražské Městské knihovny proběhl křest jeho knihy “Viliam Gérik – o milost som sa nedoprosoval”. Viliam Gérik byl jedním ze dvou parašutistů vyslaných z Anglie, kteří byli po válce popraveni za zradu. Podle Leikerta nebyl zrádcem jako Karel Čurda: ,Měli ho odsoudit, ale ne popravit,‘ říká. ,Jde o biblický příběh o zradě či selhání, vině a trestu. Mohl se stát hrdinou, ale doplatil na naivitu. Nakonec byl popraven za zradu.‘ Silný příběh o velmi zajímavé postavě historie odboje za II. světové války, slovenského parašutisty odsouzeného po válce za zvláštních okolností k trestu smrti. V sále knihovny byla řada významných osobností známých z literatury faktu i vojenské historie. Vystoupil zde legendární písničkář Jaroslav Hutka.
Z mnoha emotivně silných zážitků tohoto večera lze označit vystoupení herce Václava Vydry, když četl dopis Viliama Gérika, který těsně před popravou napsal svému bratrovi. Křest ojedinělého díla v historických prostorách Městské knihovny byl zážitkem na dlouhou dobu.“
NÁRODNÉ CENY VOJTECHA ZAMAROVSKÉHO 2025
Slávnostné odovzdávanie Národných cien Vojtecha Zamarovského za rok 2025 pre spisovateľov literatúry faktu sa v prvý októbrový víkend udialo v Mestskom kultúrnom stredisku v Novom Meste nad Váhom. Tri desiatky slovenských a českých literátov v zaplnenom hľadisku doplnili obyvatelia tohto považského mestečka. Na ocenených spisovateľov s významnými laudáciami aj na kultúrny program boli zvedaví tak seniori, ako aj početná mládež so vzťahom k literatúre i k hodnotnej kultúre.
Malý komorný orchester pri MsKS Nové Mesto nad Váhom.
Prvým tohtoročným laureátom sa stal Ing. Vlastislav Janík. Český bádateľ, historik a riaditeľ múzea v Brandýse nad Labem, zaoberajúci sa problematikou domáceho odboja počas druhej svetovej vojny, Heidrichiádou a krutými osudmi väzňov koncentračného tábora v Mauthausene. Druhým čerstvým držiteľom ceny za celoživotnú tvorbu, obsahujúcu pochmúrne svedectvá krutej doby neslobody, politickej zvrátenosti, pomsty a porušovania ľudských práv sa stal 91-ročný autor literatúry faktu Rudolf Dobiáš. Jeho ostatným dielom je kniha „Ako sme to zvládli.“ Podobne, ako v predchádzajúcich knihách, venuje sa podmienkam živorenia a krutosti väzniteľov v táboroch nútených prác – v Jáchymovských uránových baniach. Utrpenie, viera, nádej – kľúčové slová posolstva všetkých, čo hrôzy 50-tych rokov prežili.
Jozef Leikert odovzdáva cenu Rudolfovi Dobiášovi. Vpravo ocenený Vlastislav Janík.
Slávnosť pod záštitou primátora mesta Františka Mašlonku ozdobili starostlivo pripravené vystúpenia miestnych umelcov. Niektorí spisovatelia sa v piatok predpoludním stretli na besede so študentmi gymnázia M. R. Štefánika, popoludní mali možnosť navštíviť najcennejšie pamiatky historickej centrálnej časti Nového Mesta nad Váhom. A čo v sobotu? V chladnom jesennom, no slnečnom predpoludní upútala pozornosť majstrov pera návšteva neďalekej obce Čachtice. Najskôr expozície zrekonštruovaného Draškovičovho kaštieľa, následne potom svetoznáme sídlo údajnej „krvavej grófky“ Alžbety Báthoryovej – Čachtický hrad.
Primátor František Mašlonka a Zuzana a Peter Zamarovskí.
Ceny Vojtecha Zamarovského sa udeľujú už 25 rokov a doteraz sa ich držiteľmi stalo 52 najvýznamnejších slovenských a českých autorov literatúry faktu. Túto neuveriteľnú skutočnosť ocenila dojatá dcéra nášho najslávnejšieho i najprekladanejšieho spisovateľa všetkých čias Zuzana Zamarovská. Na slávnosť pricestovala po prvý raz – až z Cypru, kde si po jednej z ciest so svojom otcom Vojtechom Zamarovským našla celoživotnú lásku i nový domov.
A čo nasledovalo potom? Návrat domov s príručnou batožinou plnou zážitkov, novej inšpirácie i nádeje na budúcoročné ďalšie príjemné stretnutie s kolegami od pera. S priateľmi, ktorých spája majstrovské umenie zachytiť v slovách pravdivý obraz histórie, súčasného života i spoločenských súvislostí.
Foto: Archív autora
