Do starých múrov za mladými filmami…

Krakov patrí k mestám, ktoré hostia roky najrozličnejšie festivaly a film nemôže byť výnimkou. XVII. MFF Nezávislej kinematografie Mastercard OFF Camera tentoraz prebiehal za mimoriadne slnečného počasia, čo potešilo najmä tých, ktorí okrem normálnych kín sledovali filmy aj v troch vonkajších priestoroch. Už 280 bodov programu naznačuje, že Krakov žil umením naplno a to filmové obsahovalo skoro 100 filmov z celého sveta a 183 projekcií. O záujme najmä mladého publika svedčia plné priestory, vypredané lístky. Centrum starého Krakova bolo vyobliekané festivalom, výzdobou upozorňovalo na mimoriadnu udalosť. Najdôležitejšie boli filmy a ich účasť v jednotlivých súťažiach.

V hlavnej súťaži Smerovanie cesty Krakovskú filmovú cenu Andrzeja Wajdu pre tvorcov prvých, resp. druhých filmov, 25 tisíc dolárov, dostal film Power Alley (2023). Prítomná režisérka z Brazílie Lillah Halla svojím príhovorom vzbudila záujem prítomných divákov, pretože podobné problémy s prerušením tehotenstva riešia aj v domácej krajine. Príbeh 17-ročnej basketbalistky, ktorá sa necíti byť ešte matkou, je zároveň aj sociologickou sondou do súčasnej brazílskej spoločnosti, poukazuje na dôležitosť priateľstva, silu kolektívu.

Desať debutov a resp. druhých filmov v Hlavnej súťaži je známych vo svete filmu, lebo boli súčasťou takých festivalov, ako Toronto, Locarno, Rotterdam, Karlove Vary, Sundance či Cannes a niektoré z nich dostali aj ceny. 78 Days (Srbsko, 2024, r. E. Gašić) formálne originálny príbeh dospievania troch sestier počas masového bombardovania Srbska vojskami NATO v 1999 roku.

Empty Nets (Nemecko, Irán, 2023, r. B. Karamizade) – láske dvoch mladých ľudí z rôznych spoločenských svetov nie je priate v súčasnej iránskej spoločnosti… Forever, Forever (Ukrajina, Holandsko, 2023, r. A. Buryačkova) – 90-te roky minulého storočia, primitívnosť postkomunistického času sa premieta do životov dievčaťa a jej dvoch spolužiakov. Milostný trojuholník je nebezpečnou hrou… Najpoužívanejší pojem XXI. storočia – projekt, má tentoraz vylepšiť situáciu žien a ich reprodukčné schopnosti v menej rozvinutých krajinách. Ibaže sa to celé trochu zvrhne… a o tom decentne rozpráva film The Hypnosis (Švédsko, Nórsko, Francúzsko, 2023, r. E. De Geer). Paradise is Burning (Švédsko,Taliansko, Dánsko, Fínsko, 2023, r. M. Gustafson) – prázdninové šantenie troch sestier bez prítomnosti matky, o ktoré sa začne zaujímať sociálka. Jej intervencia by znamenala rozdelenie sestier a umiestnenie v náhradných rodinách, ktoré za každú cenu nechce dopustiť najstaršia 16-ročná Laura; jej mladšie sestry, 12-ročná Mira a 7-ročná Steffi, skôr pocitovo cítia, že musia držať spolu. The Quiet Maid (Španielsko, 2023, r. M. Faus): Ana pricestovala z Kolumbie, aby pracovala ako pomocnica v domácnosti v luxusnej vile v španielskej Costa Brava. Z pokornej slúžky sa postupne stáva bojovníčka, ktorá chce viac pre seba. She Came at Night –Přišla v noci (Česko, 2023, r. J. Vejnár, T. Pavlíček), známy v našich končinách, zobrazuje pokojný život mladého manželstva do chvíle, kým sa neobjaví raz v noci manželova matka, ktorá sa nechystá odísť.

Hľadanie istôt mladého surfera Donda po smrti otca v konfrontácii s malou spoločnosťou, kde je aj jeho priateľka Sas, je psychologicky prepracovaným príbehom filmu Silent Roar (Veľká Británia, 2023, r. J. Barrington). Poľský príbeh Jarka, roľníka zvyknutého na tvrdú prácu, ktorého okolnosti postavia na čelo dedinčanov pri konfrontácii s mocou, má univerzálnu výpovednú hodnotu – Next to Nothing (Poľsko, 2023, r. G. Dębowski). Film zaujal porotu Fipresci, ktorá ho ocenila cenou za „Za univerzálne posolstvo a empatické stvárnenie problematiky poľského vidieka, s ktorým sa môžu stotožniť diváci na celom svete, za zručné žánrové prelínanie vo filme a napokon za vynikajúcu viacrozmernú rolu Artura Paczesného, ktorá by mala slúžiť ako brána k veľkej filmovej kariére“ – bolo zdôvodnenie poroty, ktorej som bol členom a spolu so mnou pani Malik Berkati z Nemecka a Łukasz Muszyński z Poľska.

Porotu Hlavnej súťaže tentoraz viedol Andrzej Seweryn, aj u nás dobre známy predovšetkým herec i režisér a spolu s ním nositeľ dvoch Oscarov za scenár Christopher Hampton a producentka Alise Gelze.

V súťaži Poľských hraných filmov spomedzi desiatich snímok, ktoré sa uchádzali o Cenu Dominiki Kulczyk&dFligft a 100 tisíc zlotých, sa stal laureátom film Imago (Poľsko, Holansko, Česko, 2023, r. O. Chajdas). Porotu tvorili zahraniční filmári, významná režisérka castingu napr. Ridleya Scotta Kate Rhodes James, Lenka Tyrpáková, umelecká riaditeľka FF Finále v Plzni a držiteľ Oscara za výpravu Michael O´Conor.

Festival navštívilo veľa výnimočných hostí z Poľska i zahraničia a medzi inými aj Patrick Wilson, ktorý dostal Cenu Proti prúdu priznávanú od 2010 roku osobnostiam, ktoré sa mimoriadne zaslúžili o rozvoj nezávislého filmu. Okrem mnohých iných akcií veľkej pozornosti sa tešili otvorené rozhovory vo Filmovom mestečku pri Galerii Krakowskej s poľskými hviezdnymi osobnosťami filmu, prítomnými na festivale.

Záverečné gala XVII. ročníka tohto mimoriadneho festivalu v Krakove sa začalo obsiahlym rozhovorom na scéne s Andrzejom Sewerynom, v ktorom okrem iného pripomenul nielen svoje filmové a divadelné úlohy, ale najmä spoluprácu s Andrzejom Wajdom. Dodajme, že A. Seweryn po vyhlásení výnimočného stavu v Poľsku zostal vo Francúzsku a skoro 30 rokov bol členom prestížnej scény Comédie-Française v Paríži. Do Poľska sa vrátil v roku 2010 a od roku 2011 je riaditeľom Teatru Polského vo Varšave. Má ešte jeden rekord v inej sfére, bol 5-krát šťastne ženatý. Záverečným filmom za účasti manželky Majstra Krystyny Zachwatowicz-Wajda bol film Andrzeja Wajdu Dirigent (1979), ktorý nič nestratil zo svojho umeleckého posolstva.

Filmy hlavnej súťaže festivalu boli profesionálne dobre zvládnuté. „… vo väčšine snímok predstavujú zrkadlový obraz skutočnosti – zlo v rôznych podobách. Túžba po autenticite a identite všeľudských hodnôt akoby sa vytratila. Chýba poetickosť a neraz i ,vyšší princíp‘. Hľadanie mladých filmárov, reflexia nad realitou, je nádejou týchto, baumanovsky povedané, tekutých čias“ – som nútený zopakovať svoje konštatovanie pri charakteristike tvorby pri 10. ročníku krakovského festivalu v 2017 roku. Je to málo, dosť, veľa? A predsa zostávam optimistom.

(Celkovo 66 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter