Zúčastniť sa festivalu detských a mládežníckych filmov je ako pohladkanie duše. Žiadne výboje a boje, extravagancie, ktorým neraz nerozumejú ani ich tvorcovia, žiadne obrazy plné krvi a násilia. Zato reálne príbehy, výborne filmovo spracované, hrané i animované, určené rôznym vekovým kategóriám. Množstvo sprievodných akcií, diskusie, stretnutí tvorcov i tých, čo uvádzajú detské filmy i filmy pre mladú generáciu do audiovizuálneho priestoru. Množstvo hostí, známych i menej známych osobností a plné sály divákov. Taký bol 29. ročník Medzinárodného filmového festivalu Schlingel (čo znamená hovorovo šibal) v Chemnitzi, bývalom Karl-Marx-Stadte či Kamenici. Patrónom moderného mesta akoby naďalej bol Karol Marx, ktorého veľká busta v podobe hlavy je často navštevovaná v strede mesta, neďaleko miesta prebiehajúceho filmového sviatku.
Hlavným dejiskom filmového festivalu bolo 11 kinosál CineStar, Galérie obchodného centra Roter Turm, ale premietalo sa aj v krásnom secesnom kine Metropol, v Clubkino Siegmar alebo v reprezentačných priestoroch Carlowitz Congresscenter či Opernhaus Chemnitz. Premietlo sa 181 filmov z 52 krajín, často za účasti ich tvorcov, bolo 13 svetových premiér a samostatne sa uvádzali filmy z Nového Zélandu. Množstvo propagačného materiálu iba dopĺňalo celkovú atmosféru.
Medzinárodný filmový festival podporuje Slobodný štát Sasko, mesto Chemnitz a množstvo sponzorov, ktorí si považujú za česť podporiť toto dlhoročné medzinárodné podujatie. Rozvážny riaditeľ festivalu Michael Harbauer so svojím tímom bol všade, kde bolo treba riešiť hladký priebeh podujatia.
O veľkosti a dôležitosti festivalu hovorí aj účasť a hodnotenie 14 jury a 21 cien, ktoré si prevzali víťazi v jednotlivých kategóriách. Mimoriadnou pozornosť vzbudzovali detské hodnotiaci tímy: Európska detská jury, ktorú reprezentovali deti z Rakúska, Poľska, Slovinska, Českej republiky, Maďarska a Nemecka, mládežnícka jury pre vekovú kategóriu od 14 rokov z miestneho gymnázia, mládežnícka Fair Play Jury zložená z mladých ľudí z Grécka, Francúzska – partnerských festivalov Olympia z Grécka a francúzskeho Ciné Jeune de l’Aisne doplnená mladými hodnotiteľmi z Nórska, Južnej Kórey a pochopiteľne domácimi mladými ľuďmi.
Podnetnými boli dielne pre deti a mladých adeptov filmového umenia na rôzne témy s výbornými lektormi, ktoré sa tešili mimoriadnemu záujmu. Nesmierne zaujímavým združením je Klub festivalov, čo je zoskupenie zástupcov filmových festivalov venovaných deťom a mládeže z celého sveta. 33 reprezentantov hostil riaditeľ domáceho festivalu a na svojich stretnutiach si nielen odovzdávali skúsenosti, ale aj koordinovali svoju činnosť. S mnohými som mal možnosť hovoriť a sú to zanietené osobnosti rôznych generácii, čím sa stávajú stretnutia inšpiratívne najmä pre mladšie ročníky.
Žiaľ, Slovensko nemá v tomto zoskupení svojho reprezentanta, lebo Bienále animácie Bratislava práve prebieha (7. – 11. 10. 2024), keď píšem tieto riadky a jeho história siaha do roku 1985. Začínal ako Prehliadka animácie pre deti, na ktorej som spolupracoval, lebo vznikala v Oddelení výskumu a práce s filmom Slovenského filmového ústavu, ktoré som viedol a jeho obetavá pracovníčka Gabika Gavalčinová (1944 – 2006) sa zaslúžila „proti všem“, že sa prehliadka uskutočnila a mala aj pokračovanie. Od roku 1991 nadobudla status Medzinárodného filmového festivalu. Úzko spolupracuje s UNICEF a od roku 2018 sa festival stal súčasťou ECFA (European Children´s Film Association).
Už pravidelne na MFF Schlingel, ako v rozhovoroch volajú festival v Chemnitzi, pracuje aj porota FIPRESCI – Medzinárodnej federácie filmových kritikov. Tentoraz v zložení Marc Hairapetian z Nemecka, Jose Solís pôvodom z Hondurasu, žijúci v Madride a Ladislav Volko zo Slovenska. Nedostali sme filmy na pozeranie dopredu a tak sme museli chodiť do kina. Malo to prinajmenšom jednu výhodu, nasávali sme spolu s divákmi atmosféru filmov, ale nevýhodou bolo, že sme si nemohli pozrieť ďalšie filmy. Hodnotili sme 15 filmov a treba dodať, že všetky diela boli na výbornej úrovni a nebolo jednoduché vybrať jedno. Dominantnými boli problémy súčasnosti v rôznych problémových kontextoch. Takým bol napríklad film Egila Pedersena My Fathers´Dauther nakrútený v koprodukcii Nórska, Švédska a Fínska, približujúci príbeh otca, ktorý vychádza z väzenia a napriek všetkému by sa chcel vrátiť k bývalej manželke s dcérou, ale zisťuje, že manželka žije s partnerkou a dcéra sa venuje kamarátkam a škole, a v týchto súradniciach akoby nebolo pre neho miesta. Dcéra predsa mu dáva nádej na zblíženie.
Zaujímavé boli filmy, v ktorých dominujúcu rolu zohrali deti, aby vyhrali nerovný boj s byrokraciou. V prípade filmu Block 5 slovinského režiséra Klemena Dvornika ochránia pred developermi svoje ihrisko a prebudia k odporu aj svojich rodičov. Podobný je príbeh Robin and the Hoods (réžia Phil Hawkins, Veľká Británia, Írsko, Švajčiarsko) v ktorom na spôsob Robina Hooda bojujú mladí hrdinovia za svoj priestor. Veľmi silný príbeh priniesol ruský autor a režisér Vladimír Alenikov filmom The Rebels (Rusko/Jakutsko). Dom, v ktorom žijú psychicky i fyzicky narušené staršie deti a vďaka vychovávateľke a jej kolektívu ho považujú za svoj skutočný domov, padne do očí developerom, ktorí ho chcú zbúrať, aby tu postavili obytný komplex. Deti sa rozhodnú, napriek svojim handikepom, proti totálnej presile brániť svoj domov… Psychologický príbeh vdovca a otca štyroch detí na zapadnutej dedine, ukazuje nielen vzájomnú lásku a súdržnosť rodiny, ale dôležitosť základných klasických hodnôt – Where the White Cranes Dance (réžia Michail Lukačevsky – Rusko/Jakutsko). Športové prostredie formuje mladých ľudí a je jedno, či je to na Tajvane a je to pingpong (Ping Pong Boys, réžia Po-Hao Hung) alebo v Južnej Kórei a je to tanec hip-hop – Victory (réžia Beom-Su Park). Kreujú sa osobnosti, túžia po úprimnom priateľstve, čistých hodnotách. Hľadanie a nachádzanie súdržnosti, prvé lásky i víťazstvo nad neprajnosťou osudu, priniesol film Co-Co-Colin francúzskej režisérky Jennifer Devoldére. Pôvabné, i keď každý z iných dôvodov, sa ukázali filmy – Thelma´s Perfekt Birthday, animovaná dlhometrážna snímka Litovčana Reinisa Kalnaellisa o svete malej tučniakovej dievčine Thelme, ktorá prebýva s rodičmi v snežnom svete. Vynikajúca pôvabná animácia o čistých radostiach, úprimných spovediach a kráse sveta – toho nášho, zosobneného Thelmou. Indická snímka, film o filme, je hľadanie podobných hodnôt v iných kontextoch a inej kultúre – Soaring Wings (réžia: Palash Das). Olga Osorio z Galície v Španielsku zase priniesla príbeh 13-ročného Oscara, ktorý zažíva teóriu relativity v praxi.
Cenu FIPRESCI sme udelili filmu pre všetky generácie Blue Sky Jo tvorcu Patricea Sauvého z Kanady: desaťročná Helene, tri sestry, mama a otec a nový sused Monsieur Roger, ktorý je práve najdôležitejším človekom pre dievčinu. A takto sme zdôvodnili svoj výber: „Jedna vec na úvod: Naozaj sme ťažko nachádzali víťaza, pretože tohtoročný výber filmov Medzinárodného filmového festivalu pre deti a mládež SCHLINGEL bol fantastický. Tento dojemný príbeh o dospievaní, inšpirovaný Ernestovým nadčasovým príbehom, s láskou nazvaný našou porotou Hemingway and Me, spája postavy všetkých generácií, aby odovzdali posolstvo o sile, ktorú musí umenie a predstavivosť, zmeniť svet. Cenu medzinárodnej kritiky FIPRESCI, nádherne natočenú v Quebecu a poháňanú mimoriadnym výkonom Juliette Bharucha, získava Blue Sky Jo.“
Býva zvykom napísať o účasti našich, slovenských tvorcov na festivale. Väčšinou sme sa zúčastnili ako koproducenti, napríklad pri filme Život k sežrání režisérky Kristíny Dufkovej, ktorá získala aj Cenu festivalového klubu pre kategóriu juniorov a Cenu za dlhometrážny animovaný film. Hudbu pripravil Michal Novinski, slovenský skladateľ, dizajn K. Dufková s Ferom Liptákom. Koproducentmi sme boli spolu s Českom a Nemeckom aj pri filme režiséra Karla Janáka Klíč svatého Petra. Martin Smatana s Veronikou Zacharovou nakrútili v koprodukcii ČR, SR a Francúzska krátky animovaný film Ahoj leto. Slovenka Eva Matejovičová v produkcii FAMU nakrútila 12-minútový animovaný film O lykožroutce. Koprodukovali sme ešte s Čechmi film Tichá pošta, réžia Ján Sebechlebský a s Čechmi, Francúzmi a Poľskom film Myši patria do neba režisérov Denisy Grimmovej a Jana Bubeníčka.
